Viete, že každý tretí spotrebiteľ v Európe sa cíti frustrovaný z toho, že si nemôže kúpiť, čo chce, pretože na to nemá? A práve nedostatok peňazí v nich vyvoláva nechuť nakupovať čokoľvek nové. Slováci sú v tomto dokonca na čele. Až polovica z našej populácie cíti vylúčenie z bežnej spotreby v dôsledku poloprázdnej peňaženky a priznávajú, že ich to mrzí. Takýto silný „spotrebiteľský stres“ neprejavuje ani jeden spomedzi ďalších východoeurópskych štátov. Maďari, Rumuni či Poliaci majú zástupy sklamaných spotrebiteľov minimálne o 10 percent menšie než my.
Na Slovensku okrem toho uvádzajú až tri štvrtiny spotrebiteľskej populácie, že na nákupy nemajú prostriedky, a iba každý desiaty človek to, že ich má. V oboch uvedených protipóloch sme medzi pozorovanými štátmi EÚ celkom na chvoste. Takéto výsledky odhalil pravidelný spotrebiteľský prieskum Barometer Cetelem 2013. Na mušku si vzal 12 štátov únie z jej východnej, ako aj zo západnej časti.
Retro móda s úžitkom
Kríza už trvá tak dlho, že správanie zákazníkov v štýle „nakupovať menej, zvažovať viac“ sa stalo štandardom. Aj preto sa tak vzmáha kúpa cez internet, najrôznejšie porovnávače cien a sociálne siete. No na vzostupe sú aj alternatívne druhy spotreby. Používať, ale nevlastniť, spolupracovať s inými spotrebiteľmi, robiť len to, čo dokážem, vedieť sa podeliť. V prieskume sa viac než polovica Európanov vyjadrila v prospech takejto vzájomnej pomoci. Najväčšia ochota sa objavuje na juhu Európy, v Taliansku a Portugalsku, ale aj vo Francúzsku a v Maďarsku.
Zber, výmena použitého tovaru, rôzne formy ako získať „nové“ zo starého tak naberajú na sile. Veď načo zhŕňať nové veci, ktoré ešte k tomu aj vyprázdnia peňaženku, keď taký istý výrobok, používaný, no nie opotrebovaný, ponúka sused alebo aj neznámy rovnako zmýšľajúci človek. Dostať nábytok od niekoho, kto ho má veľa, zariadiť si ním byt podľa módy typu vintage a neminúť pri tom ani cent, alebo si vyzdvihnúť šatstvo pre deti, darované veľkorysými rodičmi už nie je nijako výnimočné.
Priamy zber opotrebovaných vecí
Zo spomínaných alternatívnych druhov spotreby oslovuje forma zberu takmer dve tretiny Európanov. Traja zo štyroch tvrdia, že chcú tento druh spotreby určite realizovať aj v budúcich rokoch.
Zaujímavé však je, že pre takúto spotrebu nemajú zatiaľ pochopenie obyvatelia vo východnej Európe, kde sa v jej prospech vyslovilo najmenej respondentov, konkrétne na Slovensku 39 percent a v Česku 42 percent oslovených. No pre porovnanie v Nemecku a Španielsku zber využíva 83 percent opýtaných, v Belgicku 73, v Británii 61 a v Portugalsku dokonca 88 percent.
Bazár cez internet
Kým individuálny zber a poskytovanie výrobkov zrejme vo východnej Európe priveľmi evokuje obraz biedy a charity, iné je to s predajom opotrebovaných vecí cez internet, v obchode či na trhoch. V tomto už odpovede Slovákov zapadajú do kontextu priemerného Európana. A tak v súvislosti s otázkou, či takéto kúpy praktizujú alebo majú ich v úmysle do budúcnosti, odpovedali dve tretiny Slovákov kladne. Približne v takom istom podiele sa vyslovili aj Česi, Poliaci, Maďari, Taliani, Francúzi, Španieli či Nemci. Takmer v každom štáte sa takýto úmysel ľudí do budúcna zvyšuje.
Výmena tovarov medzi sebou
Ešte radikálnejšou alternatívou k nákupom je výmena tovarov. Je síce najviac v pozadí spotrebiteľského správania, na aké sú Európania zvyknutí, ale aj tak si ju už vyskúšala takmer tretina spotrebiteľov.
Napríklad na Slovensku ju zatiaľ praktizuje 29 percent spotrebiteľov, no plánuje do budúcna až 44 percent, v Česku je zastúpenie 32 a 46 percent, v Poľsku 42 a 64 percent, v západnej Európe je súčasný výskyt výmeny približne rovnaký ako u nás, ale v budúcnosti ju chcú vyskúšať až dve tretiny spotrebiteľskej populácie.
Čo spôsobuje takú obľubu? Rovnako ako pri predchádzajúcich druhoch, aj pri výmene pomáha internet. Okrem toho – bez sprostredkovateľov sú si spotrebitelia bližší, menej anonymní. Je to pochopiteľné, spotrebiteľ chce nielen dobre nakúpiť, ale najmä tých mladších baví aj nadväzovanie kontaktov, v čom ich povzbudzujú aj sociálne siete. No a v neposlednom rade – je to aj prejav ustupujúcej dôvery voči obchodníkom.
Deľba spotreby
Ďalším východiskom, ako niečo výhodnejšie získať a zároveň sa vyhnúť nadspotrebe, je spojiť sa a kúpiť si niečo spoločne, teda rozdeliť si náklady na výrobky, ktoré môžeme spoločne používať alebo si ich striedať. Opäť je to cesta, ako zladiť ekonomické, ekologické a sociálne aspekty, čo v niektorých krajinách už propagujú aj združenia spotrebiteľov. Zákazníci si teda čoraz viac než v minulosti osvojujú myšlienku spoločne využívať veci, a to najmä tie, ktoré nepoužívajú veľmi často.
Napríklad až štvrtina európskych spotrebiteľov sa radšej podelí o nástroje na domáce majstrovanie či záhradníčenie, než by si ich mala kúpiť. Aj spoločné využívanie auta sa postupne rozširuje medzi ľuďmi, napríklad v Španielsku mu venuje pozornosť až 19 percent obyvateľov.
Myšlienka spoločného cestovania má svojich stúpencov všade v Európe, pričom spotrebitelia sa dajú dokopy prostredníctvom internetu. Vo Francúzsku je napríklad na príslušnej stránke registrovaných až 13-tisíc vodičov, ktorí sú ochotní zviezť iných cestujúcich. Podobné je to pri spoznávaní iných krajín a prespávaní u niekoho na gauči zadarmo či za symbolickú cenu. Na takejto stránke je registrovaných až 5 miliónov ľudí ochotných dať k dispozícii svoje bývanie.
Dôkazom, že Európania vážne rozmýšľajú o spoločnom využívaní tovarov a služieb ako o alternatíve k nákupu, je aj to, že s ním súhlasí už každý druhý respondent štúdie Barometer Cetelem 2013. Najochotnejší v úsilí podeliť sa o svoje veci sú južní Európania – Španieli, Portugalci a Taliani. Vo východnej Európe sú to najmä Poliaci.