Dnes sa predpokladá, že výučba má byť hravá, tlieskame všemožným projektom a spoluprácu pri učení. Tradičné metódy založené napríklad na memorovanie sú odsudzované s tým, že nás zbavujú kreativity a motivácie.
Tieto mýty vám môžu zničiť život:
1. Učiteľ posúva úroveň
Psychológ K. Anders Ericsson sa preslávil svojím výskumom, ktorý ukazuje, že na to, aby sme v niečom boli dobrí, potrebujeme 10 000 hodín cvičenia. Jeho štúdie ale ukazujú aj to, že potrebujeme konštruktívny dialóg a niekedy tiež bolestivú spätnú väzbu. Ericsson v tejto súvislosti skúmal výnimočné osobností z rôznych odvetví huslistov, chirurgov, programátorov či šachových hráčov. Všetci si podľa neho zámerne vybrali nesentimentálnych učiteľov, ktorí ich tlačili na vyššiu úroveň.
2. Averzia voči štúdiu
Študenti v USA zápasia so zložitejšími matematickými príkladmi, pretože im chýba perfektná znalosť jednoduchého sčítavania a odčítavania. To súvisí s našou averziou k učeniu sa naspamäť. Nie je náhodou, že napríklad v Číne, kde táto averzia nie je, sú študenti v matematike výborní. William Klemm z Texas A & M University tak tvrdí, že školy musia zaviesť viac cvičení a memorovania.
3. Neúspech posúva vpred
Deti, ktoré chápu, že pre proces učenia je prirodzený aj neúspech, si nakoniec vedú lepšie. V rámci štúdie z roku 2012 bol 111 francúzskym školákom zadaná úloha, ktorá bola na nich zámerne príliš zložitá. Jednej skupine bolo povedané, že neúspech a opakované pokusy o dosiahnutie úspechu tvoria prirodzenú súčasť procesu učenia. Pri nasledujúcich testoch si táto skupina viedla lepšie ako zvyšok školákov. My sa bojíme toho, že neúspech spôsobí deťom traumu, ale tu sa mýlime.
4. Zaujímavý výsledok
Čo vlastne robí dobrého učiteľa? Mary Poplin z Claremont Graduate University so svojím tímom sa päť rokov venovala sledoval tých najefektívnejších učiteľov (podľa hodnotenia študentov). Ich zistenie odhalilo, že títo učitelia boli prísni. To nikto nečakal - čakalo sa naopak to, že úspešní učitelia presadzujú spoluprácu pri vyučovaní a spoločnú diskusiu. Ale namiesto toho sú to tí, ktorí využívajú tradičné postupy a jasné inštrukcie. Správali sa podľa princípu: „Každý študent v mojej triede si vedie horšie, než aký je jeho potenciál. Mojím cieľom je s tým niečo spraviť.“
5. Kreativita chce cvik
Aj kreativitu je možné sa naučiť. Všeobecne sa predpokladá, že tradičný prístup kreativitu ubíja, ale napríklad profesor psychológie Robert W. Weisberg tvrdia úplný opak. Podľa jeho výskumu neexistujú „prirodzení“ géniovia. K úspechu vedie mnoho malých krokov. Weisberg napríklad študoval Picassov obraz Guernica, ktorý bol vytvorený po tom, čo bolo španielske mesto bombardované Nemcami. Obraz je považovaný za originálne dielo, v skutočnosti ale vznikol po tom, čo maliar študoval Goyove obrazy a čerpal aj zo svojich predchádzajúcich diel.
6. Pochvala znižuje prácu
Rozhodujúce pre úspech je zanietenie a chvála môže talent iba poškodiť. Najväčšia chvála, ktorú sme my od nášho učiteľa dostali, bola: „To nebolo zlé.“ Profesorka psychológie Carol Dweck zistila, že ak sú desaťročia školáci chválení, začnú si menej dôverovať. Keď im ale povieme, že tvrdo pracujú, vedú si lepšie a ich sebadôvera vzrastie. Výskum University at Buffalo potom ukazuje, že mierny stres u detí zvyšuje ich odolnosť. Ak za sebou máme riešenie rôznych negatívnych situácií, pravdepodobne to zvýši našu všeobecnú odolnosť.
Zdroj: The wall street journal