Moderné úpravy povinnosti štátu nahradiť škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú výsledkom zložitého vývoja teoretických názorov i legislatívnych riešení, názorov na postavenie štátu a jeho úradníkov, na mieru, v ktorej sú fyzické osoby a právnické osoby povinné trpieť ujmy, ktoré sú im spôsobované verejnou mocou. Riešenie tohto problému nerozlučne súvisí s cestou jednotlivých štátov k demokratickému právnemu štátu, čo platí aj pre SR.
Zákon č. 514 z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov upravuje
-- zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
-- zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (územnej samosprávy) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
-- predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Paragraf 3 zákona obsahuje rozsah zodpovednosti štátu. Z jeho ods. 1 vyplýva, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Akcentujeme, že zodpovednosti podľa cit. ods. 1 paragrafu 3 zákona sa nemožno zbaviť.
Orgány konajúce v mene štátu
Zákonodarca do paragrafu 4 zákona zakotvil orgány konajúce v mene štátu. Teda vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa paragrafu 3 ods. 1 zákona, koná v mene štátu o. i. Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci (paragraf 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, paragraf 38 a 175a až 175zd Občianskeho súdneho poriadku), ak škodu spôsobí súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Ďalej je to Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru (paragraf 12 ods. 1 a 2 Trestného poriadku). Medzi orgány konajúce v mene štátu patrí aj ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. V neposlednom rade tu patrí ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice EÚ alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.
Žiada sa upozorniť, že ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1 paragrafu 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR (ods. 2 cit. paragrafu 4). Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2 paragrafu 4, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (paragraf 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa (účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované).
Do pozornosti dávame zákonnú úpravu čo sa týka nezákonného rozhodnutia (paragrafy 5 a 6),
* úpravu práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (paragraf 7),
* práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (paragraf 8) a
* o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (paragraf 9).
Zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy
Rozsah zodpovednosti územnej samosprávy za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy upravuje paragraf 10 zákona č. 514/2003 Z. z. Územná samospráva teda zodpovedá za škodu podľa ods. 1 paragrafu 10, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom (ods. 2 paragrafu 10). Ani v tomto prípade zodpovednosti podľa ods. 1 paragrafu 10 sa nemožno zbaviť, čo dávame do osobitnej pozornosti. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene územnej samosprávy koná a) starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja, ak škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku (bližšie paragrafy 11 až 13).
Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb (paragraf 14). Upozorňujeme, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Predbežné rokovanie nároku na náhradu škody
Z ustanovení paragrafov 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o. i. vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (žiadosť) s príslušným orgánom podľa už prezentovaných paragrafov 4 a 11 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa ods. 2 paragrafu 16 "každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku". Pripomeňme, že uhrádza sa skutočná škoda a zmarený zisk.
Bližšie o spôsobe a rozsahu náhrady škody, lehotách, práve štátu a územnej samosprávy na regresnú náhradu odkazujeme na paragrafy 17 až 25 zákona. Ministerstvo financií SR vedie ústrednú evidenciu žiadosti podľa paragrafu 15 a uhradených náhrad škôd podľa tohto zákona (paragraf 26 zákona). K 1. júlu 2004 sa ruší zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.