Novela daňových zákonov z júla 2015 umožňuje vyplatiť firmám počas daňovej kontroly časť nadmerného odpočtu DPH. Juraj Ontko však tvrdí, že to bol zo strany vlády voči podnikateľom len marketingový ťah, lebo v praxi to nefunguje.

Čiastkový protokol, na základe ktorého by mali firmy už v priebehu daňovej kontroly získať späť preverenú časť DPH, sa podľa našich informácií nevyužíva, alebo ak, tak iba minimálne. Aké sú vaše skúsenosti z daňových kontrol u vašich klientov? 

Vystavenie čiastkového protokolu som vo svojej praxi ešte nevidel. Vyhodnotil som si to pre seba skôr ako marketingový ťah vlády, ktorá podnikateľom s uviaznutými nadmernými odpočtami sľúbila atraktívne riešenie, ktorému sa ušla aj veľká pozornosť v médiách. Toto riešienie je však len na papieri. V praxi ho totiž správcovia daní nevyužívajú a platitelia sa ho domáhať nemôžu, prípadne sa ho domôcť nevedia. 

Tento inštitút vláda zaviedla ako pomoc podnikateľom už pred zhruba trištvrte rokom. Takže pokrok v urýchlení vracania nadmerných odpočtov DPH podnikateľom nenastal?

V praxi nebol dosiahnutý žiadny pokrok a podnikatelia naďalej trpia zablokovaním celého nadmerného odpočtu aj v situácii, keď správca dane spochybňuje len jeho čast, prípadne aj keď nespochybňuje nič, ale ešte nedokončil kontrolu všetkých položiek odpočítanej dane. V štáte, kde správca dane neplatí ani úrok zo zadržaných prostriedkov aj napriek minimálne trom existujúcim judikátom Súdneho dvora Európskej únie, toto nie je pre biznis potešujúca správa. 

Je to tým, že vystavenie čiastkového protokolu a teda aj prípadné urýchlenie vrátenia DPH je len možnosť a nie povinnosť správcov daní?

Už dávnejšie som hovoril, že toto kvázi pro-biznisové opatrenie má svoju chybičku krásy v tom, že sa ponechalo na svojvôľu správcu dane. Predpokladal som vtedy, že daňové úrady nebudú mať najmenšiu motiváciu tento nový inštitút využívať z dôvodu, že je to pre správcov daní komplikácia navyše. Zákon síce obsahuje príslušné ustanovenia, ale aplikačne to zodpovedné orgány vôbec nedotiahli do konca. 

Aké sú skúsenosti vašich kolegov, čo hovoria na čiastkový protokol?

Aj od kolegov som počul, že tento inštitút fungovať nevideli. Jeho praktické uplatnenie totiž veľmi závisí na „tlaku zhora“ na kontrolórov, ktorí by mali byt motivovaní vedením svojich kontrolných skupín, pripadne riaditeľmi, Finančnou správou ako nadriadeným orgánom, aby čiastkové protokoly využívali. Dnes to vyzerá tak, ako keby sa toto opatrenie ani neplánovalo reálne v praxi využívať. Splnilo však svoju úlohu pro-biznisovej agendy na nejakom zozname, pričom toto opatrenie už nikto neskúma, či v praxi funguje a aký má účinok.

Zúčastňujete sa na daňových kontrolách u svojich klientov. Ako sa pri nich správajú pracovníci daňových úradov, ktorí by vystavenie protokolu a tým aj skoršie vyplatenie vratky DPH mohli iniciovať?

U klientov mám začatých niekoľko daňových kontrol. Trvajú pol roka, rok, niekedy kumulatívne rok a pol. Správcu dane však pri nich ani nenapadne využiť inštitút čiastkového protokolu. Trpí tým podnikateľ, pre ktorého by DPH mala byt iba bilančná položka. Podnikateľ totiž nevykazuje konečnú spotrebu a nemá byť teda daňou z pridanej hodnoty nijako zaťažený. Namiesto toho si z neho štát robí banku a berie si jeho peniaze na veľmi dlhý čas bez toho, aby mu vyplatil aspoň primeraný úrok za zadržané prostriedky. 

Zahraničné, ako aj naše súdy však vyplácanie úrokov odobrili.

Napriek tomu sú žiadosti o vyplatenie úroku v súvislosti so zadržanými nadmernými odpočtami a ich neskorším vyplatením po skončení kontroly permanentne zamietané. Správca dane odmieta vyplatiť platiteľovi DPH úrok, hoci je to v príkrom rozpore s právnym názorom Súdneho dvora Európskej únie, ako aj s niektorými rozhodnutiami slovenských súdov. 

Ako to správcovia daní odôvodňujú?

Ako dôvod na nevyplatenie sa uvádza nedostatočná lokálna právna úprava, ktorú má ale opäť na starosti štat. Ten istý štát, ktorý túto procesnú stránku nerieši ani štyri roky po rozhodnutí v prípade Enel Maritsa Iztok, priznávajúcom úrok platiteľovi v podobnom pripade v Bulharsku. Je tažké uveriť, že aj viac ako desať rokov po vstupe Slovenska do únie sa na úrovni orgánov štátnej správy, ako sú daňové úrady či Finančná správa SR, európske právo ignoruje. 

Takže o úrok by sa mali podnikatelia znova súdiť, hoci súdy už o oprávnenosti jeho vyplatenia rozhodli?

Náš platiteľ daní sa neformálne dozvie, že sa má o úrok súdiť a ak uspeje, možno ho dostane. To sú, žiaľ, neveselé príbehy podnikateľov, ktorí si mysleli, ze DPH predsa z princípu nemôže skončiť v ich výsledovke ako nákladová položka. A nakoniec ju tam nie vlastnou vinou majú. Štátne orgány a vláda sa teda zámerne rozhodli túto záťaž zatiaľ ponechať na platiteloch DPH, ktorí majú peniaze zadržané v daňových kontrolách. Niektorí z nich so svojim biznisom kvôli neúmernému zadržiavaniu odpočtov končia a ak majú kam ísť, tak idú podnikať inde.

HN zaslali otázky aj finančnej práve. Zaujímalo nás, aká je prax vo vystavovaní čiastkových prokolov z pohľadu správcu daní, či sa tento pomerne nový inštitút využíva, ak áno v akej miere a aká je tendencia.

Dostali sme nasledujúcu odpoveď:

„Pri daňových kontrolách sú vystavené čiastkové protokoly v tých prípadoch, keď je kontrolórom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že nadmerný odpočet DPH v konkrétnej (čiastkovej) sume je deklarovaný oprávnene. Počas daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a to len v prípade, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 47a ods. 1 zákon č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) t.j. že kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie alebo, že daňová kontrola sa nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní“. Patrícia Macíková, hovorkyňa finančnej správy