Warsaw, final, takýto nápis na televíznych obrazovkách, aký bol v stredu 27.5. 2015 z finále Európskej ligy, by nebol možný bez intenzívnych investícií, uskutočnených v Poľsku v priebehu posledného desaťročia.
Futbalový šampionát EURO 2012, to sú nové štadióny vo Varšave, Gdańsku, Poznani a Vroclave, na ktorých sa majstrovstvá odohrávali, rezervné štadióny v Krakove i Chorzove, výstavba siete diaľnic, rekonštrukcie železničných staníc a letísk, nárast počtu turistov, ale aj zvýšenie povedomia o Poľsku vo všetkých oblastiach života, od športu po biznis.
Podnikať tu sa oplatí
Svet, a najmä globálni predstavitelia biznisu, pozerajú na Poľsko s rastúcim uznaním. Konkurencieschopnosť poľskej ekonomiky, vynikajúco vzdelané mladé pokolenie ovládajúce cudzie jazyky a jeden z najväčších vnútorných trhov v regióne, to sú faktory, ktoré najviac priťahujú zahraničný kapitál. Niet divu, že Poľsko sa tak stáva v Európe jedným z najlepších miest na podnikanie, čo potvrdzuje získavanie veľmi kladných hodnotení atraktivity. V rebríčku Doing Business 2015 sa Poľsko umiestnilo na 32. mieste, čo je najvyššie ocenenie v histórii. Zároveň sa ocitlo v skupine 15 krajín, ktoré najrýchlejšie dobiehajú svetových lídrov. Taktiež podľa magazínu Forbes v Poľsku oplatí robiť biznis. Potvrdzujú to výsledky Poľska v hodnotení Best Countries for Business 2014, kde sa vo svete umiestnilo na 40. mieste, pričom predbehlo ostatné krajiny V4.
Avšak nie hodnotenia, ale reálne kroky medzinárodných korporácii najlepšie svedčia o atraktivite Poľska. Výstavba montážneho závodu pre úžitkový automobil Crafter koncernu Volkswagen blízko mesta Poznaň za 800 miliónov euro v roku 2014. Označenie tejto investície za výrobnú investíciu desaťročia v Európe, hovorí samo za seba.
Vedú technológie
Nie náhodou je značka Poľsko v ostatnom čase vnímaná cez špičkové technológie. Až 17 z 50-tich stredoeurópskych IT firiem ocenených v rebríčku Deloitte Technology Fast 50. Powerful connections je z Poľska. V rebríčku to predstavuje absolútny rekord. Navyše, spomedzi týchto regionálnych inovátorov bol práve poľský nástroj finančného porovnávania Comperia uznaný za druhú najrýchlejšie sa rozvíjajúcu technologickú firmu regiónu, vďaka svojmu rastu na úrovni takmer 2000%. Strategickým cieľom poľskej vlády je pokračovanie rozvoja ekonomiky opierajúc sa na nové technológie a inovácie. Podporou je aj široká ponuka stimulov, v tom aj podpora z prostriedkov Európskej únie na roky 2014-2020, podporujúca rozvoj výskumných a rozvojových projektov. Zamerania na inovácie sa oplatilo. Potvrdením je, že v Poľsku z roka na rok výrazne narastá počet žiadostí o registráciu patentu.
Boom od 90. rokov
Takmer všetok zahraničný kapitál, ktorý opustil Poľsko po Druhej svetovej vojne sa vrátil s „vetrom zmeny“, ktorým bol nástup demokracie a voľného trhu, na začiatku deväťdesiatych rokov. Američania, Kórejci, Japonci a Francúzi, to boli priekopníci investovania, ktorých zaujala mladá poľská ekonomika, podnikateľský duch Poliakov a dobrá povesť hnutia Solidarita. V samotných 90-tych rokoch prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do Poľska zažil boom, keď narástol o 700%. Od 90. rokov vzrástla hodnota PZI zo 109 miliónov USD na súčasných 221 miliárd USD.
Viaceré medzinárodné prieskumy ukazujú, že z pohľadu investičnej atraktivity nie je lepšie miesto ako Poľsko. V najnovšom prieskume „European Attractiveness survey“ spoločnosti Ernst&Young bolo Poľsko definované ako „investičný magnet“ regiónu, zanechávajúci svojich susedov ďaleko za sebou. Aj Nemecká obchodná komora už druhýkrát za sebou potvrdila vedúcu pozíciu Poľska v investičnej atraktivite v rámci regiónu strednej a východnej Európy. No a fakt lídra Poľska v regióne potvrdila aj Svetová banka v najnovšej správe „Doing Business 2015“. Navyše, Poľsko podľa World Investment Report 2014 od UNCTAD, je na šiestom mieste v celkovej výške priamych zahraničných investícií v celej Európe. A samotný Krakow je podľa prieskumu Tholon na svete 10-tou najlepšou destináciou pre outsourcing a číslo 1 v Európe. Poľsko sa tiež stalo treťou najsilnejšou svetovou veľmocou v rámci zamestnanosti v sektore biznis služieb. V priebehu posledných 10 rokov, odkedy vstúpil do Poľska, sa outsourcing stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou oblasťou poľského hospodárstva.
Ideálna kombinácia
V čom vidia investori atraktivitu Poľska? Investičná atraktivita Poľska spočíva v kombinácii ekonomických a sociálnych faktorov, ako aj vhodne nastavenej ponuke investičných stimulov a dlhodobej politike otvorených dverí pre zahraničný kapitál. Impulzom zvýšenia atraktivity pre investorov je schopnosť Poľska prekonať hospodársku krízu, vytvorenie špeciálnych ekonomických zón (ŠEZ), ako aj vstup do EÚ.
Potenciál Poľska už dávnejšie zaujal aj slovenské spoločnosti a tie ho intenzívne využívajú. Konkrétnymi príkladmi sú developerská spoločnosť HB Reavis, ktorý patrí medzi najväčších developerov v Poľsku, ďalej IDC Holding s cukrovinkami SEDITA, výrobca olejov a margarínov PALMA a mnohých iných až po podnikateľov rozvíjajúcich svoj biznis v Poľsku v rámci cezhraničnej spolupráce.
Na druhej strane, medzi najväčšie poľské investície na Slovensku patrí investícia výrobcu uzáverov na fľaše a plechoviek CAN-PACK, výrobcu puklíc VERSACO, ako aj investície poľských podnikateľov formou kúpy fariem na chov ošípaných a hydiny na východnom Slovensku.
Poľsko na Slovensku. A naopak
Samostatnú kapitolu predstavujú nové technológie a na nich založený biznis. V rámci nich možno spomenúť prvú internetovú banku na Slovensku, mBank, ktorá prišla práve z Poľska, a v súčasnosti s počtom približne 120 zamestnancov obsluhuje 230 tisíc klientov. Jej úspech je potvrdený získaním v roku 2014 šiestich ocenení v prestížnej súťaži finančných produktov Zlatá minca. Ďalšia poľská investícia na Slovensku, spoločnosť REC, vytvorila vysokošpecializované inžinierske centrá v Žiline a Banskej Bystrici, v súčasnosti zamestnávajúce 110 inžinierov, s plánom rozšíriť sa aj do Košíc. Jedná sa o spoločnosť, ktorá svojim klientom ponúka sofistikované riešenia v sfére B2B softwaru. Naopak, jedna z najvýznamnejších slovenských IT firiem, ESET v poľskom Krakowe umiestnila svoje vývojové centrum.
Tradičné aj nové
Vzájomná poľsko-slovenská spolupráca sa opiera nielen o tradičné obchodné väzby v rámci priemyslov, akými sú hutníctvo, strojárstvo, chemický priemysel, ale aj o nový potenciál, ktorý do oboch krajín priniesli priame zahraničné investície, najmä do automobilového a elektrotechnického priemyslu.
Celkovo poľsko-slovenská obchodná výmena za 22 rokov existencie Slovenska narástla takmer 30-násobne. Pre Slovensko je Poľsko tretím najdôležitejším obchodným partnerom, po Nemecku a Českej republike. Význam Poľska pre Slovensko potvrdzuje fakt, že doň smeruje 8% slovenského exportu. V rámci slovenského importu sa Poľsko umiestňuje na šiestom mieste. Celkový obrat zahraničného obchodu medzi Poľskom a Slovenskom dosiahol v 2014 roku 8 miliárd euro, z čoho 5,2 miliardy euro tvoril slovenský export do Poľska a 2,8 miliárd euro poľský export na Slovensko.
Pre Poľsko je Slovensko 13-tym najvýznamnejším obchodným partnerom. V rámci poľského exportu je Slovensko s podielom 2,5% na 10. mieste a v rámci importu je s podielom 1,9% na 13. mieste.
Výraznou zmenou za posledných 15 rokov prešla štruktúra vzájomného obchodu medzi Poľskom a Slovenskom. Kým najväčšou tovarovou skupinou, exportovanou z Poľska na Slovensku v roku 2000 boli nerastné suroviny s podielom 24%, v roku 2014 to už boli produkty elektrotechnického a automobilového priemyslu s podielom 26%. Podobná zmena nastala aj v prípade slovenského exportu do Poľska, kedy v roku 2000 najväčšiu skupinu slovenského exportu do Poľska tvorili s podielom 30% predstavovali metalurgické výrobky, avšak v roku 2014 to už s podielom 33,5% boli výrobky elektrotechnického a automobilového priemyslu.
Vedú telefóny
Vzájomné ovplyvňovanie trhov a globalizácia je bežným faktorom charakterizujúcim súčasný svet obchodu. Poľská móda, kozmetika, nábytok, moderný, alebo historický, to sú len niektoré z vysoko hodnotené pojmy s mnohými oceneniami na svetových trhoch. Čo však patrí k najväčším položkám slovenského exportu do Poľska? Sú to telefónne súpravy vrátane mobilných, ktorých bolo zo Slovenska do Poľska v roku exportovaných za vyše 722 miliónov euro, čo predstavuje podiel 24% na celkovom slovenskom exporte tejto komodity. Na druhom mieste sú s hodnotou exportu 356 miliónov euro monitory a televízory a za nimi osobné automobily, ktorých vývoz zo Slovenska do Poľska v 2014 roku dosiahol hodnotu 251 miliónov euro. Poľsko je významným odberateľom repkového oleja, ktorého vývoz do Poľska predstavuje 68% celkového slovenského vývozu tejto komodity. Avšak aj 65% slovenského vývozu dámskych blúzok smeruje do Poľska, ako aj 55% sladu. Na druhej strane, najväčšou položkou slovenského importu z Poľska sú časti a príslušenstvo motorových vozidiel, ktorých v roku 2014 Slovensko z Poľska doviezlo spolu za 334 miliónov euro. Na druhom mieste sú sedadlá v hodnote 86 miliónov euro. Zaujímavosťou v slovenskom dovoze je, že 73% koksu je na Slovensko dovezeného práve z Poľska, ale aj 68% sviečok a 53% dlaždíc a dlažbových kociek.
Tieto čísla ukazujú, že Poľsko a Slovensko sú si nielen blízke, ale čoraz viac potrebujú vzájomnú investičnú a obchodnú výmenu, ktorá je prínosom pre oba štáty a ich obyvateľov. Prečo by sme mali hľadať obchodných partnerov na iných kontinentoch, keď ich môžeme nájsť za humnami.
Zdroj údajov: Poľská agentúra pre informácie a zahraničné investície,; Hlavný štatistický úrad Poľskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky