Novela Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z. z.), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2002, okrem iných povinností zaviedla pre podnikateľov v ustanovení § 3a aj úplne nové povinnosti: "Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia. Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku."
Podľa ustanovenia § 768c ods. 5 Obchodného zákonníka je možné používať obchodné dokumenty, ktoré má podnikateľ predtlačené, prípadne ich obsah, ktorý má v počítačovom programe v súčasnom prevedení len do konca roka 2002. Od 1. 1. 2003 ich musia používať minimálne v takom rozsahu, ako im to Obchodný zákonník v ustanovení § 3a ukladá. Porušenie povinností uložených v ustanovení § 3a nie je priamo Obchodným zákonníkom sankcionované na rozdiel od Českej republiky, kde sa takéto porušenie povinností postihuje ako priestupok.
* Identifikačné údaje o podnikateľoch, ktoré budú od 1. 1. 2003 obsahom zbierky listín uloženej na registrovom súde, napomôžu transparentnosť a umožnia pružnejšie získať informácie o všetkých podnikateľoch. Od 1. 1. 2003 budú musieť všetci podnikatelia, a to či už osoby fyzické alebo právnické, uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch, ktoré pri svojej podnikateľskej činnosti používajú, údaje uvedené v § 3a Obchodného zákonníka. Ide o povinnosť uvádzať na všetkých obchodných listoch a objednávkach (obchodných dokumentoch), ktoré v obchodnom styku používajú a vyhotovujú ich písomne, nielen ich obchodné meno, sídlo (ak ide o právnickú osobu alebo miesto podnikania), ak ide o fyzickú osobu, právnu formu právnických osôb a identifikačné číslo (IČO), ak im bolo pridelené, ale aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo tohto zápisu. Pod číslom zápisu sa rozumie číslo registrovej vložky vrátane spisovej značky.
* Ďalšou povinnosťou u podnikateľov, ktorí uvádzajú výšku základného imania, je uviesť aj rozsah jeho splatenia. Tento údaj musí byť zhodný minimálne s výpisom z obchodného registra, do ktorého sa podnikateľ zapisuje podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 513/1992 Zb. v znení noviel.
* Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, uvádzajú svoj názov a sídlo, ak sú právnickou osobou, alebo ak sú fyzickými osobami, svoje meno a priezvisko s miestom podnikania a tiež identifikačné číslo (IČO). Ak je podnikateľ zapísaný v inej evidencii, musí rovnako uviesť údaj o zápise vrátane čísla, príp. inej značky, pod ktorými bol zapísaný.
* Označenie musia obsahovať aj obchodné dokumenty zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o tom, že takáto zahraničná osoba je do tohto registra alebo do inej evidencie zapísaná, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá. Podnikatelia musia tieto údaje uvádzať aj v úradnom písomnom styku. Ako obchodné dokumenty uvádza zákon len dva pojmy, a to obchodné listy a objednávky. Je samozrejmosťou, že ich vyhotovenie musí byť v písomnej alebo elektronickej forme.
Obchodné listy
Obchodnými listami rozumieme písomnú korešpondenciu pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov. Sú to tiež informačné letáky, katalógy, cenníky, ponukové listy, inzeráty, sprievodné doklady, ale aj dodacie listy, vyúčtovania, faktúry, pokladničné doklady a pod. Treba si uvedomiť, že vo viacerých prípadoch pokladničné bloky z registračných pokladníc, príjmové a výdavkové doklady, vystavované pri nákupe tovaru za hotové, sú často jediným dôkazom o tom, že medzi podnikateľmi vznikol obchodný vzťah.