1. Čo je transferové oceňovanie

Postup, ako stanoviť ceny v obchodovaní, napríklad pri predaji tovaru, poskytnutí služby, pôžičky či úveru medzi závislými osobami tak, aby zodpovedali podmienkam

nezávislého vzťahu.

2. „Závislý“ obchodný vzťah

Keďže cieľom podnikateľov je dosiahnuť čo najväčší zisk, závislé osoby (v jednej skupine) sledujú zväčša spoločný cieľ, dôsledkom čoho môže byť presúvanie väčšej časti zisku či už do spoločností so stratami, alebo tak, aby každá spoločnosť zaplatila daň iba vo výške daňovej licencie.

3. Koniec umelému znižovaniu dane

Transferové oceňovanie sa od roku 2015 rozšírilo aj na tuzemské firmy. Ak ste teda napríklad konateľom v dvoch rôznych slovenských spoločnostiach, po novom už nemôžete medzi nimi  fakturovať dodávky za ľubovoľné ceny – s cieľom znížiť si daň. Povinnosť používať trhové ceny platí pre všetky obchody bez ohľadu na ich hodnotu.

4. Porovnateľné ceny

Už za zdaňovacie obdobie 2015 musia domáci podnikatelia robiť dokumentáciu o transferovom oceňovaní, kde preukazujú, že uplatnené ceny sa nelíšia od tých, ktoré by si dohodli za porovnateľných okolností aj s inými – nezávislými firmami. Dokumentácia sa robí najmä o významných transakciách. Daňový úrad ich môže vyzvať na predloženie tejto dokumentácie už v apríli (teda po podaní priznania). Cena za obchody medzi závislými osobami by mala zodpovedať cene porovnateľnej s transakciou medzi nezávislými osobami.

5. Zákonná definícia závislých osôb

a) osoby blízke, napríklad príbuzní (u fyzických osôb),
b) osoby prepojené ekonomicky, personálne alebo inak – inak prepojené osoby nie sú osoby s rovnakými spoločníkmi alebo konateľmi, ale pri obchodoch je ich cieľom získať daňovú úsporu (výhodu) 

6. Preukazovanie nezávislosti

Zákon presne nepredpisuje, ako „nezávislosť“ ceny preukázať. Najčastejšie sa na to využíva porovnávacia analýza, keď sa vhodným spôsobom porovnávajú dáta zozbierané na trhu alebo v dostupných databázach s transakciou, ktorá sa porovnáva.

7. Povinnosť viesť dokumentáciu

Štát ukladá povinnosť viesť o transferovom oceňovaní formalizovanú dokumentáciu – transakcia nad 1 milión eur sa totiž musí vždy zdokumentovať. Firma ju musí predložiť do 15 dní od doručenia výzvy podnikateľovi. Ak podnikateľ tento dokument daňovému úradu nepredloží, hrozí pokuta do 3 000 eur (aj opakovane).

8. Kontrola a možné sankcie

Ak podnikateľ dokumentáciu neurobí, hrozí mu pokuta za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, prípadne dorubenie dane. Správca dane to môže urobiť v prípade daňovej kontroly, ak podnikateľ dostatočne nezdôvodní uplatnené ceny. V praxi to často vedie k dvojitému zdaneniu a zdĺhavým sporom s daniarmi. Transferové oceňovanie sa môže kontrolovať až 11 rokov. Ak sa zistí, že si podnikateľ použitím cien odlišných od trhových znížil daň, daniari mu môžu upraviť použité ceny, dorubiť daň a dať penále.

Zdroj: Accace

Máte viac firiem? Prelievať medzi nimi zisk už nemôžte

Štát sa snaží zabrániť, aby si podnikatelia prelievali peniaze medzi spriaznenými firmami. Tie sa snažia maximalizovať zisk a presúvať ho do krajín s výhodnejšími daňami. Takéto „ťahy“ má finančná správa odvlani pod väčším dohľadom. O problémoch transferového oceňovania sme porozprávali s Branislavom Ďurajkom, ktorý je Tax Partner spoločnosti KPMG na Slovensku.

Transferové oceňovanie je odvlani doslova módny hit. Týka sa totiž už nielen zahraničných, ale aj domácich firiem. Cítiť, že by si firmy u nás začali oveľa viac dávať pozor na to, aby sa pri transferovom oceňovaní nepomýlili?

Firmy nepochybne v oveľa väčšej miere ako kedysi dbajú na prípravu správnej dokumentácie transferového oceňovania. Často si však mylne predstavujú, že ak majú dokumentáciu, splnili literu zákona a už sa im nič nemôže stať. Niekedy, žiaľ, až pri daňovej kontrole zistia, že samotná dokumentácia, aj keď je formálne v poriadku, nestačí.

Čo je ešte potrebné?

Treba aj vedieť preukázať, že transferové ceny sa skutočne v rámci skupiny aplikujú tak, ako je to opísané v dokumentácii. A niekedy sa realita od dokumentácie značne líši, prípadne lokálna firma ani nemá dostatok informácií o tom, ako sa cena tvorí, lebo cenu stanovuje niekto na úrovni zahraničného ústredia. A to je oveľa väčšie riziko než chýbajúca dokumentácia. Obrazne povedané, nestačí mať k firme povinný „technický preukaz“, ale musím si byť istý, že motor aj brzdy naozaj fungujú správne a spätné zrkadielka sú tam, kde majú byť.

Bolo na transferovom oceňovaní v minulosti niečo, s čím mali firmy menej či viac problémov, než je to teraz?

Na podstate transferového oceňovania sa nič zásadné nezmenilo. Novým problémom od minulého roka je však transferové oceňovanie pri domácich transakciách. Ich zahrnutie medzi sledované transakcie spôsobilo násobný nárast tejto agendy najmä pre menšie domáce skupiny.

Aký je dôvod tohto nárastu agendy?

Videli sme napríklad prípady, keď sú v skupine tri-štyri slovenské firmy, ale aj jedna dcérska či sesterská firma v Českej republike. V minulosti bolo potrebné sa venovať len niekoľkým cezhraničným transakciám, ale od roku 2015 treba sledovať a dokumentovať aj desiatky transakcií medzi slovenskými firmami navzájom. Je to nielen prácne, ale je namieste aj otázka, či z toho pre štát plynie adekvátny dodatočný efekt.

Čo sa zmenilo na prístupe daňovej správy k transferovému oceňovaniu? V čom sa prejavuje vyššia dôslednosť daňových úradníkov? Napríklad – žiadajú si viac dokladov od firiem, trvajú daňové kontroly dlhšie a podobne?

Daňové úrady sú s touto problematikou určite oboznámené oveľa lepšie ako pred piatimi či desiatimi rokmi a kladú daňovníkom čoraz podrobnejšie a lepšie zacielené otázky. Pozitívnu úlohu zohráva aj vytvorenie špecializovaných útvarov vo finančnej správe orientovaných na transferové oceňovanie a ich priebežné vzdelávanie. Takže kontrolóri dnes určite oveľa lepšie rozumejú, na čo sa majú zameriavať.

Čo býva ich častým cieľom?

Sú to napríklad cezhraničné poplatky za služby a licencie či platby úrokov. Iná vec však je, ako sa získané informácie spracúvajú a vyhodnocujú a aké závery sa z nich vyvodzujú. Ešte stále sa stretávame s formalistickým prístupom a vyžadovaním neúmerného množstva dokladov a informácií v takej miere podrobností, ktoré firmy ani nedokážu odsledovať.

Môžete uviesť príklad?

Ak sa úradníkovi nepáči, ako je stanovená cena, niekedy má tendenciu napr. výdavok vôbec neuznať, lebo je to jednoduchšie, ako dohadovať sa o správnom ocenení a podobne. Daňové kontroly sa predlžujú najmä pri použití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, keď zahraničná daňová správa nemusí reagovať flexibilne. Celkovo je však väčší dôraz na transferové oceňovanie, najmä pri cezhraničných obchodoch, správny trend, lebo je to určite efektívnejší spôsob kontroly ako, obrazne povedané, naťahovanie sa o pár eur pri účtoch za benzín či telefón. Verím, že časom sa firmy aj finančná správa naučia s transferovým oceňovaním pracovať rozumne a efektívne.