Inžinierska činnosť
Aká právna úprava sa vzťahuje na vykonávanie inžinierskej činnosti?
-- Inžinierska činnosť bola vyňatá zo živnostenského podnikania. V súčasnosti je jej vykonávanie právne upravené zákonom č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 uvedeného zákona možno inžiniersku činnosť vykonávať na základe tzv. autorizácie, čo je určitý druh oprávnenia, ktoré nahrádza živnostenský list. V zmysle súčasných platných noriem v daňovej oblasti, predovšetkým zákona č. 366/1999 Z. z., sa možnosť platiť paušálnu daň na autorizovaných inžinierov nevzťahuje. Do legislatívneho plánu na najbližšie obdobie zatiaľ nebol predložený návrh novely zákona č. 366/1999, ktorým by sa rozšíril okruh používateľov paušálnej dane.

Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
Podľa nového Zákonníka práce, platného od 1. 4. 2002, má pracovná zmluva obsahovať podstatné náležitosti, medzi ktoré patrí aj miesto výkonu práce. Zákonník bližšie neurčuje, ako má byť miesto výkonu práce v pracovnej zmluve dohodnuté. Nie sme si istí, či môžeme v pracovnej zmluve uvádzať miesto výkonu práce: územná pôsobnosť, resp. kraja, prípadne okresov.
-- Zákonník práce presne nešpecifikuje miesto výkonu práce, pri jeho vymedzení sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti, čo znamená, že strany zmluvy si môžu túto náležitosť upraviť sami a zohľadniť tak osobitosti výkonu jednotlivých druhov práce. Zákon v § 43 ods. 1 písm. c) v zátvorke orientačne uvádza, že by malo ísť o obec, organizačnú jednotku alebo inak určené miesto. Ak v pracovnej zmluve nie je miesto výkonu práce výslovne označené, pri posudzovaní pracovnoprávneho vzťahu potom platí, že týmto miestom je organizačná jednotka zamestnávateľa, v ktorej zamestnanec začal pracovať. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť súčasne viacero miest výkonu práce. Vymedzenie miesta výkonu práce je dôležité vtedy, ak ide o posúdenie či o preradenie zamestnanca na výkon práce do iného miesta než toho, ktoré bolo dohodnuté pracovnou zmluvou. Sme toho názoru, že vo vašom prípade by miestom výkonu práce malo byť sídlo odštepného závodu alebo organizačnej jednotky, v ktorom konkrétny pracovník uzatvorí pracovnú zmluvu. Súčasne spolu s uvedeným môžete rozšíriť miesto výkonu práce na kraj, resp. okres, v ktorom vykonávate dohodnutý druh práce. Čo sa týka mzdovej problematiky, Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume prislúchajúcej minimálnemu mzdovému nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Na tento účel zákonník uvádza šesť stupňov náročnosti určených koeficientom. Minimálny mzdový nárok na hodinovú mzdu sa určí ako násobok príslušného koeficientu minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy. Zamestnávateľ, ktorý nemá odmeňovanie riešené v kolektívnej zmluve, je povinný ohodnotiť pracovné miesto zamestnanca a podľa zložitosti výkonu jeho práce priradiť k pracovnému miestu stupeň náročnosti. Inštitút minimálnych mzdových nárokov sa vzťahuje iba na pracovnoprávne vzťahy, kde odmeňovanie nie je riešené v kolektívnej zmluve. Je úplne v súlade so zákonom, pokiaľ si ponecháte úpravu odmeňovania zamestnancov podľa dvanástich tarifných tried, ktoré máte dohodnuté kolektívnou zmluvou a nemusíte prejsť na nový spôsob hodnotenia a odmeňovania.

Informácie o starobnom a invalidnom dôchodku
Som invalidná dôchodkyňa. Od roku 2002 mám nárok na starobný dôchodok. Je rozdiel medzi invalidným a starobným dôchodkom vo výplate a výške dôchodku?
-- NR SR v máji 2002 schválila zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý prináša novú úpravu systému a štruktúry sociálneho zabezpečenia občanov. Nový zákon však nadobúda účinnosť až 1. júla 2003. Súčasná platná právna úprava jednotlivých dávok sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkov je obsiahnutá v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Tento právny predpis okrem iného upravuje aj podmienky vzniku nároku na poskytovanie a vyplácanie starobného a invalidného dôchodku, o ktoré sa zaujímate. Uvádzate, že v r. 2002 vám vznikol nárok na starobný dôchodok. Občanovi vzniká nárok na poskytovanie starobného dôchodku po dovŕšení určitého veku, ďalším kritériom, ktoré má vplyv na výšku starobného dôchodku, je celková započítateľná dĺžka zamestnania pre účely dôchodkového zabezpečenia. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení nárok vzniká občanovi, ktorý bol zamestnaný aspoň 25 rokov a dovŕšil vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok. K dovŕšenému veku ženy, matky, sa pripočítava určitý počet mesiacov stanovený zákonom podľa počtu detí, ktoré matka vychovala. Týmto prirátaním zákon zohľadňuje čas a energiu venovanú výchove detí, čo sa odzrkadlí v o niečo skoršom odchode do dôchodku. Nárok na poberanie starobného dôchodku môže vzniknúť aj za trvania nároku na poskytovanie a vyplácanie iných druhov dôchodkových dávok, napríklad invalidného dôchodku, ako to ilustrujete na vašom príklade, alebo vdovského dôchodku. Takýto stret nárokov na viacero dôchodkov sa nazýva súbeh. Zákon o sociálnom zabezpečení rieši súbeh nárokov na niekoľko dôchodkov v paragrafe 55. Ak dôjde k súbehu nárokov na starobný a invalidný dôchodok, čiže budete mať súčasne nárok na dva dôchodky, vypláca Sociálna poisťovňa poberateľovi dôchodku iba jeden z nich, a to ten, ktorý je vyšší. V prípade, že sumy dôchodkov sú rovnaké, vypláca sa oprávnenému ten dôchodok, ktorý si sám zvolí.

Zdaňovanie príjmov
Akým spôsobom zdaňovať rezidentov ČR, ktorí vykonávajú korektúry a prekladateľské práce na území ČR pre slovenské vydavateľstvo na základe uzavretej dohody o vykonaní práce?
-- Príjmy rezidentov ČR, ktorí vykonávajú korektúry a prekladateľské práce na území ČR pre slovenské vydavateľstvo na základe dohody o vykonaní práce, sa budú zdaňovať podľa platných právnych predpisov ČR. Podľa ustanovení zákona č, 586/1992 Sb. O daních z příjmu poplatníci, ktorí majú na území ČR bydlisko alebo sa tu obvykle zdržujú (pobývajú tu aspoň 183 dní príslušného kalendárneho roka), majú na území ČR daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území ČR, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú podľa § 3 ods. 1 písm. a) rovnako ako v SR príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky. Medzi príjmy zo závislej činnosti sa radia aj príjmy za prácu vykonávanú na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti.