Prílišná čistota nás robí menej odolnými

V našej spoločnosti vládne všeobecný názor, že vo vojne s mikróbmi neexistujú žiadne hranice. Od okamihu, keď boli tieto mikroskopické organizmy prvýkrát identifikované ako pôvodcovia infekčných ochorení, je zjavné neustále sa zvyšujúce úsilie o ich elimináciu. Pritom niekde v pozadí sa ukrýva sen všetkých veriacich v pokrok, že jedného dňa týchto neviditeľných nepriateľov úplne vyhubíme.
Víťazstvo v jednotlivých menších bitkách - napríklad porážka detskej obrny, prudký pokles detskej úmrtnosti na západe či zásadné obmedzenie výskytu kiahní na celom svete - takéto snahy ďalej podnecujú. Navyše nové a nové prekážky - hrozba nových patogénov, návrat starých nepriateľov a vývoj organizmov odolných proti antibiotikám - nám pripomínajú, že je nutné nepoľavovať v ostražitosti.

Najmenšie a najrozšírenejšie
V skutočnosti je však takýto pohľad na infekčné choroby a na ich pôvodcov značne zjednodušujúci. Jednak ignoruje skutočnosť, že mikróby sú všadeprítomné. Žijú v pôde aj vo vode, vznášajú sa vo vzdušných prúdoch. Prežívajú bez kyslíka aj bez slnečného svitu - v horninách, na dne morí, v ropných ložiskách hlboko pod zemským povrchom. Počtom prevyšujú súčet jedincov všetkých ostatných foriem života na planéte.
Mikróby však tiež predstavujú významnú zložku ľudského tela. Od narodenia až do smrti sme od hlavy po päty pokrytí životom, ktorý je výsledkom tisícov a niekedy až miliónov rokov našej spoločnej evolúcie. Podľa článku kanadského mikrobiológa Garryho Hamiltona, publikovaného v odbornom časopise The Ecologist, im máme byť vďační za to, že nás chránia pred inými, zhubnejšími mikróbmi a že s bunkami nášho tela vstupujú do nenápadných, ale veľmi dôležitých interakcií, ktoré ľudstvo nie vždy oceňuje.
Pohľad na mikróby ako len na zákerných pôvodcov infekčných chorôb navyše prehliada skutočnosť, že naša situácia je v tejto "mikrobiálnej polievke" nekonečne premenlivá. Baktérie, ktoré jedného človeka usmrtia, nemusia druhému vôbec uškodiť. Iné zase pôsobia jeden deň blahodarne, kým inokedy so sebou nesú nepriaznivé účinky. A aj tie mikróby, o ktorých dôležitej funkcii v tele sa vie už dávno, môžu na nesprávnom mieste či v nesprávnom čase pôsobiť smrteľne.

Kacírske myšlienky
Náš doterajší pohľad na mikróby je veľmi jednostranný. Infekciu vždy stotožňujeme s chorobou. Keby to však bola pravda, všetci by sme ihneď zomreli. Preto môže byť totálna vojna proti mikróbom, ktorú z času na čas vo svojich reklamných kampaniach vyhlasujú výrobcovia čistiacich výrobkov, ale aj časť vedeckej verejnosti, veľkou chybou. Úzkostlivá snaha o zabezpečenie zdravotnej neškodnosti nášho prostredia ohrozuje samotné princípy, od ktorých závisí naše prežitie.
Zároveň s tým, ako sa stupňuje vojna proti mikróbom, si treba uvedomiť, že nastal čas na premyslenejší prístup, ktorý by lepšie odrážal naše miesto "vo svete plnom mikróbov". Možno sme v našom boji zašli už príliš ďaleko a namiesto obmedzovania by sme mali naopak zvyšovať kontakt s týmito organizmami.
Veľká časť mikrobiológov však tento pohľad považuje za kacírsky. Vo svetle modernej mikrobiálnej teórie, ktorá vychádza z princípov stanovených v devätnástom storočí Robertom Kochom, vidia mikróby tak ako väčšina z nás - jednotlivé organizmy prinášajúce telu skazu. Cieľom je potom hon na mikróby, t. j. vystopovanie konkrétneho mikróba, jeho detailný opis a nakoniec naplánovanie jeho vypudenia: buď z ľudského tela, alebo ešte lepšie - z celej planéty. Dejiny ukazujú, že takýto prístup nebol úplnou stratou času, avšak Hamilton si myslí, že moderná mikrobiálna teória stráca schopnosť vysvetliť podstatu infekčných chorôb. Čím viac ich totiž skúma, tým viac nových nejasností sa vkráda do inak obľúbeného výkladu, v ktorom dominuje priamy vzťah príčina (mikrób) - následok (choroba).

Výhodné spolužitie
Niektorí vedci - stúpenci ekologického prístupu - sa domnievajú, že prišli na vhodnejší výklad podstaty infekčných chorôb. Svoje myšlienky opierajú o prítomnosť mikróbov v zažívacom trakte najprimitívnejších červov. Tá naznačuje, že mnohobunkové organizmy sú obývané mikróbmi už stovky miliónov rokov. Ako teda mohli prežiť? Vysvetlenie je jednoduché - nemali inú možnosť a museli sa stať hostiteľmi mikróbnych kolonizátorov. Odvtedy prirodzený výber favorizoval tie mnohobunkové organizmy, ktoré ich kolónie mikróbov priamo nehubili. Naopak, hostitelia mohli mať z tohto vzťahu množstvo výhod.
Pri bližšom pohľade na ľudské telo by sme sa mohli veľmi zľaknúť. Odhaduje sa, že dospelý človek je nositeľom až 90 biliónov mikróbov, čo desaťkrát prevyšuje počet všetkých buniek ľudského tela. Stovky typov baktérií, húb i vírusov nás kolonizujú veľmi skoro po narodení, reagujú na biochemické toky tela a zostávajú nám verné po celý život.
Vzájomná interakcia hostiteľov a mikróbov je natoľko vžitá, že signály vysielané každým z partnerov aktivujú gény toho druhého. Vedci napríklad identifikovali desiatky génov, zapojených v chemickej interakcii medzi koreňovými bunkami niektorých strukovín a dusík viažucimi baktériami, ktoré ich obývajú. Jedným z dôsledkov tejto výmeny je, že keď baktérie prvýkrát obsadia hostiteľskú rastlinu, jej koreňové bunky vytvárajú "komôrky", v ktorých potom baktérie žijú. Ďalším príkladom je časté znetvorenie laboratórnych zvierat, chovaných v inkubátore bez svojich "normálnych" mikróbov.

Ako funguje ochrana
Západná veda baktérie, ktoré nespôsobujú choroby, dlho ignorovala. Prvý, kto na túto skutočnosť upozornil, bol ruský mikrobiológ a nositeľ Nobelovej ceny Iľja Mečnikov. Už na začiatku dvadsiateho storočia pripisoval neobvyklú dlhovekosť roľníkov v južnom Rusku strave bohatej na baktérie produkujúce kyselinu mliečnu. V posledných desaťročiach rastie počet dôkazov, že vnútorná mikroflóra, ako sa súbor telesných mikróbov často nazýva, môže skutočne hrať významnú úlohu pri zachovaní zdravia. Prvé významnejšie dôkazy dodali opäť výskumy na "nemikrobiálnych" myšiach. Pri nich sa ukázalo, že tieto jedince ľahko podliehajú infekciám, pre obyčajné myši neškodným. Aj napriek čiastkovým zisteniam zostáva celý mechanizmus ochrany záhadou.
Vie sa, že vďaka vedľajším produktom metabolizmu mikróbov ľudia získavajú kľúčové mastné kyseliny a vitamíny. Iným spôsobom ochrany je skutočnosť, že mikróby žijúce v symbióze s človekom nevpustia na svoje miesto nič iné. Ešte významnejšia je aktívna úloha mikróbov - starousadlíkov v obrane tela, napríklad prostredníctvom chemického boja.
Pri rôznych ústnych spoločenstvách sa zistilo, že sú pomerne úzko nadviazané na zvyčajné podmienky svojho prostredia. Jeho zmena (napr. zmena pH) môže rozvrátiť celý mikroekosystém (zubný kaz) rovnako, ako napríklad abnormálne zmeny vonkajších podmienok môžu ovplyvniť podstatu a fungovanie lesného ekosystému.

Oprávnená vojna?
Už niekoľko desaťročí je v odbornej verejnosti predmetom diskusií otázka, ako široko je možné aplikovať túto ekologickú teóriu infekčných chorôb. Bakteriológ René Dubos tvrdí, že lieky, dezinfekcia a očkovanie poskytli ochranu len proti niektorým chorobám. Mnoho ďalších - napríklad čierny kašeľ - sa darí v rozvinutých krajinách kontrolovať len vďaka tomu, že ľudia prestali žiť v biednych podmienkach. Ľudské telo sa vyvinulo tak, že za dobrých podmienok zvládne väčšinu nástrah bakteriálneho sveta. Po narušení tejto rovnováhy sa riziko infekcie zvyšuje.
Niektorí vedci sa obávajú, že rovnováhu dnes paradoxne narúšame samotnou vojnou proti mikróbom. Vo vyspelom svete sú dnes ľudia čistotnejší než kedykoľvek predtým. Odstránili z čriev parazitické červy a zmenili dokonca skladbu bakteriálnych spoločenstiev vnútri ľudského tela. Ľudia majú tendenciu tento stav oslavovať a pokračovať v boji proti mikróbom. Existuje však množstvo dôvodov, prečo by sme mali byť obozretní.
Jedným je ten, že ľudia žijú s určitými mikróbmi v zhode, pokiaľ sú všadeprítomné. Napríklad vírus detskej obrny bol podľa všetkého rozšírený už skôr, než sa paralytická detská obrna stala významnou hrozbou. Existujú dôkazy, že problémy nastali, až keď zvýšený stupeň hygieny rozvrátil rýchly prenos týchto mikróbov medzi hostiteľskými generáciami. Imunitné systémy ľudí sa stretávali s vírusom obrny až v neskoršom veku a reagovali omnoho prudšie, čo viedlo k ťažším následkom. Obdobná situácia je napríklad v prípade mikróbov spôsobujúcich žalúdočné vredy. Treba si klásť otázku, aké dôsledky budú mať pokračujúce snahy o sterilizáciu prostredia v prípade tých mikroorganizmov, ktoré sú stále všeobecne rozšírené.

Kam až vedie čistotnosť
Ďalším dôvodom na obavy je, že prehnané hubenie mikróbov dlhodobo ovplyvňuje vnútornú mikroflóru. Existujú napríklad dôkazy, že pravidelné vymývanie vagíny vodou môže narušiť vaginálny mikrobiálny ekosystém - normálne prevládajúce laktobacily nahrádzajú iné organizmy, spôsobujúce zápaly a bolesti v čase tehotenstva.
Prehnaná čistotnosť spôsobuje, že zhubnejšie mikróby zaujímajú oblasti vyčistené od prirodzených mikróbov. Je to podobný proces ako vývoj rezistencie pri nadmernom užívaní antibiotík. Príroda sa hrozí vákua. Pokiaľ ho vytvoríme, aj tak ho vyplní.
Ešte závažnejšie starosti však pôsobí fakt, že prudké zníženie kontaktu s mikróbmi privádza ľudské telo na cestu k stavu nedostatočného rozvoja a imunologickej retardácie - akejsi obdobe stavu inkubátorových myší. Dôkazom je pravdepodobná spojitosť medzi hygienou vyspelých krajín a znepokojujúcim rastom chorôb spojených s imunitným systémom. Medzi ne patria senná nádcha, ekzém alebo astma.

Nie špinavší, ale menej čistí
Prieskum na 14 000 Novozélanďanoch, Austrálčanoch, Američanoch a Európanoch vo veku 20 - 44 rokov dokázal, že lepšia ochrana pred alergiami je spojená s väčšími rodinami so starším súrodencom, spoločnými izbami a psom v domácnosti v detstve. Medzi ďalšími pozitívnymi faktormi z iných výskumov figurovalo okrem iných aj detstvo v rodine riadiacej sa zásadami antropozofie (patrí k nim znížené užívanie antibiotík a strava zložená z tradične uchovávaných potravín), detstvo strávené na farme či raná skúsenosť s chorobami ako tuberkulóza.
Hygienická hypotéza získala väčšiu vážnosť aj vďaka posledným výskumom v oblasti imunológie. Tie naznačujú, že zdravý imunitný systém sa môže utvárať stretávaním sa s určitou skladbou mikróbov. Nejasným zostáva, aké mikróby sú potrebné pre zachovanie optimálneho zdravia. Podľa jednej teórie sú ľudia v nedostatočnej miere vystavení neškodným pôdnym baktériám. Iná kladie vinu narušenej vnútornej mikroflóre. Tak či onak, pomaly rastie presvedčenie, že vo vyspelých krajinách sa ľuďom nedostáva mikróbov. Z toho, samozrejme, nevyplýva návrat k podmienkam, za ktorých sa kedysi šíril čierny mor, ale skôr prijatie prirodzenej úlohy mikróbov pre správne fungovanie tela.