Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci
Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi bol v Madride podpísaný 21. mája 1980. Platí aj pre Slovenskú republiku?
-- Áno, avšak s výhradou vo vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Konkrétnejšie. Národná rada SR s dohovorom vyslovila súhlas 26. októbra 1999 a prezident SR ho ratifikoval 10. januára 2000 s vyhlásením: "Vláda SR odvolávajúc sa na ustanovenie článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru, vyhlasuje, že jeho uplatňovanie podlieha uzavretiu medzištátnych dohôd." V súlade s článkom 9 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť pre SR 1. mája 2000. Podľa článku 2 ods. 1 na účely tohto dohovoru sa pod cezhraničnou spoluprácou rozumie každé spoločné konanie zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov medzi územnými celkami alebo orgánmi podliehajúcimi jurisdikcii dvoch alebo viacerých zmluvných strán a uzatvorenie každej zmluvy alebo dohody potrebuje na tento účel. Žiada sa upozorniť, že cezhraničná spolupráca sa musí realizovať v rámci pôsobnosti územných celkov alebo orgánov definovanej vnútroštátnym právnym poriadkom. Rozsah a charakter tejto pôsobnosti nesmie byť zmenený týmto dohovorom. Na účely tohto dohovoru sa pod výrazom územné celky alebo orgány rozumejú:
l územné a správne celky,
l orgány alebo úrady vykonávajúce miestne a regionálne funkcie a v tomto zmysle vymedzené vnútorným právnym poriadkom každého štátu (ods. 2 čl. 2). Napriek uvedenému môže každá zmluvná strana v čase podpísania dohovoru alebo nasledujúcou notifikáciou generálnemu tajomníkovi Rady Európy uviesť územné celky, orgány alebo úrady, na ktoré chce v určitej oblasti a určitou formou obmedziť rozsah dohovoru, alebo ktoré má v úmysle z jeho rozsahu vylúčiť. Ak zmluvné strany považujú za nevyhnutné uzatvoriť medzištátne dohody, môžu v nich okrem iného ustanoviť obsah, formy a rozsah, v ktorom môžu územné celky alebo orgány rozvíjať cezhraničnú spoluprácu. Každá dohoda môže tiež určiť, na ktorý orgán sa vzťahuje (porovnaj ustanovenie čl. 3 ods. 2, na ktoré sa viaže aj vyhlásenie vlády SR). V neposlednom rade treba vedieť, že v Zbierke zákonov SR č. 78/2001 je uverejnená príloha k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi č. 106. Ide o modelové a rámcové dohody, štatúty a kontrakty o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a sú určené len ako pomôcka, nemajú záväzný charakter. Systém modelových zmlúv rozlišuje dve hlavné kategórie definované podľa úrovne, na ktorej sa zmluva uzatvára, a to:
1. modelové medzištátne zmluvy o cezhraničnej spolupráci na regionálnej a miestnej úrovni;
2. rámcové zmluvy, dohody a štatúty schopné zabezpečiť základ pre cezhraničnú spoluprácu územných celkov alebo orgánov. I z napísaného je dostatočne zrejmé, že problematika cezhraničnej spolupráce medzi územnými celkami a orgánmi má širokospektrálne dimenzie, ktoré nemôžu obchádzať význam vnútroštátneho právneho poriadku.

Zmier v konaní o trestnom čine
Aké sú podmienky na schválenie zmieru o zastavení trestného stíhania?
-- S účinnosťou od 1. októbra 2002 podľa Trestného poriadku v platnom znení, v konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktoré horná hranica neprevyšuje pri úmyselných trestných činoch tri roky a pri nedbanlivostných trestných činoch päť rokov, môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie. Tento postup prichádza do úvahy podľa § 309 ods. 1, ak obvinený a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito a b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a vzhľadom
* na povahu a závažnosť spáchaného činu,
* na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem,
* na osobu obvineného a
* na jeho osobné a majetkové pomery považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci. Schváliť zmier podľa odseku 1 § 309 nie je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť (ods. 2). Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže v konaní pred súdom prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (ods. 3). Z ods. 1 § 310 vyplýva, že pred rozhodnutím o schválení zmieru však súd a v prípravnom konaní prokurátor vypočuje obvineného o tom, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledku schválenia zmieru. Ďalej vypočuje obvineného a poškodeného, najmä k spôsobu a okolnostiam uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. Pred výsluchom (ods. 2) treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate inštitútu zmieru. Ak je poškodeným právnická osoba (ods. 3), je možné namiesto výsluchu člena štatutárneho orgánu alebo inej osoby oprávnenej konať v jej mene zabezpečiť jej písomné vyhlásenie k okolnostiam uvedeným v odseku 1 § 310. Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku nahradenej škody alebo škody, na ktorej náhradu sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka (porovnaj § 311). Práva poškodeného podľa § 309 a 311 však neprislúchajú tomu, na koho iba prešiel nárok na náhradu škody (to neplatí, ak ide o dedičov poškodeného). V neposlednom rade treba vedieť, že ak nebol súdom a v prípravnom konaní prokurátorom zmier schválený, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 309 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz (porovnaj § 313).