Spoločným menovateľom opatrení, ktoré pripravuje nová vláda vo vzťahu k podnikateľom, je zdanenie bohatých. „V hre sú najmä majetkové dane, odstraňovanie deformácií v daňovo-odvodovom systéme a progresívne zdanenie práce," zhrnul minister financií Peter Kažimír.
Dane
Prvým zásadným opatrením by mal byť zásah do rovnej dane. Vyššiu daň z príjmov 22 až 23 percent by mali platiť firmy s vysokým daňovým základom. Predbežne sa hovorí o úrovni nad 30 miliónov eur. Ak sa radíte medzi úspešných živnostníkov a podnikateľov, ktorí zarábajú mesačne viac ako 2 750 eur, by ste sa pripraviť na vyššie zdanenie príjmov. Práve 33-tisícový ročný zárobok by mal byť hranicou, do ktorej sa budú príjmy zdaňovať 19-percentnou sadzbou a príjmy nad túto hranicu 25 percentami.
Premiér Robert Fico zatiaľ odmieta zvýšiť daň z pridanej hodnoty, hoci len o jedno percento. „Považujem za nerozumné, že si vláda takto vopred zúžila manévrovací priestor, pretože akékoľvek opatrenia v oblasti dani z príjmov prinesú do rozpočtu oveľa menej peňazí než prípadné zvýšenie DPH," konštatoval Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. No už teraz je tu tlak odborárov na zníženie DPH na lieky a potraviny pod úroveň súčasných 10 percent. Dieru v štátnom rozpočte by preto mali prednostne zaplátať spotrebné dane z alkoholu, cigariet či hazardu. Podnikatelia začnú vyššie dane odvádzať štátu už asi v tomto roku.
Daň z luxusu
Ak ste ako podnikatelia v tomto roku pocítili zvýšenie dane z motorových vozidiel i dane z nehnuteľností, stále je to málo. Od budúceho roka by mal vyšší výber dane z nehnuteľností zaručiť nielen účel využitia a výmera, ale už aj hodnota a lokalita umiestnenia nehnuteľnosti. To znamená, že viac na daniach zaplatia podnikatelia vo väčších mestách.
Podnikatelia sa musia podľa ministra Kažimíra pripraviť aj na zavedenie registračnej dane na automobily, ak budú obmieňať alebo rozširovať vozový park. „Jej výška sa bude odvíjať od výkonu motora či množstva vypustených emisií,“ potvrdzuje. Progresívne zdanené by mali byť najmä autá vyššej strednej triedy a luxusných áut. Odhady hovoria o dani vo výške 0 až 1 500 eur. Minister dopravy Ján Počiatek zase avizuje vyššie mýtne pre firmy, ktoré nebudú používať na cestách ekologické vozidlá.
Otázne odvody
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie by sa v prvej fáze zvyšovať nemali. „Vláda by sa mala zamerať na zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov,“ odporúča Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Opäť sa objavili návrhy zrušiť dva druhy odvodov a zaviesť len jeden spoločný odvod, prípadne zrušiť zdravotné odvody. Vylúčené nie je ani zjednotenie vymeriavacích základov živnostníkov so zamestnancami. „Treba zmierniť rozdiely v odvodovom zaťažení medzi zamestnancami, živnostníkmi a majiteľmi eseročiek,“ súhlasí Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO. Podľa ministra práce Jána Richtera má vláda pripravených niekoľko variant zmien v odvodoch živnostníkov. Ktoré to sú, neuviedol a čaká na dohodu s rezortmi financií a hospodárstva. Združenie podnikateľov by privítalo, ak by vláda znížila odvodové zaťaženie, ale nie do 2. piliera.
Živnostenské licencie
Nová vláda uviedla, že chce byť k podnikateľom – živnostníkom citlivejšia ako predošlá vláda. Napriek tomu je odhodlaná siahnuť im na daňové úľavy. „Ak bude manželka dobrovoľne nezamestnaná, tak manžel nebude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku,“ potvrdil minister financií. Otvorenejšie hovorí o možnom zrušení či limitovaní paušálnych výdavkov.
Smer-SD na jednej strane pripúšťa ich maximálnu výšku 2 400 eur ročne. No vie si predstaviť ich vyčlenenie len pre určité živnosti, podľa predmetu činnosti. „Paušálne výdavky treba zachovať, zjednodušujú živnostníkovi administratívu, avšak dá sa diskutovať o tom, že by sa týkali len určitých živností,“ pripustil Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov. Vláda nezavrhuje ani myšlienku zaviesť takzvané živnostenské licencie – platbu dane a odvodov na rok vopred. No navrhuje ich skôr ako alternatívu k paušálu. Podľa Sirotku by sa hodnota licencie mala pohybovať na úrovni 3 000 až 5 000 eur. Z toho len minimálne odvody takmer 2005 eur.
Drahší dohodári
Zamestnávanie na dohodu by už malo podnikateľov vyjsť drahšie. Kým v súčasnosti za dohodárov odvádzajú iba odvody na garančné a úrazové poistenie (0,85 %), nie je vylúčené, že po novom budú za nich platiť kompletné sociálne i zdravotné odvody (35,2 %).
Dohodárov, ktorí si touto formou len privyrábajú, by sa nové opatrenia nemali dotknúť. Iná vec je, ak by zamestnávatelia zamestnávali ľudí prednostne na dohody a obchádzali tak platenie odvodov. Poslanec Branislav Ondruš preto nevylúčil zmeny v Zákonníku práce, ktorými by sa obmedzilo takéto zamestnávanie. Vyššiu ochranu by mal mať po otvorení zákonníka zamestnanec aj pri odchode zo zamestnania, a to vrátením súbehu odstupného a výpovednej lehoty, čo firmám predraží odchod zamestnanca. Obmedzenia by sa mali dotknúť aj práce nadčas, využívania flexikonta či reťazenia práce.
Po avizovaných škrtoch chce nový kabinet pomôcť firmám, ktoré zamestnajú absolventov práce, a to zavedením takzvaných odvodových prázdnin či odpočítateľnej položky špeciálne pre zamestnancov z radov absolventov bez praxe.