StoryEditor

Novela zákona o cestovných náhradách -- IV. časť

02.12.2002, 23:00

(Dokončenie z piatka 29. novembra)

Použitie služobného automobilu
Pod použitím automobilu na služobné účely podľa § 6 ods. 6 ZDP sa rozumie jeho použitie na pracovné cesty (pozri § 2 ods. 1 ZCN). Poskytnutie služobného automobilu na súkromné účely sa na strane zamestnanca chápe ako jeho nepeňažný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti. Spôsob ocenenia tohto nepeňažného príjmu určuje zákon tak, že do základu dane z príjmov zamestnanca sa zahrnie príjem vo výške 1 % obstarávacej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac, ak sa automobil používa aj na súkromné účely, najmenej však do 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Daňovník, ktorý uvedeným spôsobom zveril používanie firemného automobilu svojmu zamestnancovi, môže uplatniť daňové odpisy v plnej výške určených ročných odpisov (ak nejde o limity odpisovania vzťahujúce sa na osobné automobily). To znamená, že sa nebude aplikovať § 28 ods. 6 ZDP o pomernej výške ročných odpisov. Takisto bude hradiť všetky výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu vrátane výdavkov na pohonné látky, ktoré sa týkajú pracovných ciest zamestnanca. Zamestnanec bude hradiť pohonné látky pri súkromných jazdách. Ak by pohonné látky aj na súkromné cesty hradil zamestnávateľ, u zamestnanca by išlo o nepeňažný príjem zo závislej činnosti, ktorý je potrebné zdaniť spolu s ostatnou mzdou zamestnanca. V prípade, že sa vo firme používajú platobné karty na pohonné látky, je pre preukázateľnú evidenciu vhodné prideliť vždy konkrétnu kartu na konkrétne auto.

Prevádzka automobilu prideleného na služobné, ako aj súkromné používanie
Prevádzka automobilu prideleného na služobné, ako aj súkromné používanie by mala fungovať podľa nasledujúcich pravidiel. Zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom dohodu o používaní automobilu na služobné a súkromné účely. V prípade, že by takáto dohoda nebola uzavretá, neznamená to, že by správca dane pri prípadnej kontrole nemohol domerať daň z príjmov zo závislej činnosti.
Zamestnávateľ by mal vydať vnútropodnikovú smernicu pre používanie služobných automobilov. Z hľadiska odstránenia nezrovnalostí by bolo účelné v dohode priamo uviesť, ktoré cesty automobilom sa považujú za služobné a ktoré za súkromné jazdy, pravidlá na evidenciu týchto ciest, to, či v prípade absencie zamestnanca bude môcť automobil použiť aj iný zamestnanec a pod. Zamestnávateľ by mal na základe dohody so zamestnancom určiť pravidelné pracovisko zamestnanca na účely ZCN (pozri § 2 ods. 3). V prípade absencie takejto dohody sa za pravidelné pracovisko považuje miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. Pravidelné pracovisko by sa malo určiť konkrétnou adresou pracoviska (napr. Bratislava, Koceľova 5), pretože ak by ako pravidelné pracovisko bola všeobecne uvedená obec (napr. Bratislava), všetky cesty v okruhu tejto obce by sa považovali za súkromné cesty zamestnanca.
Ďalej treba upozorniť na to, že cesta z miesta bydliska na miesto pracoviska sa nepovažuje za pracovnú cestu, t. j. vždy ide o súkromnú cestu zamestnanca. Nie je však vylúčené, aby sa za miesto pravidelného pracoviska dohodlo na účely cestovných náhrad miesto trvalého bydliska zamestnanca. Takúto možnosť pripúšťa § 2 ods. 3 ZCN. To je účelné u tých zamestnancov, ktorí v rámci pracovného zaradenia (napr. vodiči z povolania, kontrolóri, obchodní cestujúci) chodia na pracovné cesty z miesta bydliska a v sídle firmy sa zdržiavajú zriedkakedy. V takom prípade zamestnávateľ od momentu opustenia miesta bydliska je povinný uhradiť zamestnancovi všetky výdavky ako pri pracovných cestách.
Aj v prípade automobilov používaných na služobné a súkromné účely je povinnosť viesť knihu jázd, v ktorej budú uvedené všetky pracovné cesty. Súkromné jazdy sa zistia odpočtom kilometrov za pracovné cesty od celkového počtu prejazdených kilometrov. Na druhej strane nie je vylúčené, aby zamestnávateľ uložil zamestnancovi zaznamenávať všetky jazdy (tak pracovné, ako aj súkromné), aj keď z hľadiska daňovej kontroly to osobitný význam nemá. Výdavky na pohonné látky je zamestnanec povinný buď mesačne, alebo najneskoršie na konci roka prepočítať. Do daňových výdavkov môže daňovník zahrnúť len výdavky na pohonné látky, ktoré súvisia s pracovnými cestami zamestnanca, t. j. podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby uvedenej v TP. Prípadná vyššia spotreba je za stanovených podmienok prípustná aj pri týchto automobiloch.

Započítavanie ďalších výdavkov
Do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov môže firma v plnej výške započítať ďalšie výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu, t. j. náklady na opravy, údržbu (umývanie automobilu), poistenie (či už ide o havarijné poistenie alebo zákonné poistenie), zaplatenú cestnú daň a ďalšie poplatky súvisiace s používaním automobilu na pozemných komunikáciách, diaľničný poplatok, výdavky na technické a emisné kontroly a pod. Do daňových výdavkov v prípade firemného automobilu nemožno v žiadnom prípade zahrnúť sadzby základnej náhrady (tzv. kilometrovné), ktoré v prípade firemného automobilu nahrádzajú daňové odpisy.
Pohonné látky sa do daňových výdavkov v prípade firemného automobilu zahrnú vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky:
a) podľa cien spotrebovaných pohonných látok platných v čase ich nákupu (do 31. 12. 2000 platila cena pohonnej látky v čase použitia automobilu na pracovnú cestu),
b) prepočítanej podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze automobilu alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty, podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Cena nakúpených pohonných látok a čas ich nákupu sú uvedené na potvrdení predajcu pohonných látok. Vzhľadom na to, že počas pracovnej cesty môže dôjsť k niekoľkým nákupom pohonných látok v rozdielnych cenách, bude praktické, aby zamestnávateľ od zamestnanca vždy vyžadoval doklad o ich nákupe s uvedením ceny za 1 liter pohonnej látky. Spotreba by mala byť vypočítaná za príslušné prejazdené kilometre s cenou pohonnej látky doloženou nákupným dokladom. Vyššie výdavky sa preukazovali prvotnými dokladmi, najmä evidenciou jázd, dokladom o nákupe pohonných látok, príp. iným spôsobom dohodnutým medzi podnikateľom a správcom dane (pozri § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Daňovník mohol teda vypočítať a doložiť nadspotrebu podľa svojich jednotlivých vozidiel a prerokovať s príslušným správcom dane vyčíslené nadspotreby jednotlivých vozidiel a nechať si uznanú výšku potvrdiť správcom dane. Uvedená možnosť však počínajúc zdaňovacím obdobím roka 1999 už neplatí. Z daňového zákona č. 286/1992 Zb. (24 ods. 2 písm. k) bod 2 ZDP) bolo počínajúc 1. 1. 1999 vypustené ustanovenie, podľa ktorého v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania.
Zákon o daniach z príjmov (ZDP) v § 24 ods. 2 písm. v) ustanovuje, že výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sú tiež výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsob uvedeným v zákone o cestovných náhradách (ZCN).

Pre výpočet priemernej spotreby pohonných látok podľa technického preukazu sú rozhodujúce tieto parametre:
a) cena pohonných látok platných v čase použitia motorového vozidla,
b) spotreba pohonných látok vypočítaná aritmetickým priemerom z údajov uvedených v technickom preukaze,
c) počet najazdených kilometrov.
Náhrada výdavkov za pohonné látky pri používaní vozidla prislúcha podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla podľa priemernej spotreby. Za cenu pohonnej látky platnú v čase použitia vozidla sa považuje cena doložená dokladom o čerpaní pohonnej látky alebo v zmysle § 35 ZCN cena uznaná ako priemerná cena pohonnej látky známa v čase použitia motorového vozidla na trhu. Na účely ocenenia spotreby pohonných látok použije daňovník ceny uplatňované predajcom (predajcami) pohonných látok, u ktorého pohonné látky prevažne nakupoval. Postup pri výpočte priemernej spotreby pohonných látok je rovnaký ako u zamestnancov (pozri uvedený výklad k ods. 4). Daňovník však môže postupovať aj tak, že požiada Štátny skúšobný ústav dopravy a stavebnej techniky so sídlom v Žiline alebo inú organizáciu, ktorej Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR udelilo príslušné oprávnenie o prekontrolovanie spotreby pohonných látok. Na základe vydaného osvedčenia vykoná dopravný inšpektorát zmenu v technickom preukaze motorového vozidla. Ide o preukázanie spotreby pohonných látok iným dokladom.

Evidencia o jazdách
Počet najazdených kilometrov na pracovnej ceste sa vypočíta podľa hospodárne zjazdnej cesty podľa automapy. Počet najazdených kilometrov vyplýva z evidencie o jazdách. Evidencia o jazdách je v prípade firemných vozidiel základnou evidenciou a nemôže sa nahradiť ani dokladom o zakúpení pohonných látok. Doklady o nákupe pohonných látok majú len orientačný charakter. Z hľadiska uplatnenia cestovných náhrad do výdavkov (nákladov) nie je rozhodujúce, kto použije motorové vozidlo na pracovnú cestu. Môže to byť zamestnanec alebo ktokoľvek iný, komu bolo zverené motorové vozidlo. Režim náhrad týkajúci sa firemného vozidla sa vzťahuje aj na motorové vozidlo, ktoré poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely (§ 6 ods. 6 ZDP).
Vzniká otázka, či zamestnanec, ktorý použije na pracovnú cestu motorové vozidlo zamestnávateľa, musí pri jej vyúčtovaní predložiť doklad o tom, za akú cenu nakúpil pohonné látky. Zamestnávateľ by mal v tomto smere využiť § 3 ZCN a v rámci podmienok pracovnej cesty určiť zamestnancovi povinnosť predložiť doklad o nákupe pohonných látok na domácej i zahraničnej pracovnej ceste, pretože ich ceny sú rozdielne. Ak zamestnanec nepredloží doklad o nákupe pohonných látok, pričom náklady na ich nákup evidentne vznikli, zamestnávateľ má možnosť postupovať podľa § 35 ZCN a nahradiť mu výdavky v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky pracovnej cesty.
Do skupiny cestných motorových vozidiel, ktoré sa používajú na podnikanie, pričom nejde o vozidlá, ktoré sú zahrnuté do obchodného majetku, patrí:
a) vlastné motorové vozidlo podnikateľa alebo jeho manželky,
b) prenajaté motorové vozidlo,
c) motorové vozidlo bezplatne vypožičané.
Ad a): Vlastným motorovým vozidlom je také vozidlo, ktorého vlastníkom podľa technického preukazu je podnikateľ alebo jeho manželka, pričom ide o vozidlo, o ktorom podnikateľ neúčtuje ani neúčtoval ako o vozidle použitom na podnikanie (pozri § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 ZDP). Za takéto motorové vozidlo sa považuje i vozidlo, ktoré sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom na základe súhlasu druhého z manželov využíva motorové vozidlo na podnikanie alebo v súvislosti s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti druhý manžel. Z hľadiska negatívneho vymedzenia ide o vozidlo, ktoré nie je ani nebolo vložené do majetku firmy podnikateľa a nejde ani o vozidlo ním prenajaté a používa sa na účely podnikania. Výška cestovných náhrad pri použití vlastného motorového vozidla podnikateľa alebo jeho manželky sa vypočíta rovnakým spôsobom ako pri použití vlastného motorového vozidla zamestnanca pri pracovnej ceste, t. j. podľa § 7 ZCN. To znamená, že ak podnikateľ na pracovnú cestu použije vlastné motorové vozidlo, príp. vozidlo manželky, vznikne mu nárok na:
a) sadzbu základnej náhrady za každý 1 km jazdy,
b) náhradu za spotrebované pohonné látky.
Ak si podnikateľ bude uplatňovať výdavky podľa zákona o cestovných náhradách rovnako ako pre zamestnancov, nemôže si nárokovať už žiadne iné výdavky vzťahujúce sa na zabezpečenie prevádzkyschopnosti vozidla. V základnej sadzbe náhrad za používanie cestných motorových vozidiel je zohľadnená amortizácia motorového vozidla, drobné opravy vozidla, jeho údržba, náklady na pneumatiky a pod. To znamená, že podnikateľ v prípade používania vlastného vozidla alebo vozidla svojej manželky nemôže uplatňovať výdavky na opravu a údržbu svojho auta ani odpisy vozidla. ZCN priamo neumožňuje pre podnikateľov, aby stanovili náhrady za používanie vlastného motorového vozidla paušálnou sumou (§ 34 ZCN). Vykazovanie nákladov za používanie vlastného motorového vozidla paušálnou sumou treba dohodnúť s príslušným správcom dane po predložení požadovanej evidencie. Dohoda o uplatňovaní výdavkov paušálnou sumou znamená, že daňovník nemusí viesť evidenciu o jazdách.
(Pokračovanie v piatok 6. decembra)

Novinky z legislatívy -- zmeny zákonov, ktoré môžeme očakávať
Vláda SR prerokovala a schválila alebo schválila s pripomienkami celý balík zákonov, z ktorých vyberáme.
* návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov;
* návrh zákona, ktorým sa menia zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností Policajného zboru na okresné úrady a krajské úrady. Prijatím zákona sa odsunie prechod vydávania občianskych preukazov, vodičských preukazov a cestovných dokladov z orgánov Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady a začiatok činnosti nového registra obyvateľov SR z 1. júla 2003 na 1. júl 2004;
* návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov;
* návrh na zvýšenie cestovného a zníženie zliav vo vnútroštátnej železničnej osobnej doprave a autobusovej doprave od 1. 1. 2003 a informáciu o predpokladanej úrovni cien autobusovej dopravy a osobnej železničnej dopravy, pokrývajúcej oprávnené náklady;
* návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa navrhuje novelizovať s cieľom dosiahnutia zblíženia sadzieb dane z pridanej hodnoty v súlade s programovými cieľmi vlády SR. Návrhom zákona sa tiež dosiahne zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu na rok 2003. Zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty sa má dosiahnuť znížením základnej sadzby dane z 23 % na 20 % a zvýšením zníženej sadzby dane z 10 % na 14 %;
* návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov priznaných v roku 2002, o úprave dôchodkových priznaní v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia;
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov;
* návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z.;
* návrh zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku;
* návrh zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa;
* návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov;
* návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov;
* návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
* vláda SR prerokovala a vzala na vedomie aj informáciu o predpokladanej úrovni cien za nájom bytov pokrývajúcej oprávnené náklady a informáciu o predpokladanej úrovni cien elektriny, zemného plynu a tepla v roku 2003.
Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.dashofer.sk/noviny

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
28. január 2023 17:55