Mandle z Poľska napadnuté hmyzom, maďarské fazuľové konzervy s klobáskou – bez priznania sóje, turecké citróny so zakázaným difenylom či zhorknutý sezam z Indie. To je len malá vzorka nevhodných až nebezpečných potravín z nášho obchodného trhu, ktoré od januára nahlásili slovenskí veterinári do Bruselu. Ich varovanie prebehlo v rámci tzv. rýchleho výstražného potravinového systému EÚ. Ide o systém známy pod skratkou RASFF, ktorý je tu na to, aby si cezeň štáty operatívne oznamovali riziká ohrozujúce zdravie. Či už z potravín, alebo z krmiva.
Všetci si ešte pamätáme neslávne známy škandál s konským mäsom. Napríklad aj pri ňom sa podarilo spätne vysledovať a stiahnuť výrobky, pri ktorých sa zistil podvod.
Oveľa závažnejší bol však prípad chorôb, ktoré vyvolal pôvodca v potravinách – šlo o vírus hepatitídy A, ktorý sa odhalil v zmesiach bobúľ a v jahodách. Taktiež sa vyskytla nepriaznivá reakcia spôsobená potravinovými doplnkami s možnými nebezpečnými zložkami. Zaznamenal sa aj výskyt E. coli, produkujúcej v mäse Shigatoxín, a rezíduí pesticídov na rastlinných výrobkoch.
Zdokonaľovanie systému
Uvedený výstražný systém vznikol pred 35 rokmi a jeho dosah sa zvyšuje. Napríklad len za vlaňajší rok zaevidoval vyše tritisíc upozornení na problémový výrobok, z nich 85 percent sa týkalo jedla a potravinárskych produktov. Slovensko takto upozornilo v roku 2013 na 35 výrobkov.
Vo všetkých členských štátoch, ako aj v Európskej komisii, vznikli kontaktné miesta, medzi ktorými prebieha výmena informácií o nebezpečných potravinách. Ak niektorý z členov získa informáciu o závažnom riziku, musí o ňom bezodkladne informovať komisiu. Tá vyhodnotí všetky prichádzajúce hlásenia a odovzdáva ich kontaktným miestam.
Varovania sa posielajú vtedy, ak sú potraviny s vážnym rizikom priamo na pultoch alebo v obehu, čiže ak treba rýchle konať.
Informácie sa posielajú vtedy, ak rizikové potraviny už nie sú na trhu alebo ak ich riziko nie je také závažné, nevyžaduje sa teda okamžitá reakcia.
Odmietnutie na hraniciach sa týka takých zásielok, ktoré sa testovali a odmietli už na vonkajších hraniciach EÚ, ak sa pri nich zistilo zdravotné riziko.
Pokles o deväť percent
Varovania, ale aj menej závažné informácie vedú k tomu, že sa inkriminovaný produkt buď stiahne z trhu, alebo sa zhabe, prípade zničí. Celkový počet oznámení cez RASFF sa v porovnaní s rokom 2012 vlani znížil o deväť percent.
Kde môžete zistiť informácie o rizikových potravinách:
Web Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
Príklady posledných zistení hlásených zo Slovenska:
- zelená šošovica (nad limit olova) – distribúcia z Kanady cez Českú republiku
- sušené hrozienka (obsah škodlivého ochratoxínu) – z Uzbekistanu
- hlbokozmrazená bravčová sviečková (ochorenie spôsobené salmonelou) – z Maďarska
- čierne korenie (salmonela) – z Maďarska
- biela fazuľa s klobáskou (neoznačenie sóje na konzerve) – z Maďarska
- pikantná paštéta (neoznačenie sóje) – z Poľska
- bezgluténová extrudovaná kukuričná strúhanka (obsah škodlivého deoxynivalenolu) – z Česka
- údené šproty, konzerva (škodlivý benzo(a)pyrén) – z Lotyšska
- pistácie (alfatoxíny) – z USA