V parlamente sa návrh ústavneho zákona, ktorým by sa mečiarove amnestie zrušili, objavil už celkovo osemkrát.
Hlasovať o ňom bude teraz Národná rada na práve prebiehajúcej schôdzi. Právnici, ale aj neprávnici sa však absolútne nezhodujú. Ústavné právo podľa viacerých z nich jednoznačnú odpoveď zatiaľ nesposkytlo. Pozrite si prehľad názorov a možností, ako v kauze ďalej pokračovať.
Kritický ústavný zákon
Prvý zo série názorov na zrušiteľnosť či nezrušiteľnosť mečiarových amnestií poskytol na svojom portáli pravnelisty.sk ešte v decembri sudca Krajského súdu Peter Šamko. Podľa neho nemá predložený návrh ústavného zákona, ktorý ruší amnestie, ani atribúty ústavného zákona. Ide len o pokus parlamentu o vydanie ad hoc individuálneho aktu.
Šamko píše, že takéto experimenty sú z hľadiska právnej teórie neprijateľné. Tá hovorí, že právne predpisy majú smerovať voči neobmedzenému okruhu adresátov, čo podľa sudcu návrh ústavného zákona nespĺňa. Preto by na pôde Národnej rady k rušeniu amnestii podľa neho dôjsť jednoznačne nemalo.
„Pokiaľ by platilo, že parlament môže naozaj všetko, potom by stačilo na akýkoľvek jeho výstup uviesť, že ide taktiež o ústavný zákon a bez problémov by sa ním dal v budúcnosti zrušiť aj samotný navrhovaný ústavný zákon o zrušení rozhodnutia o amnestii, alebo napríklad aj rozhodnutie prezidenta o vymenovaní osoby za sudcu, člena vlády a podobne,“ vysvetľuje sudca.
S tým nesúhlasí advokát Peter Kubina. V tejto situácii navrhuje výnimočné riešenie. To dovoľuje samotná formulácia mečiarových amnestií. Podľa Kubinu sa amnestia nemôže týkať neurčitého okruhu osôb identifikovaných len odkazom na určitý skutok alebo sériu skutkov. „,U sporných Mečiarových amnestií je z právneho hľadiska práve toto jadrom ich problému. Ústavný zákon zrušujúci tieto amnestie by bol adresovaný pomerne neurčitému okruhu osôb, čo by podľa môjho názoru na splnenie podmienky generality ústavného zákona postačovalo,“ tvrdí pre HN Kubina.
Kto ich preskúma
Šamko ďalej navrhuje, že by amnestie mohol teoreticky preskúmať Ústavný súd. Ten by ich však musel považovať za zákon. Sudca odkazuje v tejto súvislosti na názory českých ústavných sudcov Ivany Janů a Pavla Rychetského, ktorí sa v prípade návrhu na zrušenie časti amnestie Václava Klausa vyjadrili, že amnestie sú právnym predpisom. Tu sa však názory právnej obce rozchádzajú.
Ak by amnestia aj bola právnym predpisom, ešte to neznamená, že ju môže preskúmať slovenský Ústavný súd. Kým Ústavný súd Českej republiky má právomoc preskúmavať ústavnosť akýchkoľvek právnych predpisov a v prípade zistenia ich protiústavnosti tieto právne predpisy zrušiť, náš Ústavný súd takúto právomoc podľa advokáta Petra Kubinu nemá. „Môže preskúmavať ústavnosť iba presne vymedzeného okruhu právnych predpisov, ktorými sú zákony, nariadenia vlády, všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, miestnej štátnej správy a územnej samosprávy,“ vysvetľuje advokát. V Košiciach by teda museli zisťovať, či má amnestia napríklad povahu nariadenia vlády alebo rozhodnutia orgánu štátnej správy.
Žiadosť o výklad
Ďalšou možnosťou, ktorá bola prezentovaná aj zo strany politikov, je položenie otázky priamo na Ústavný súd – o tom, či je možné amnestiu zrušiť ústavným zákonom. Aj tu však ústavní právnici len ťažko hľadajú zhodu. Zhodujú sa však, že Ústavný súd o teoretických otázkach rozhodovať nemôže. Preto by sa problém musel naozaj stať alebo vytvoriť. „Ústavný súd nemá právomoc vykonávať preventívnu kontrolu ústavnosti, to znamená, že by sa ešte pred schválením a nadobudnutím platnosti právneho predpisu vyjadril k jeho ústavnému súladu,“ tvrdí Kubina. Podľa neho nie sú ani splnené podmienky na to, aby mu bol podaný návrh na výklad ústavy. Takéto konanie totiž predpokladá existenciu právneho sporu medzi ústavnými orgánmi o uplatnenie určitej ich právomoci, pričom v tomto prípade takýto kvalifikovaný spor neexistuje.
Veľká nespravodlivosť
Niektorí právnici sa opierajú taktiež o známu Radbruchovu formulu. Tá hovorí, že ak rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou dosiahne neznesiteľnej miery, musí zákon ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť. „Ak by mali Mečiarove amnestie spadať pod extrémne nespravodlivé právo, ktoré navyše ani len neašpirovalo na spravodlivosť, nebolo by žiadne ich rušenie potrebné, jednoducho by toto priam neprávo súdy a ostatné orgány práva neaplikovali a veselo by sa vyšetrovalo a súdilo,“ tvrdí Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV. Podľa nej nie je dokonca ani vôbec samozrejmé, že Mečiarove amnestie sú takou neznesiteľnou nespravodlivosťou, že sú až neprávom. „Určite sú veľmi nespravodlivé, bolo by však potrebné vyargumentovať, prečo až neznesiteľne či extrémne nespravodlivé,“ uvádza Berdisová.
Ani prezident, ani Argentína
Amnestie z právneho hľadiska nemôže zrušiť ani prezident. V postavení zastupujúceho prezidenta sa o to pokúšal bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Tomu v roku 1999 Ústavný súd odkázal, že prezident takúto právomoc nemá. V uznesení sa však súd otázke možnosti zrušenia amnestie ústavným zákonom vôbec nevenoval. Nebolo to ani predmetom jeho konania.
Predkladatelia sa teraz nemôžu spoliehať ani na argentínsky príklad z roku 2007. Ten je zjavne odlišný, keďže tu nešlo o rušenie amnestie ústavným zákonom. „Individuálne milosti udelené v roku 1989 neboli rušené parlamentom, ale boli anulované ako protiústavné argentínskymi súdmi,“ tvrdí advokát Martin Buzinger.
Pozn. k vyjadreniam advokáta Petra Kubinu
„Tento text vyjadruje osobné názory respondenta a nevyjadruje postoje a názory spoločnosti Dentons Europe LLP, v ktorej respondent pôsobí ako partner.“
Diskutované možnosti zrušenia Mečiarových amnestií
Ústavný zákon, ktorým by sa amnestie zrušili
Žiadosť o výklad ústavy Ústavnému súdu o tom, či je možné amnestie zrušiť ústavným zákonom
Návrh na preskúmanie súladu mečiarových amnestií s ústavou
Radbruchova formula
Čo sú amnestie
Udelenie hromadnej milosti či zmiernenie trestu alebo zastavenie trestného konania voči obvineným, obžalovaným a odsúdeným páchateľom trestnej činnosti. Na Slovensku vyhlasuje amnestiu prezident republiky.
Čo je milosť
Druh omilostenia, ktoré taktiež udeľuje ako amnestiu prezident. Rozdiel je v tom, že milosť je udeľovaná len jednotlivým osobám. Ide preto o individuálnu amnestiu. Milosť nemusí byť vyhlásená verejne, je doručená len osobe, ktorej sa týka.
Chronológia
3. marec 1998
vydanie rozhodnutia o amnestii. Vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta v článku VI. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho
7. júl 1998
predchádzajúce rozhodnutie Vladimír Mečiar pozmenil. V článku II. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča mladšieho
december 1998
po nástupe pravicovej vlády sa premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta pokúsil amnestie zrušiť
jún 1999
Ústavný súd konštatoval, že prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov
november 2000
prokurátor krajskej prokuratúry podal žalobu na súd
jún 2002
krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu
december 2002
Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania. Podľa neho prípad podlieha amnestii zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara
Hlasovania v parlamente
2002
Za 56
Proti 26
Zdržalo sa 14
2005
Za 65
Proti 54
Zdržalo sa 13
2006
Za 78
Proti 52
Zdržalo sa 0
2008
Za 55
Proti 65
Zdržalo sa 13
2012
Za 78
Proti 2
Zdržalo sa 61
2015
Za 57
Proti 3
Zdržalo sa 77
2016 apríl
Za 55
Proti 4
Zdržalo sa 65
2016 december
Za 114
Proti 0
Zdržalo sa 27
Zdroj: NR SR