Spojené štáty za posledné dva roky predali viac ako 800 ton zlata. Napriek tomu si s prehľadom udržujú obrovský náskok pred zvyškom sveta v objeme zlatých zásob. „Podľa nášho názoru sa americký rezervný systém Fed snaží využiť vysoké ceny zlata na zníženie expozície oproti tomuto kovu,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. Odpredaj bude podľa neho pokračovať, a to nielen v Amerike. „Očakávame to aj od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý tak získa financie na ďalšiu pomoc zadlženým krajinám,“ dodáva Tomčiak. Má sa tak stupňovať tlak na európske krajiny, aby v mene zachovania hospodárskeho rastu tiež spustili „zlaté výpredaje“.

Veľký odstup
S priepastným odstupom sa na druhom mieste v rebríčku centrálnych bánk umiestnila nemecká Bundesbanka. V prípade Berlína a zvyšných vyspelých krajín však k odpredaju zlata v posledných dvoch rokoch neprišlo. „Až do roku 2008 panoval trend poklesu držania zlata zo strany centrálnych bánk,“ hovorí Kamil Boros z X-Trade Brokers. Peniaze jednotlivých štátov nemuseli byť už niekoľko dekád kryté hodnotou zlata. Prostriedky z jeho predaja začali centrálne banky využívať napríklad na skupovanie dlhopisov ostatných štátov, čím si „vylepšovali“ vzájomný výmenný kurz.

Prelomovým bodom sa stala finančná kríza . „Po páde Lehman Brothers sa situácia zmenila. Dopyt po vzácnom kove ako bezpečnom aktíve začal zo strany centrálnych bánk rásť,“ dodáva Boros. Zvýšený apetít majú pritom hlavne rýchlo rastúce ekonomiky ako Čína, Rusko, India či Mexiko. Zaujímavé je, že Peking sa síce umiestnil na šiestom mieste, spomedzi štátov prvej desiatky má však najmenej zlata na obyvateľa. Hodnota žltého kovu na „jednu osobu“ je 40 amerických dolárov.

Holanďania na chvoste
Centrálne banky Japonska a Holandska so svojimi zlatými tehličkami posledné dva roky takmer nehýbali. Na koniec rebríčka ich vytlačilo Švajčiarsko a Rusko. Ekonómov však zaujala pozícia Portugalska. Jeden z „maródov eurozóny“, ktorý už viac ako pol roka čerpá pomoc od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, sa umiestnil na 15. mieste. V porovnaní s krajinami únie má jednoznačne najvyšší podiel zlata na štátnych rezervách, a to až 90 percent. „Je možné, že sa pokúsi kvôli kríze odpredať v nasledujúcich mesiacoch časť zlata,“ predpovedá Tomčiak.

Nie je isté, či sa to oplatí. „Zlato patrilo vlani medzi trojicu hlavných komodít s ročným rastom ceny zhruba o 12 percent. V situácii, keď sú trhy ovládané politikou, patrí medzi favoritov aj na tento rok,“ podľa Josefa Němečka z Patria Finance sa však objavili náznaky, že všetko môže byť inak. Opatrnosť je namieste hlavne preto, že cena zlata v úvode roka klesala, čo sa stalo prvýkrát za posledné tri roky. Hodnota žltého kovu tak môže v najbližších mesiacoch naďalej padať.

„Výraznejší rast možno očakávať v druhej polovici roka a prekonanie doterajšieho maxima, teda dvetisíc dolárov za jednu trojskú uncu, sa javí ako pravdepodobné,“ uzatvára Němeček.