Pätnásťročný Michal vybehol z domu za kamarátmi na ihrisko rovno cez cestu. Silný náraz a prelet cez kapotu prechádzajúceho auta mu okrem iného spôsobil vážne poranenie kolena. A tak sa nepozorný chlapec namiesto na ihrisko dostal na ortopédiu. Dnes mu už nepríjemný úraz pripomínajú iba dve malé jazvičky. Vďaka artroskopii, modernej chirurgickej metóde, ktorá sa s veľkým efektom v ortopédii čoraz častejšie využíva.
Úrazy členka a chodidla postihujú nielen nepozorné deti a chodcov, ale aj profesionálnych a rekreačných športovcov, turistov, tanečníkov - ľudí, ktorých činnosť vyžaduje veľkú záťaž členkov, chodidiel i kolien. Prihodiť sa môžu aj pri obyčajnej chôdzi, zakopnutí, páde zo schodov... Pri podvrtnutí a iných rotačných pohyboch je členok, chodidlo i koleno najväčšmi zraniteľné. Poškodiť sa môže kĺbové puzdro, stabilizujúce väzivo, chrupavka aj kosť. Často neraz banálne úrazy môžu vyvolať komplikované stavy.
"Čo spôsobí malý kamienok v topánke, vie vari každý z vlastnej skúsenosti: bolesť, pľuzgier, zápal, infekciu. To isté sa deje v kĺboch, ak sa pri úraze odlúpne malá časť chrupavky či kostičky," hovorí prof. MUDr. Jozef Vojtaššák, CSc., prednosta II. ortopedickej kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave. "Keď sa táto ,drobnosť' včas odstráni, problém nemusí ani vzniknúť. Úspešnosť zákroku však závisí od diagnózy a stupňa poškodenia."
Pomocou artroskopie sa okrem diagnostiky vykonávajú aj náročné zákroky. Len v ružinovskej nemocnici urobia vyše 300 artroskopických operácií ročne. Vykonáva sa v čiastočnej aj celkovej anestézii, s použitím veľmi jemných prístrojov. Cez polcentimetrovú dierku sa zavedie do kĺbu (kolena, členka...) optická kamera, pomocou ktorej lekár zistí, v akom je stave. Po stanovení diagnózy sa druhým otvorom zavedú nástroje a nimi operatér upraví, čo je "pokazené". Doslova v priamom prenose sleduje na obrazovke vnútro kĺbu a zväčšene vidí všetky jeho štruktúry: kĺbovú výstelku, puzdro, chrupavku, meniskus, väzy, prípadne aj voľné čiastočky, ktoré sa v kĺbe pohybujú a spôsobujú bolesť. Pomocou jemných nástrojov môže potom poškodené časti kĺbu ošetriť.

Čím skôr, tým lepšie
Artroskopické vyšetrenie dokáže určiť diagnózu už vo včasnom štádiu ochorenia. To potom umožní efektne liečiť aj také stavy, ktoré sa v minulosti považovali za ťažko liečiteľné.
"S artroskopiou sme na Slovensku začali v osemdesiatych rokoch," spomína prednosta kliniky. "Pamätám sa, že starší ortopédi sa na tieto zákroky pozerali s nedôverou, ale keď sa po čase ukázali nesporné výhody, v niektorých indikáciách jednoznačne nahradili klasické operácie. Odvtedy sa zdokonalila technika, prístroje i ortopédi. Najčastejšie sa artroskopicky operujú kolená - poškodený meniskus, roztrhnuté väzivá, takto sa dá zošiť aj transplantovať chrupavka..."
Aj artroskopia má však svoje hranice. Ideálna je v prípade mladých aktívnych ľudí, pri ochoreniach a úrazoch, kde kĺby nie sú veľmi poškodené. Keď už zmeny na kĺboch pokročia, pomôže už len klasická ortopedická operácia.
Asi šesťdesiat percent artroskopických operácií tvoria kolená. Kolenný kĺb, ale i členok a chodidlá sú staticky i biomechanicky mimoriadne zaťažené časti ľudského tela, preto sú aj najviac zraniteľné. Tieto kĺby podstupujú nadmernú záťaž najmä pri lyžovaní, basketbale, hádzanej, volejbale, futbale i hokeji. "Sú úrazy, pri ktorých sa často roztrhne predný kolenný krížový väz. V dôsledku toho je koleno nestabilné, bolestivé, vytvára sa v ňom tekutina. Veľmi efektnou a jednoduchou plastickou operáciou roztrhnutý skrížený väz zafixujeme štepom. V minulosti sme na fixáciu používali oceľové skrutky, ktoré bolo treba po pol roku až roku vybrať. Neskôr ich nahradili titánové - tie ostávali v tele. V ostatných rokoch sa už používajú skrutky, ktoré netreba vyberať, lebo po pol roku sa samé vstrebú do organizmu," dodáva prof. Vojtaššák.

Dobré skúsenosti
Je to malý zákrok, po ktorom ostáva malá jazvička, a najmä umožňuje skoré zaťaženie kĺbu. Niektorí pacienti sa prakticky už na druhý deň po zákroku môžu zapojiť do normálneho života. Závisí to od závažnosti úrazu i ochorenia. Čerstvé a nekomplikované úrazy sa po artroskopii rýchlo zahoja a riziko infekcií je minimálne. Vo svete sa systém "jednodňovej" chirurgie praktizuje čoraz častejšie. Zákrok nie je veľkou záťažou pre pacienta ani pre zdravotnícke zariadenie. Na Slovensku artroskopické operácie robia v súkromných centrách i v štátnych zdravotníckych zariadeniach.
Veľmi dobré skúsenosti s artroskopiou sú pri nejasných diagnózach, keď treba odhaliť príčinu ochorenia alebo bolestivého stavu. Niekedy nepomôžu ani laboratórne vyšetrenia či rntgen a neraz až artroskopia ukáže, čo je príčinou bolesti. "Využívame ju aj pri plastike, kde rekonštrukčným výkonom na kĺbovom puzdre väzivo kĺbu stabilizujeme, spevníme, aby bol staticky nosný. Artroskopia má perspektívu. Pomocou nej máme detailnejšie informácie, lepšie sa vieme diagnosticky orientovať a efektívnejšie liečiť," zdôraznil prof. Vojtaššák.