Odstránenie obchodného registra či exekúcií zo súdov vôbec nemusí byť to najsprávnejšie riešenie. V konečnom dôsledku môže podľa šéfa českého rezortu spravodlivosti Roberta Pelikána znížiť ochranu práv občanov.

Pred rokom ste sám odpilotovali lietadlo na oficiálnu návštevu Bratislavy. Plánujete tento rok stretnutie s novou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou?
Uvidíme sa najneskôr v septembri na spoločnom zasadaní našich vlád. Už sa na to teším.

Čo je predmetom takýchto spoločných rokovaní?
Téma je vlastne vždy rovnaká – výmena skúseností. Sme krajiny s rovnakou pozíciou, máme rovnaké problémy, ktoré sa snažíme riešiť, rovnakú kultúru a prístup ľudí. A veľmi užitočné je hovoriť si navzájom, čo z reformných krokov funguje a na čo si dať, naopak, pozor.

Práve nové vedenie ministerstva spravodlivosti u nás chystá reformy. V prvom rade pôjde o odbremenenie preťažených súdov odstráneným takzvanej nesudcovskej práce zo súdov. Tou je napríklad vydávanie poverení na exekúciu či platobné rozkazy. Plánuje sa aj odstránenie obchodných registrov spod pôsobnosti súdov. Na toto sa majú vytvoriť špeciálne pracoviská, ktoré budú tieto činnosti obhospodarovať a pracovať výlučne elektronicky. Čo hovoríte na slovenský model?

S tým odbremeňovaním budem pani kolegyňu trochu varovať. Takúto vlnu máme pár rokov za sebou a nemyslím si, že to bol krok dobrým smerom. Na jednej strane sa síce súdom uľaví, na druhej strane sa tým podstatne zníži štandard ochrany práv občanov. A to nie je dobré. Možno to však máte vymyslené lepšie, ako sme to urobili my.

Hovorí sa, že plánujete zrýchliť justíciu zrušením okresných súdov. Je to pravda?
Tiež som to počul, ale nie je to pravda. V tejto chvíli neplánujeme zrušiť žiadne súdy. Robíme poctivé analýzy, aby sme prišli na to, či prípadným preskupením súdnej mapy môžeme zvýšiť efektivitu systému. Zatiaľ nie sú hotové a predbežne nám ani nič také, popravde, nevychádza.

Prečo ste sa rozhodli pustiť do súboja s českými exekútormi a znížiť im ich tarify?
Spôsob, akým sa tarifa nastavila na začiatku, bol nemravný. Ak aj dnes dosahuje väčšina exekútorov značné zisky, vtedy pri podstatne vyššom percente vymáhateľnosti a menšej náročnosti práce to bolo čisté eldorádo. A to malo dvojitý negatívny efekt. Jednak si exekútori na to zvykli a začali považovať svoje – mierne povedané – nadštandardné príjmy za správne. A jednak sa veriteľom začalo vyplácať, že dlžník nesplnil svoje dlhy dobrovoľne. To spustilo špirálu obchodu s chudobou, ktorej náklady dnes všetci znášame zo svojich daní. Zníženie tarify na úroveň, ktorá bude pokrývať náklady exekúcie a primeraný zisk exekútora, je len jedným z krokov na ťažkej ceste k náprave tohto stavu.

Na Slovensku sa pravdepodobne zruší možnosť výberu akéhokoľvek exekútora. Ten sa bude vyberať náhodne podľa sídla alebo bydliska povinného. Má sa tým predísť závislosti niektorých exekútorov od veľkých firiem poskytujúcich pôžičky či úvery. Aký máte na toto názor?
Smerujeme k tomu tiež. My však máme veľmi nevyrovnanú veľkosť exekútorských úradov. Kým jeden robí 500 vecí ročne, druhý robí 60-tisíc. Dospeli sme k záveru, že by bolo riskantné urobiť takúto zmenu naraz, a preto ideme cestou postupných krokov. Začať chceme tým, že exekúcie jedného dlžníka sa budú vždy koncentrovať u jediného exekútora.

S akými problémami sa momentálne česká justícia stretáva a aké riešenia ponúkate?
Naša justícia je v pomerne dobrej kondícii. To pomerne zdôrazňujem, pretože skutočne vždy záleží na tom, s čím sa porovnávate. Nezaostávame za inými postkomunistickými krajinami, skôr naopak. Tradičné demokracie sú však stále dosť ďaleko pred nami. Aby sme sa k nim priblížili, musíme teraz zaviesť do vnútorného života justície jasné pravidlá, ktoré zabránia nepotizmu a pritiahnu do justície špičkových právnikov. Okrem toho máme, samozrejme, kopu ďalších prevádzkových ťažkostí, napríklad problém s platmi súdnych zapisovateľov a vyšších súdnych úradníkov, ktoré sa v posledných rokoch v dôsledku ekonomickej konjunktúry stali veľmi nekonkurencieschopnými.

Prečo ste sa rozhodli ísť cestou takzvanej bielej knihy justície?
Jednotlivé otázky vnútorného fungovania justície sú vzájomne previazané. Nemôžeme povedať, ako usporiadať prístup k povolaniu sudcu, pokiaľ nevieme, akých sudcov vlastne chceme. Na to potrebujeme vedieť, ako má vyzerať organizácia súdnej kancelárie, akú rolu tam má sudca mať, a v závislosti od toho, aké súdy chceme mať a tak ďalej. Preto považujeme za nevyhnutné, aby jednotlivé zmeny prebiehali na základe ucelenej koncepcie, ktorou je práve biela kniha, na ktorú sa pýtate.

Niektorí zástupcovia justície vám však vyčítajú, že sa na príprave nemôžu podieľať.
Išlo skor o určitú nedôvoru zo strany justície alebo niektorých jej predstaviteľov zmiešanú s prekvapením, že by sa ministerstvo chcelo súdnictvom takto koncepčne zaoberať. Veľa rokov sa ministerstvo obmedzovalo na občasný čiastkový zásah, avšak jasnú koncepciu fungovania justície nemalo a ani sa o to neusilovalo. Justícia na to síce hundrala, ale zároveň jej tento kľud vyhovoval. Teraz sa učíme spolu hovoriť a diskutovať.

Mali by byť sudcovia, ale aj súdny aparát ohodnotení nadštandardne, nielen preto, aby sa predišlo problémom s nezávislosťou či korupciou v súdnictve, ale aj preto, aby boli tieto povolania v spoločnosti vážené?
Sudcovia sú dnes u nás, myslím si, už ohodnotení veľmi dobre, čo je správne. Nikdy však nebudú mať toľko, koľko si zarobia najlepší právnici v súkromnom sektore, ale to ani nie je potrebné. My im ponúkame niečo iné – možnosť nachádzať spravodlivosť. Hľadáme ľudí, pre ktorých je to hodnota, ktorá vyváži nižší plat. Nesmú však vedľa svojich bývalých spolužiakov vyzerať ako chudobní príbuzní, musia byť ohodnotení tak, aby sa nezaoberali materiálnymi starosťami. A to dnes už platí. Podobne je to u mladých právnikov pracujúcich ako asistenti alebo čakatelia. Tým zas ponúkame možnosť spoznať, ako funguje súd, a ak budú dostatočne dobrí, aj možnosť stať sa sudcami. Neprávnický personál musíme ohodnotiť tak, aby nemal tendenciu po krátkom čase odchádzať, čo je dnes najväčší problém v tejto oblasti.

Momentálne meníme u nás aj pravidlá na výber sudcov. Výberové komisie budú po novom používať pri výberových konaniach rovnaké hodnotiace hárky s jednotnými kritériami, a to aj pri ústnej časti. Hodnotiace hárky jednotlivých členov komisie majú byť taktiež zverejňované. Do budúcnosti sa dokonca hovorí aj o streamovaní. Nezdajú sa vám takéto opatrenia prehnané?
Aj my chceme ísť podobnou cestou. Ak si máme vydobyť dôveru občanov v justíciu, nesmie existovať ani štipka pochybnosti o tom, že sudcovia sú vyberaní skutočne len podľa svojich schopností a vedomostí. Iba tak dostaneme do justície tých najlepších právnikov.

Hovoríte o dôvere v justíciu. Na Slovensku dosahuje historické minimá. Súdnictvu verí len približne štvrtina občanov. Ste na tom lepšie?
Dôvera v justíciu je u nás síce vyššia, no ako som spomínal, za tradičnými demokraciami veľmi zaostávame. Je to problém všetkých postkomunistických krajín a nevyhnutný dôsledok transformácie spoločnosti, a tým aj justície. Obnova tejto dôvery je hlavným cieľom všetkých našich reformných snáh.

Dôvera v súdnictvo ide ruka v ruke s vyšetrovaním spoločensky významných káuz. Na Slovensku to však trvá dlho, pričom dosiaľ nebol za ne odsúdený žiaden vysokopostavený verejný činiteľ alebo iní vplyvní ľudia s prepojením na politikov. Príslušné české orgány napríklad v kauze Rath konali pomerne rýchlo. Polícia ukončila vyšetrovanie o sedem mesiacov a o necelý rok od začiatku trestného stíhania bola podaná obžaloba na súd. Rozsudok bol vynesený po troch rokoch. Je odrazom kvalitnej a nezávislej justície fakt, že ste v Česku dokázali odsúdiť vysokopostavených politikov, kým u nás sa to zatiaľ nepodarilo?
Je zaujímavé, že hovoríte, že české orgány v tomto prípade konali rýchlo. Máte v tom pravdu, ale naša verejnosť si to rozhodne nemyslí. Možnosť úspešne dotiahnuť tieto spoločensky významné prípady je podmienená tým, že sa na kľúčové pozície najmä na štátnom zastupiteľstve dostanú čestní a odvážni ľudia, ktorá sa nezľaknú žiadneho tlaku. Som veľmi rád, že sa to pred pár rokmi u nás podarilo, aj keď práve prebiehajúca podivná reorganizácia kľúčových policajných útvarov ukazuje, že sme možno ešte nevyhrali.

Aktuálne chcete v rámci zákona o štátnom zastupiteľstve vytvoriť špeciálny tím žalobcov, ktorý by sa zaoberal tými najväčšími korupčnými témami. Aký konkrétny zmysel majú mať tieto zmeny a prečo sa zatiaľ nestretli v poslaneckej snemovni s pochopením?
Cieľom je zlepšiť zdieľanie informácií a know-how medzi týmito žalobcami, a najmä im poskytnúť servis v podobe tímu analytikov, ktorí sa vyznajú v účtovníctve, ekonómii a obchode. Zároveň považujeme za kľúčové – a v tom je rozdiel oproti vášmu modelu – poskytnúť tomuto tímu nezávislosť od zvyšku sústavy, aby nemohlo dochádzať k nežiaducemu ovplyvňovaniu prípadov. V poslaneckej snemovni je, bohužiaľ, ešte stále množstvo ľudí, ktorí po žiadnom takom schopnom a nezávislom orgáne rozhodne netúžia.

Kto je Robert Pelikán
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Pred nástupom na ministerstvo spravodlivosti v roku 2014 pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií, predtým ako advokát. Ministrom spravodlivosti Českej republiky sa ako nestraník stal v marci minulého roka, momentálne už je členom hnutia ANO 2011.