Podľa zákona č. 184/2002 Zb. o vodách každý, kto vypúšťa odpadovú vodu do vôd povrchových alebo podzemných, je povinný dbať, aby kvalita povrchových alebo podzemných vôd nebola ohrozená alebo zhoršená.
Zneškodňovanie odpadových vôd
Podľa zákona č. 184/2002 Zb. o vodách každý, kto vypúšťa odpadovú vodu do vôd povrchových alebo podzemných, je povinný dbať, aby kvalita povrchových alebo podzemných vôd nebola ohrozená alebo zhoršená. Na Slovensku pretrváva nevyhovujúci stav na úseku stokovania a čistenia odpadových vôd v obciach. Podľa posledných štatistických vyhodnotení je asi 54,7 % obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť. Dôsledkom toho je aj výstavba žúmp a septikov v obciach a "čiastočne" riadený vývoz ich obsahu fekálnymi vozidlami. Obec vydáva aj všeobecné záväzné nariadenia za účelom zabezpečenia správneho nakladania s komunálnym odpadom, teda aj s obsahom žúmp a septikov vo svojom katastrálnom území. Podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov platného od 19. 6. 2001, je v skupine č. 20 "Komunálny odpad" zaradený "Kal zo septikov a komunálny odpad inak nešpecifikovaný, odpad z domácnosti a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií vrátane ich zložiek zo separovaného zberu".
Tento odpad je podľa katalógu zaradený pod katalógovým číslom 20 03 047 a odporúčaný na likvidáciu biologickým spôsobom úpravy, avšak vzhľadom na nejasnosti pri riešení problematiky nakladania s obsahom septikov a žúmp vo vzťahu k právnym predpisom platným pre oblasť vodného a odpadového hospodárstva neboli rozpracované žiadne konkrétne metódy.
Riadený a kontrolovaný odvoz fekálnymi vozidlami do oblasti pôdohospodárstva mimo vegetačného obdobia pri dodržaní ďalších predpisov a v rámci procesu obohacovania pozemkov a do oblasti vodného hospodárstva v rámci procesu nakladania s odpadovými vodami v stokovej sieti je zabezpečovaný iba v malej miere, pretože na správne nakladanie s obsahom septikov a žúmp boli doteraz upravené osobitnými predpismi iba nepriamo. Rozvojom a výstavbou čistiarní odpadových vôd sa vytvárajú vhodné podmienky na vyčistenie odpadových vôd a spracovanie kalov zo septikov. Budujú sa aj čistiarne odpadových vôd na čistenie vôd zo septikov. Žiaľ, odpady zo septikov a žúmp sa väčšinou nekontrolovane vyvážajú do terénu so všetkými z toho vyplývajúcimi negatívnymi dôsledkami.
Splašky
Zákon č. 184/2002 Z. z. v § 2 ods. 10 charakterizuje splaškovú vodu ako vodu, ktorá pochádza z ľudských obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností z domácnosti, z kúpeľní, zo stravovacích zariadení a iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách. Splaškami sa nazývajú tekuté odpady produkované činnosťami v domácnosti a majú dve hlavné zložky:
* "šedú vodu" -- je to voda, ktorá sa používala na kúpanie, sprchovanie, umývanie, na pranie odevov a umývanie podláh.
* "čiernu vodu" -- je to odpadová voda zo záchodov a kuchynských výleviek.
Normálne sú obidve tieto zložky "čierna a šedá" voda kombinované a vypúšťané do jednotného systému odvádzania spoločne a nazývajú sa "splaškové odpadové vody z domácností", alebo jednoducho "splašky". Šedá voda obsahuje veľmi málo tuhých častíc a za vhodných okolností môže byť recirkulovaná. Ak systém inštalácií umožňuje rozdelenie týchto zložiek, šedá voda môže byť v období sucha použitá na zavlažovanie záhrad.
Žumpa
Žumpy sú klasickými zariadeniami pre akumuláciu vôd v neodkanalizovaných lokalitách. Ide hlavne o obce s počtom obyvateľov do 15 000 obyvateľov a z nich tvoria prevažnú väčšinu sídla pod 5 000 obyvateľov. Dôsledkom toho je množstvo žúmp situovaných vo vidieckych lokalitách, s obsahom ktorých je potrebné nakladať bez ohrozenia životného prostredia. Podľa STN 75 60 81 sa charakterizuje žumpa ako podzemná vodotesná nádrž bez odtoku na akumuláciu splaškových vôd zvyčajne vyprázdňovaná fekálnym vozom. Žumpy sa budujú iba tam, kde nie je možnosť splaškové vody odvádzať do kanalizácie. Pri nakladaní s odpadovými vodami zo žúmp sa prihliada na obsah žumpy, ktorý má charakter "akumulovanej splaškovej vody". Vo všeobecnosti možno povedať, že prevažnú časť produkovaného množstva obsahu žúmp tvoria akumulované splaškové. V lokalitách, kde je k dispozícii taká kanalizačná sieť, ktorej súčasťou je látkovo nepreťažená čistiareň odpadových vôd je vhodné zabezpečiť vývoz obsahu žúmp do stokovej siete so súhlasom prevádzkovateľa spravidla na ČOV. Zloženie "akumulovanej splaškovej vody" v žumpe je cca 600 mg.l-1 BSK5 a cca 1 300 mg.l-1 CHSK, pričom hodnota pH je v rozmedzí od 7,4 do 7,8. Obsah NL 0,2 -- 0,6 g/l. Pri návrhu žumpy je potrebné uvažovať, že podľa ustanovenia vodného zákona § 76, ods. 9 platnosť povolenia vypúšťať komunálne odpadové vody do kanalizácie zaniká dňom 31. 12. 2015 a do podzemných vôd dňom 31. 12. 2005, a teda každý obyvateľ bude povinný napojiť sa do stokovej siete -- zákon č. 184/2002 Z. z. § 32, ods. 2.
Žumpa je bezodtoková nádrž zhromažďujúca splaškové vody z domu. Obsah žumpy je potrebné vyvážať na zneškodnenie, prípadne využitie. Najčastejšie sa obsahy žúmp spracúvajú na ČOV. Zriedkavejšie je použitie pre závlahu hnojením, ktoré však nie je možné v každom vegetačnom období realizovať. Žumpy, ktorých obsah preteká do zeme znečisťujú prostredie, osobitne podzemné vody. Veľmi často sa stávajú dôvodom znečistenia vôd v domácich studniach. Preto je veľmi potrebné, aby žumpy a žumpové systémy vyhovovali požiadavkám STN 75 6081 -- Žumpy pre splaškové odpadové vody s platnosťou od 05/2000. Táto norma stanovuje aj postup výpočtu potrebného objemu žumpy. Umiestnenie žumpy nesmie ohrozovať zdroje vody.
Malé čistiarne odpadových vôd
Pod malými čistiarňami odpadových vôd (MČOV) rozumieme veľkostnú kategóriu od niekoľko obyvateľov (4 -- 5 osôb) do 500 ekvivalentných obyvateľov -- EO (1EO = 60 g BSK5/ob. deň, zákon č. 184/2002 Z. z. § 2, ods. 23 ). Skladba základných objektov MČOV závisí od množstva, druhu a zloženia odpadových vôd . Najmenšie ČOV sú dodávané ako balené, kde sú v jednej nádrži umiestnené všetky objekty. Malé domové čistiarne sú konštrukčne zostavené v jednom objekte, kde sa nachádzajú všetky stupne potrebné na čistenie odpadových vôd. Malé domové biologické čistiarne odpadových vôd sa vyrábajú a dodávajú na trh už pre množstvo odpadovej vody produkovanej z jednej domácnosti. Vyrábajú sa kruhového, pravouhlého a oválneho pôdorysu. Ak sa niekto rozhodne pre domovú čistiareň odpadových vôd, čo je vhodné riešenie na samotách, v ojedinelých prípadoch v domov, resp. rekreačných chatách a pod., minimálne 1 obyvateľ domu sa stáva prevádzkovateľom čistiarne odpadových vôd (ČOV) a mal by teda mať základné informácie a znalosti pre kontrolu správnej funkcie biologického čistenia odpadových vôd. Musí zabezpečiť miešanie, resp. prečerpávanie čistených médií a nakladanie s prebytočným kalom, bežnú údržbu zariadenia. Každú novú domovú ČOV je potrebné zapracovať, aby dosiahla požadovanú účinnosť čistenia.
Samostatnú malú čistiareň je vhodné vybudovať tam, kde nie je možnosť odpadové vody pripojiť na verejnú kanalizačnú sieť. Pre návrh a dimenzovanie čistiarní sú dôležité hlavne tieto vstupné údaje podľa STN 75 6402 -- Malé čistiarne odpadových vôd z roku 1992:
1. požiadavka na čistotu recipienta,
2. prietok a kvalita vody v recipiente,
3. množstvo a znečistenie odpadových vôd,
4. polohopisné, výškopisné, hydrogeologické, inžiniersko-geologické a klimatické pomery.
Vyčistené odpadové vody z MČOV sú spravidla vypúšťané do povrchových recipientov. Podľa zákona o vodách a jeho Vykonávacieho predpisu č. 491/2002 Z. z. možno vypúšťať za podmienok stanovených v zákone aj do podzemných vôd. Množstvo odpadových vôd sa vypočíta podľa potreby vody s prihliadnutím na počet pripojených obyvateľov (STN 75 6402). Množstvo znečistenia, ktoré je privádzané do čistiarne, sa vypočíta obyčajne podľa počtu pripojených obyvateľov. Pri navrhovaní umiestnenia čistiarne je vhodné čo najviac využiť prírodné podmienky, ktoré umožnia jednoduché riešenie. V čistiarni je potrebné navrhovať uzavierateľné obtoky jednotlivých objektov, ktoré umožnia ich vyradenie z prevádzky pri údržbe, či oprave.