„Pred 20 rokmi som odišiel do susedného Rakúska kvôli zárobku, uvažujem nad tým, že tam zostanem trvalo. Mám dve deti, ktoré sú už dospelé. Neviem však, ako to bude s cezhraničným dedením,“ pýta sa náš čitateľ Milan. V podobnej situácii nie je jediný. V uplynulých rokoch veľa Slovákov odišlo za prácou do zahraničia a mnohí z nich tam aj zostalo žiť. V súvislosti stým sa čoraz častejšie objavujú otázky dedenia medzi dvoma či viacerými štátmi. Čo by Slováci dlhodobo žijúci v zahraničí mali vedieť o cezhraničnom dedení a ako sa môžu pre takýto prípad pripraviť?

Dedenie medzi dvomi štátmi

O cezhraničné dedičstvo ide, ak pri jeho prejednávaní dôjde k stretu medzi slovenskými a zahraničnými záujmami. Môže ísť o štátne občianstvo zosnulého, jeho posledné bydlisko, bydlisko dedičov, miesto kde sa nachádza dedičstvo, alebo miesto výkonu práce. V takýchto konaniach sa najprv musí určiť, podľa práva ktore krajiny sa bude postupovať a ktorý orgán bude dedičstvo prejednávať. „Toto sa posudzuje podľa tzv. kolíznych noriem každého štátu a medzinárodných zmlúv, ktoré majú na Slovensku prednosť pred zákonom,“ vysvetľuje Miriam Imrich Breznoščáková, notárka a mediátorka z Vranova nad Topľou.

Na čo sa treba pripraviť

Ako sa teda bude takýtom majetok cezhranične vysporiadavať? Vo všeobecnosti je na Slovensku hlavným kritériom pre určenie rozhodného práva, štátna príslušnosť v čase smrti. To podľa notárky znamená, že ak zomrie Slovák v zahraničí, majetok po ňom, ktorý sa nachádza v našej krajine, prejedná slovenský súd a notár podľa slovenského práva. „Avšak sa však jeho majetok nachádza v cudzine, slovenský súd takéto prípady štandardne neprejednáva. Urobí tak iba v prípade, že bol tento majetok vydaný slovenským orgánom," spresňuje Miriam Imrich Breznoščáková.

Jednotná európska norma

V súčasnosti, kedy sa dedenie sa rieši podľa kolíznych noriem, môžu vznikať rôzne pomerne komplikované situácie. To sú podľa notárky najmä prípady, kedy má Slovák nehnuteľný majetok v jednom alebo viacerých cudzích štátoch. „Po jeho smrti bude okrem základného dedičského konania na Slovensku, prebiehať viacero ďalších dedičských konaní v rôznych štátoch. Súd každého štátu bude rozhodovať len o majetku na jeho území.“ Dedičské konanie v takýchto prípadoch by mala už čoskoro zjednodušiť jednotná európska právna norma, ktorá bude upravovať cezhraničné dedenie vo vzťahu ku krajinám EÚ. Zmena sa nebude týkať krajín mimo EÚ, Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska.