Výnimočné, vizuálne tvorivé, a pritom aktuálne výročné správy možno vidieť napríklad na webe firiem Tempest, Železiarne Podbrezová, Tatra banka či Gamo. Zaujímavé (aktuálne) výročky majú aj Asseco Central Europe, Slovnaft, Slovak Telekom, ale napríklad i štátne Lesy SR či Železnice SR. Niektoré veľké firmy, napríklad aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), či Holcim, však správu za rok 2011 doteraz na weboch nemajú. Na otázku – prečo – sa vyjadril Holcim, že v ich prípade bolo posunuté daňové priznanie, a v tejto súvislosti sa posúva i výročka. Aj tú však ukladajú iba do Zbierky listín, pričom pre verejnosť majú určenú dvojročnú Správu o udržateľnom rozvoji – s ekonomickými výsledkami, environmentálnymi a sociálnymi vplyvmi spojenými s vlastnou činnosťou. BVS odkázala, že so správou práve finišujú.
Minimum požiadaviek zo zákona
Pre vedenia firiem by mala byť výročka možnosťou komunikovať s obchodnými partnermi, so zamestnancami, s investormi či bankármi úspechy, prednosti, zámery i stratégiu. Mala by však obsahovať aj opis kľúčových rizík a taktiež to, ako ich riadi. „Táto požiadavka vyplýva priamo zo zákona a ak sa pozrieme na výročné správy na vyspelých kapitálových trhoch pri verejne obchodovaných spoločnostiach, je tam na rozdiel od Slovenska veľká transparentnosť,“ hovorí Alexander Šrank, partner v PwC.
Slovenský zákon pritom stanovuje len minimálne požiadavky na obsah výročky, ktoré sa dajú splniť aj formálne. Takže správa okrem toho, že musí obsahovať celú účtovnú závierku a vyjadrenie audítora (ak nejde o inštitúciu podľa osobitných predpisov), je povinná mať zo zákona aspoň minimálny rozsah údajov. Napríklad o vývoji činnosti a o finančnej situácii firmy najmenej za dve súvisiace účtovné obdobia, informácie o predpokladanom budúcom vývoji, o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty. „Čo ďalej spoločnosť uverejní a ako detailne, je už v rukách ekonomického alebo marketingového úseku,“ opisuje Katarína Holečková, senior konzultantka spoločnosti BDO.
Príležitosť na oslovenie
Podľa finančného riaditeľa Slovnaftu Ladislava Janyíka ich spoločnosť patrí k tým, ktoré nepristupujú k výročke len v duchu zákona. „Je to aj ďalší komunikačný kanál k obchodným partnerom, štátu, bankám, verejnosti aj k zamestnancom. Čím lepšiu správu pripravíme, tým lepšie ich vieme osloviť,“ tvrdí.  
Aj správa firmy Asseco Central Europe je príkladom otvorenosti v informovaní, pri nej je to však nielen bonus, ale i povinnosť. „Pre spoločnosť kótovanú na burze je to samozrejmosť. Je to pre nás záväzok voči akcionárom, investorom, dodávateľom, odberateľom aj zamestnancom,“ uzatvára Elena Sklenářová, manažérka pre vonkajšiu komunikáciu tejto firmy.

Kto musí robiť výročnú správu:
– firma, ktorá musí mať podľa zákona účtovnú závierku auditovanú audítorom, musí mať aj výročku
– táto povinnosť sa týka firiem, ak splnia aspoň 2 z 3 podmienok:
     obrat vyše 2 milióny eur
     celkový majetok vyše 1 milión eur
     počet zamestnancov vyše 30

Hodnotili najlepšie správy

Viac než desať ročníkov súťaže o najlepšiu firemnú výročnú správu prispelo na Slovensku do diskusie o kvalite výročiek a účtovných závierok. V tomto roku má súťaž prestávku. Vyhlasovateľom zatiaľ posledného, vlaňajšieho, ročníka bol INEKO a v hodnotiacej komisii sedeli zástupcovia poradenskej firmy PwC, HSBC banky a Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Podľa Alexandra Šranka z PwC sa pri hodnotení ukázal veľký rozdiel medzi firmami, ktoré vnímajú výročku výrazne ako marketingový materiál, oproti tým, ktoré si dali ambíciu informovať prostredníctvom nej svojich akcionárov, veriteľov, zamestnancov a obchodných partnerov o hospodárskych výsledkoch, stratégii, o hlavných projektoch a rizikách. To všetko v prepojení aspoň v hrubých rysoch na finančné výsledky a plány. „Videli sme v rámci súťaže viac firiem, ktoré išli touto cestou. Napríklad poskytli kľúčové ukazovatele, ktoré vysvetľujú finančné čísla, alebo otvorene hovorili o svojich dôležitých zákazníkoch a kontraktoch,“ dodáva Šrank. V súťaži sa hodnotila najmä kompletnosť finančných výkazov, výrok audítora, stanovisko orgánov podniku k účtovnej závierke, profil a vlastnícka štruktúra či informácie o trvalo udržateľnom rozvoji a zodpovednom podnikaní.