Slováci v sporení pomaly atakujú „magickú“ hranicu 100 eur, chýbajú im ešte tri eurá. Na Rakúšanov výrazne strácame, na Čechov máme náskok 20 eur. Zároveň si muži odkladajú výrazne viac ako ženy, 110 eur verzus 85 eur.
Vyplýva to z prieskumu pre Slovenskú sporiteľnu, ktorý robila spoločnosť IMAS International.
Slováci používajú aj sporiace účty. "Kým v roku 2013 ich využívalo 49 percent, v tomto roku už 59," píše sa v tlačovej správe.
Postupne rastie záujem o investovanie do fondov, cenných papierov, do nehnuteľností či zlata a iných drahých kovov.
Zároveň si však každý tretí Slovák necháva peniaze aj doma „pod vankúšom“. Spokojnosť s odkladanou sumou však klesá, spokojných je len 32 percent Slovákov
Z postkomunistických krajín sme v sporení šampióni
Slováci dosiahli v tomto roku najlepší výsledok v histórii Barometru sporenia. Priemernú sumu, ktorú si mesačne odkladajú bokom, v tomto roku zvýšili sumu o 3 eurá. Ešte lepší boli Maďari s nárastom o 5 eur, pokles zaznamenali len Srbi a Chorváti.
Na Slovensku mierne narástol počet ľudí, ktorí si nesporia nič. Na druhej strane možno poteší, že počet ľudí, ktorí si sporia menej ako 20 eur, klesá.
Kým pred dvomi rokmi ich bolo 20 percent, v roku 2016 ich je už len 10. Zodpovedne sa k sporeniu stavajú mladí ľudia (15 až 29 rokov), ktorí si vedia odložiť 105 eur mesačne, čo je len o 3 eurá menej ako 30 až 49 roční.
Záujem o zlato aj fondy
Zo sporiacich či investičných produktov zažíva na Slovensku najväčší úspech sporiaci účet. Od roku 2013 narástlo jeho používanie o 10 percentuálnych bodov.
„Ľudia si uvedomujú, že pravidelným odkladaním aj menších súm si môžu vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií. Tiež si môžu dlhodobejším sporením pripraviť financie na konkrétne ciele, napríklad na vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne,“ vysvetľuje Juraj Vilikovský, vedúci oddelenia vkladov a poistenia Slovenskej sporiteľne.
Z ostatných produktov využívajú Slováci vo väčšom počet aj životné či kapitálové poistenie. Rastie aj záujem o investovanie do fondov, akcií, či do zlata a ďalších kovov. Naopak, klesá využívanie vkladných knižiek a mierne aj stavebného sporenia.
Nové zamestnanie pomáha odkladať si viac
Polovica Slovákov sporí približne rovnakú sumu ako pred 2 či 3 rokmi. 17 percentám sa dnes darí odkladať viac, najmä kvôli tomu, že buď začali pracovať alebo sú opäť zamestnaní.
Ďalšími dôvodmi sú, že im banka či iná inštitúcia ponúkla atraktívny produkt, respektíve sa im zvýšil celkový príjem domácnosti.
Tí, ktorí sporia menej, ako hlavné dôvody uvádzajú, že majú väčšie rodinné výdavky či si medzitým založili rodinu. Tretím najčastejším dôvodom je, že pri rovnakom príjme majú vyššie životné náklady.
Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International počas septembra 2016 prostredníctvom telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov vo veku nad 15 rokov.