Podniky, ktoré majú problémy so splácaním úveru, neraz čelia žalobám o zaplatenie dlhov, alebo im exekútori zablokovali účty, môžu podať súdny návrh na reštrukturalizáciu. Pre zadĺženú firmu to podľa reštrukturalizačnej správkyne Veroniky Škodovej znamená druhú šancu v podnikaní. Po ozdravení môže ďalej zamestnávať ľudí, vyrábať, produkovať zisk, z ktorého veriteľom bude ďalej splácať dlhy. 
Od súdom povolenej reštrukturalizácie plynie 30-dňová lehota, počas ktorej sa prihlasujú veritelia, ktorých záväzky vznikli do dňa začatia tohto konania.

Ako nastáva zmena

„Od začatia súdneho konania nastáva zlom, kedy firma začína ako keby znovu podnikať. Ďalej si platí všetky energie, zamestnancov, nájom, a to už riadne a včas. Úvery, lízingy a všetky ďalšie záväzky, ktoré dovtedy vznikli, sú predmetom prihlášok veriteľov a zároveň sú obsahom reštrukturalizačného plánu, ktorý sa prijíma v závere tohto procesu," popísala postup správkyňa. V tomto pláne sa určí, ako spoločnostť uhradí záväzky.
Robí sa to takto: 
1. Najčastejšie sa firme odpustí určitá, pomerná časť záväzkov a veritelia dostanú len časť svojej pohľadávky
2. Stanoví sa určité percento a lehota splatnosti tejto pohľadávky
3. Ďalšou možnosťou je, že sa stanoví časť podniku alebo prebytočný majetok, ktorý sa predá. Z predaja sa uspokoja veritelia. Podmienkou je, aby podnik oslal zachovaný, čiže dokázal ďalej vyrábať.
4. Spoločnosť možno reštrukturalizovať aj tak, že časť majetku prejde na investora, ten vloží do podniku kapitál, z ktorého sa vyplatia veritelia.
Podstatou je, že veritelia musia z majetku podniku dostať vyššie percento než v konkurze. Napríklad, ak má podnik majetok za 100-tisíc eur, záväzky za 200-tisíc eur, veritelia by mali dostať minimálne 50 percent zo svojich nárokov. Je to pre nich výhodnejšie, než by firma skončila v konkurze.

Opak konkurzu

Reštrukturalizácia je teda proces, ktorého výsledkom je postupné a čistočné uspokojenie veriteľov zadlženej spoločnosti. Najskôr sa odhalí problém, prečo sa dostal podnik do úpadku, či je na príčine vysoká zamestnanosť alebo vysoké mzdy, či nízke ceny výrobkov. Tento ekonomický faktor sa musí odstrániť tak, aby podnik ďalej, po začatí reštrukturalizácie bol schopný plniť si ekonomické záväzky.
Reštrukturalizačné konanie je opak konkurzného konania. „Konkurz sa dá prirovnať k fyzickej smrti podniku, dochádza k jeho zániku, rozpredaju majetku,“ vysvetlila Škodová. Na druhej strane, reštrukturalizácia je ozdravenie, čiže vyliečenie chorého, čo v podniku spôsobuje, že nedosahuje primerané výsledky a nie je schopný platiť svojim veriteľom.