Medzi elementárne ľudské potreby patrila vždy potreba uspokojovať svoje materiálne potreby. Peniaze ako zdroj bohatstva plnili nielen svoje ekonomické a iné funkcie, boli však aj vyjadrením určitého medzistupňa k zdroju moci i moci samotnej. V hospodárskom procese i v bežnom živote sa však stretávame s širším okruhom pojmov -- mena, peniaze, peňažné prostriedky, financie. Pojmy peniaze a peňažné vzťahy, financie a finančné vzťahy, sa postupne stali prioritami v štruktúre neskorších systémov ekonomických kategórií, ktoré prenikli aj do právnych systémov a stali sa predmetom ich nevyhnutnej právnej regulácie a transformovali sa na právne inštitúty.
Odpoveďami na celý rad otázok, položených v tejto súvislosti, sa zaoberajú autori Lubomír Grúň a Alena Pauličková, obaja erudovaní právnici v oblasti finančného práva, vo svojej publikácii Finančnoprávne inštitúty (vydavateľstvo Eurounion, Bratislava 2003), ktorá vychádza z ich spoločnej autorskej dielne. Publikácia nadväzuje na niektoré predchádzajúce, orientované na čiastkové oblasti finančného práva z obdobia posledných troch rokov.
V prvom rade je určená študentom vysokých škôl právnického a ekonomického zamerania, ale okruh jej čitateľov sa, samozrejme, môže rozšíriť o širšiu odbornú i laickú verejnosť. Publikáciu jej autori rozdelili na 5 hlavných kapitol. Prvá kapitola je východisková a uvádza čitateľa do problematiky finančného práva vychádzajúc pritom z teórie financií. Autori predstavujú financie ako kategóriu a východisko a podrobnejšie opisujú realizáciu finančných vzťahov, ktorými sa zabezpečuje tvorba a predovšetkým rozdeľovanie spoločenského produktu a národného dôchodku.
Na pomerne rozsiahlom priestore druhej kapitoly (je najobsiahlejšou v rámci publikácie) má čitateľ možnosť podrobnejšie vniknúť do problému jednotlivých finančnoprávnych inštitútov -- rozpočtu, dane, poplatkov, cla a meny, ktoré sú najdôležitejšími pôvodnými (primárnymi, originálnymi) finančnoprávnymi inštitútmi. Niektoré odvodené finančnoprávne inštitúty, ktoré majú svoj pôvod v iných odvetviach práva a sú často výsledkom skúmania ekonomických vied transformovaných do právneho poriadku, sa stali predmetom samostatnej tretej kapitoly. Priestor je venovaný len tým najdôležitejším, v ktorých sa prelína ich súkromnoprávny a súčasne verejnoprávny charakter -- poisteniu, úveru a finančnému trhu. Keďže finančné právo nie je len samostatné odvetvie nášho právneho poriadku, ale je pedagogickou a vedeckou disciplínou -- predmetom skúmania vedy o finančnom práve, v tomto duchu sa ním zaoberá štvrtá kapitola. Vedu o finančnom práve predstavuje ako súhrn všeobecných poznatkov o pôsobení finančnoprávnych noriem v praxi. Niektoré vývinové tendencie finančného práva autori načrtávajú v rovnomennej kapitole, ktorá je zároveň poslednou časťou publikácie. Je reakciou na zmeny, ktoré prebiehajú v každej spoločnosti a odrážajú sa následne i v každom právnom poriadku. Peniaze, majetok a všetko, čo sa s nimi spája, patrilo vždy do záujmu jednotlivca i spoločnosti bez rozdielu. Výrazne sa to odrazilo i v procese tvorby a následnej aplikácii právnych predpisov upravujúcich túto problematiku.