Urýchli sa riešenie obchodných sporov medzi podnikateľskými subjektmi po 1. 7. 2002?
- Národná rada SR sa uzniesla dňa 3. 4. 2002 na zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 1. 7. 2002. Zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v SR, ďalej uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:
* o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
* o osobnom stave,
* súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
* ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
V prípade, ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené, príslušné súdy SR majú právomoc na rozhodovanie podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 4, ak má aspoň jeden z účastníkov rozhodcovského konania sídlo alebo miesto výkonu podnikania, alebo trvalý pobyt na území SR. Ak je spor už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu. Je možné, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Táto zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 zákona. Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela, musia byť splnené podmienky ustanovenia § 4 ods. 2. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona. Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. V prípade odstúpenia zmluvných strán od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Rozhodca
Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná a ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo súd (§ 8 ods. 2), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom spĺňať uvedené podmienky. Funkciu rozhodcu môže vykonávať aj notár, ak osobitný predpis (§ 3 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok) neustanovuje inak.
Zloženie rozhodcovského súdu
Rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdiť. Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti.
Funkcia rozhodcu zaniká:
* vzdaním sa funkcie rozhodcu,
* odvolaním z funkcie rozhodcu,
* rozhodnutím súdu alebo vybranej osoby,
* pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,
* smrťou rozhodcu. Ak sa rozhodca vzdá svojej funkcie, urobí všetky úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Rozhodca je povinný vzdať sa svojej funkcie.
Zriadenie stáleho rozhodcovského súdu
Podľa ustanovenia § 12 zákona, právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.
Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť:
* zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
* zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu,
* štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu,
* zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14 zákona, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Štatút stáleho rozhodcovského súdu upravuje najmä:
* organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho pôsobnosti,
* vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s § 1 písm. a),
* osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov.
Rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje:
* postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,
* pravidlá o trovách rozhodcovského konania,
* pravidlá zmierovacieho konania,
* ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania. Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto stálom rozhodcovskom súde, do ktorého môže každý nahliadnuť. Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a osobitné podmienky podľa štatútu tohto stáleho rozhodcovského súdu. V zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, jeho bydlisko a osobitné podmienky, ktoré sa musia splniť na zápis osoby do zoznamu rozhodcov. Zmluvné strany si za rozhodcu môžu ustanoviť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov.
Rozhodcovské konanie
Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína:
* ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou,
* ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,
* ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi,
* ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd. Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Žaloba a jej obsah
Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje:
* identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
* pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
* označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
* označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
* návrh vo veci samej,
* podpis žalobcu. K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. 3 zákona, ak už bol ustanovený, a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera. Ak žaloba neobsahuje uvedené náležitosti alebo k nej nie sú pripojené dôkazy, žalobca môže žalobu doplniť v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo, ak sa nedohodli, v lehote určenej rozhodcovským súdom, ak už bol ustanovený. V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania. Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
Vzájomná žaloba
Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Žalobca sa v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, vyjadrí k vzájomnej žalobe. Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci. O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných trov konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia o žalobe (§ 18).
Rozhodovanie o právomoci
Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu. Rozhodcovský súd môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením. O vykonanie nariadeného predbežného opatrenia možno požiadať súd, v ktorého obvode sa má predbežné opatrenie vykonať.
Miesto rozhodcovského konania
Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku stáleho
rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom rozhodcovský súd.
Doručovanie
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté do dňa ich doručenia.
Ústne pojednávanie a písomné konanie
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.
(Pokračovanie vo štvrtok 13. júna)