Nadriadení voči mojej osobe už dlhší čas používajú metódy, ktoré aj podľa názoru viacerých zamestnancov sú považované za diskriminačné. Napríklad zvýhodňujú podriadených poslušných a rovnakého odborného zamerania tým, že im prideľujú lukratívnejšie úlohy, vytvárajú im nadštandardné pracovné podmienky vrátane exkluzívneho vybavenia kancelárií, nerešpektujú rozhodnutie komisie o opodstatnenosti mojej sťažnosti v mzdových otázkach, šikanujú ma príkazmi na časté sťahovanie sa v rámci pracoviska, neposkytujú mi také informácie o činnosti na pracovisku ako ostatným zamestnancom. Ktorý zákon upravuje konkrétnu problematiku zákazu diskriminácie a ako môžem postupovať pri ochrane svojich práv?
-- Predovšetkým treba vysloviť poľutovanie nad konaním vašich nadriadených. Zdá sa, že majú deficit v poznaní zásad nového Zákonníka práce, v zmysle ktorých zamestnanci majú napr. právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie (pozri čl. 1) s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať. Zrejme nerešpektujú, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov). Opomínajú, že zamestnanci majú právo na pravidelné informácie o činnosti zamestnávateľa a na informácie o zásadných otázkach súvisiacich s ekonomikou a rozvojom činnosti zamestnávateľa (čl. 4). Z čl. 9 potom vyplýva, že zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde, pričom zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. V nadväznosti na uvedené dávame do vašej pozornosti tiež ustanovenie § 13 Zákonníka práce -- "zákaz diskriminácie". Podľa odseku 1 zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo v požiadavkách a povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať. Na účely princípu rovnakého zaobchádzania (ods. 2 § 13) podľa odseku 1 § 13 je nepriama diskriminácia navonok neutrálny pokyn, rozhodnutie alebo prax znevýhodňujúce podstatne väčšiu skupinu fyzických osôb, ak tento pokyn, rozhodnutia alebo prax nie sú vhodné a nevyhnutné a nemôžu sa ospravedlniť objektívnymi skutočnosťami. Aj v ods. 3 § 13 sa akcentuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto (ani vaši nadriadení) nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov (nesmie sa zneužívať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku). Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3 § 13; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky (ods. 4 § 13), čo dávame do vašej osobitnej pozornosti. Rovnako je pre vás dôležité aj ustanovenie § 13 ods. 4, podľa ktorého zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 3 § 13, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (zamestnávateľ je tu povinný preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania). Napokon zákonodarca upravil, že zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov (porovnaj odsek 6 § 13).