Bratislava -- Je dohodnuté. Živnostníci  a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) budú platiť na sociálne i zdravotné poistenie viac. Od budúceho roka sa im zvýši minimálny vymeriavací základ na platenie poistného. Bude vypočítavať ako 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, namiesto súčasných 44,2 percenta.
Znamená to, že súčasný minimálny vymeriavací základ 339,89 eura (44,02 % zo 769 eur) sa im v roku 2013 zvýši na 393 eur (50 % zo 786 eur).
Kým v súčasnosti odvádza vyše 200-tisíc živnostníkov mesačne do zdravotnej i Sociálnej poisťovne 160,24 eura mesačne, od budúceho roka to bude už najmenej 185,29 eura. Mesačne tak odvedú o 25,05 eura viac, čo je ročne 300,60 eura.
Len na porovnanie, reforma daní a odvodov, ktorú ešte vlani pripravila Radičovej vláda, navrhovala živnostníkom znížiť minimálny vymeriavací základ už v tomto roku na úroveň 3,3-násobku životného minima, z ktorého by sa platili odvody vo výške 23 percent.

Budúce dôchodky
"Zhodli sme sa so zástupcami živnostenských zväzov, že treba urobiť všetko pre to, aby keď živnostník odchádza do dôchodku a končí s podnikaním, nebol kvôli nízkym odvodom odkázaný na sociálne dávky," obhajoval návrh minister práce Ján Richter. Teda, ak si budú živnostníci teraz platiť viac na dôchodkové zabezpečenie, mali by dostať adekvátne vyšší dôchodok a nemali by stáť na úrade práce so žiadosťou o dávku v hmotnej núdzi spolu s ľuďmi, čo nikdy nepracovali.
Lenže v neprospech týchto tvrdení hovorí vládou zamýšľané zavedenie takzvaného minimálneho dôchodku, ktorého konštrukciu a výšku ešte nepoznáme. Je veľmi pravdepodobné, že SZČO s minimálnym vymeriavacím základom budú aj po jeho zvýšení spadať do minimálneho dôchodku. "V mnohých prípadoch tak zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO neovplyvní ich výšku dôchodku," myslí si odborníčka na mzdy a odvody Jana Motyčková. Dodáva, že by sa to nemalo vzťahovať na tých živnostníkov, čo časť obdobia platili z vyššieho vymeriavacieho základu a časť obdobia z nižšieho základu. Tým by sa mal dôchodok mierne zvýšiť.
Nárok na minimálny dôchodok má podľa prvých návrhov vzniknúť v závislosti od počtu odpracovaných rokov, inak povedané, od počtu rokov dôchodkového poistenia. Treba sa preto pripraviť na to, že zásluhovosť ide bokom. "Nárok na minimálny dôchodok nebude viazaný na to, či ste platili odvody z minimálnej mzdy, z polovice priemernej mzdy alebo zo základu 3 000 eur mesačne, podstatné bude to, či ste platili odvody," konštatuje exminister práce Jozef Mihál.

Odvodové stropy porastú
V súčasnosti ešte nie je rozhodnuté, či sa maximálne vymeriavacie základy na platenie odvodov zvýšia pre živnostníkov a SZČO na 5-násobok priemernej mzdy, ako to navrhuje ministerstvo práce. Vyjadriť sa musí ešte rezort zdravotníctva.
Podľa toho by mal nový jednotný odvodový strop na sociálne i zdravotné poistenie dosiahnuť 3 930 eur. V súčasnosti existujú tri odvodové stropy. Je to 1,5-násobok priemernej mzdy na nemocenské a garančné poistenie (1 153,30 eura), potom je to 3-násobok na verejné zdravotné poistenie (2 307 eur) a 4-násobok na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity (3 076 eur).
Zvýšenie  a zjednotenie odvodového stropu na 5-násobok postihne minimum živnostníkov. "Iba 738 živnostníkov má vymeriavací základ vyšší ako 4-násobok priemernej mzdy, " potvrdzuje Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
Živnostníci sa musia pripraviť aj na možnosť, že rezort financií neumožní odpočítavanie odvodov od základu dane, ako to už navrhovala predchádzajúca vláda v daňovo-odvodovej reforme.

Číslo
50 %
z priemernej mzdy bude minimálny vymeriavací základ pre SZČO od roku 2013