Pri podnikaní vznikajú okrem daňových aj také výdavky, ktoré s daňovým základom vôbec nepohnú. Medzi nedaňové výdavky jednoznačne patria výdavky na osobnú spotrebu podnikateľa, platby z podnikateľského účtu na súkromné nákupy či pokuty udelené daňovými úradmi. Existujú však aj také, ktorých daňové posúdenie nie je pre podnikateľov jednoduché a jednoznačné. Sú to napríklad rôzne typy výdavkov na reklamu či finančné rezervy.
Pri rezervách možno za daňovouznateľné náklady považovať len tvorbu tých, ktoré sú uvedené v zákone o dani z príjmov. Napríklad rezervy na nevyčerpané dovolenky, vrátane poistného a príspevku, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov. Ďalej sú to rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, rezervy na zostavenie či overenie a zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania. Pri reklame je dôležité vhodne stanoviť hranicu medzi propagáciou a reprezentáciou.
Chybujú neskúsení
Chýb pri posudzovaní výdavkov sa dopúšťajú najmä firmy s malými skúsenosťami v aplikácii daňových zákonov v praxi. Najčastejšie prípady výdavkov, ktorými si podnikateľské subjekty neoprávnene znižujú základ dane, sú podľa odborníkov najmä tie na osobnú spotrebu a výdavky, ktoré neboli vynaložené na dosahovanie zisku. „S nesprávnym posúdením sa taktiež stretávame v situácii, keď daňovníci vstupujú do transakcií, aké pre nich nie sú bežné a rutinné. Napríklad pri transakciách slovenských daňovníkov so svojimi spriaznenými osobami v zahraničí,“ hovorí Tomáš Vavrák zo spoločnosti PwC. Výdavky na tieto transakcie môžu byť podľa neho daňovouznateľné iba do výšky, ktorá zodpovedá trhovej cene. Inými slovami, cena za obchody so zahraničnými partnermi musí byť taká, akú by si podnikateľ v podobnom prípade dohodol aj s partnerom, s ktorým nie je spriaznený.
Osobité posúdenie
Podľa zákona o dani z príjmov sa považuje za daňový výdavok ten na dosiahnutie príjmov. Musí byť preukázateľne vynaložený a riadne zaúčtovaný v účtovníctve. „Ak má daňovník určitý neštandardný výdavok, pre správne daňové posúdenie by mal zvážiť, či vie preukázať, ako tento výdavok prispel k dosiahnutiu, zabezpečeniu či udržaniu jeho zdaniteľného príjmu,“ vysvetľuje expert. Pričom svoju rolu opäť zohráva to, či výdavok úzko súvisí s charakterom podnikateľskej činnosti konkrétneho daňovníka. Ten istý výdavok môže byť pre jedných nedaňový, kým u iných daňový. Dôležitá je aj jeho preukázateľnosť a dostatočné zdokumentovanie. Dôkazná núdza znamená riziko pre podnikateľa, pretože nesie dôkazné bremeno v prípadnom spore s daňovými orgánmi.
Martina Karmanová