Rezort pôdohospodárstva mení systém dotácií. Farmári, ktorí chovajú aj zvieratá, alebo pestujú ovocie a zeleninu, majú v nasledujúcich rokoch dostať z Bruselu a štátneho rozpočtu viac peňazí ako doteraz. Vláda si od toho sľubuje zvýšenie sebestačnosti Slovenska v potravinách zo súčasných 47 na 80 percent.
Čo na dotácie hovoria predstavitelia mimovládnych organizácií? Vyjadrili sa dvaja z nich: Tatiana Nemcová, expertka pre spoločnú poľnohospodársku politiku a biodiverzitu (SOS, Birdlife Slovensko) a Daniel Lešinský, predseda Centra pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA).
Je to krok späť?
T. Nemcová: Postup rezortu a teda ani spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ nie je správna. Systém viazania podpory na produkciu viedol v minulosti k intenzifikácií poľnohospodárstva. To spôsobilo vážne environmentálne škody. Preto predchádzajúce reformy SPP smerovali k oddeleniu dotácií od produkcie. Nový systém rozdelenia podpôr je teda krokom späť.
Dotácie sú prekážkou rozvoja
Rozhodnutie nášho ministra presunúť 18,27 percenta prostriedkov z Programu rozvoja vidieka do priamych platieb (dotácií) bol pre nás sklamaním. Hlavným argumentom bolo zvýšenie konkurencieschopnosti našich farmárov v porovnaní s inými krajinami. Z nášho pohľadu však práve podpora z Programu rozvoja vidieka umožňuje cielenú podporu investícií, ktoré by mohli naše poľnohospodárstvo posunúť dopredu a tým lepšie konkurovať. Naopak, priame platby sú prekážkou zmeny, keďže udržujú súčasný stav. Žiaľ, presunom zdrojov do neefektívneho a necieleného systému priamych platieb našich poľnohospodárov o takéto pokrokové investície ochudobňujeme.
Počas reformy mimovládne organizácie podporili myšlienku zachovania priamych platieb ale za podmienky, že budú posilnené štandardy takzvaného krížového plnenia (napríklad zahrnutie smernice o vodách, o pesticídoch a pod.) a že 30 % priamych platieb bude naviazaných na účinné zelené opatrenia platné pre všetkých poberateľov podpory. A naviac, že bude zabezpečená aj efektívna kontrola. V podobe, v akej boli teraz priame platby schválené, sú však podľa nášho názoru neefektívnym spôsobom vynakladania verejných peňazí. Nie je je to ani v záujme väčšiny farmárov na Slovensku.
Problémom je strata trhov
D. Lešinský: Znižovať deficit v domácej produkcii považujeme za správne a potrebné, nie však tak, ako sa to pripravilo. Verejné prostriedky majú prinášať verejné dobrá, teda kvalitné potraviny s minimálnym negatívnym vplyvom na životné prostredie.
Hlavný problém nedostatku potravinovej sebestačnosti Slovenska vidíme v strate trhov, neschopnosti predať výrobok na domácom trhu - kvôli zahraničným obchodným reťazcom, ktoré nemajú primárny záujem podporovať slovenských poľnohospodárov, ale maximalizovať zisk. A tu, podľa nášho názoru, pomôže podpora priameho predaja, regionálnych výrobno-spotrebných reťazcov, ako aj zameranie sa na komplexnú kvalitu, nie na kvantitu. Na tento účel sú priame platby nevhodným nástrojom.
Podpora rodinných fariem
Priame platby považujeme za necielený a neefektívny spôsob pomoci farmárom, ktorý mal za následok degradáciu životného prostredia. Farmári by mali dostávať cielenú podporu, ktorá je založená na kombinácií environmentálnych a sociálnych kritérií, napríklad podporou malých a rodinných fariem.
Verejná podpora by mala ísť aj na výskum, poradenstvo, vzdelanie, čiže investície, ktoré sú prínosom pre celý sektor a nie pre jednotlivcov. Toto všetko umožňuje súčasný Program rozvoja vidieka, ktorý je správny a malo by sa na ňom ďalej stavať.