Viac príjmov a ročné zúčtovanie
Zamestnanec nastúpil do zamestnania od 15. 5. 2002. Od 1. 1. 2002 do 14. 5. 2002 bol evidovaný na okresnom úrade práce (OÚP). Pracovný pomer napr. bude trvať do 31. 10. 2002. Od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 bude opäť evidovaný na OÚP. Máme ako posledný zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie?
-- Od tohto roku sa zásadne menia podmienky na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Hlavná zmena je v tom, že sa bude môcť vykonať len v prípade, ak mal zamestnanec príjmy zo závislej činnosti len od jedného zamestnávateľa (vždy za podmienky, že iné druhy príjmov nemal, okrem príjmov zdanených osobitnou sadzbou dane a príjmov z podnikania zdanených paušálnou daňou). Zamestnávateľ bude môcť ročné zúčtovanie vykonať len na písomnú žiadosť zamestnanca (do 15. februára nasledujúceho roka). V tomto konkrétnom prípade za uvedených podmienok budete môcť vykonať ročné zúčtovania vtedy, ak budete jediným zamestnávateľom zamestnanca. Už sa nesleduje tzv. posledný zamestnávateľ, pretože ak by mal zamestnanec príjmy od viacerých zamestnávateľov, je povinný podať daňové priznanie (bez ohľadu na to, či príjmy od nich plynuli postupne po sebe alebo v jednom čase súčasne). Ďalšou významnou zmenou v tejto oblasti je, že tento zamestnanec sa bude musieť rozhodnúť -- buď vás požiada o vykonanie ročného zúčtovania alebo bude musieť podať daňové priznanie. Musí spraviť jeden z týchto krokov. Nemusí sa však obávať ani jedného z nich, pretože oba postupy sú v jeho prospech. V každom prípade by mu mal vyjsť pri výpočte daňovej povinnosti preplatok na dani, keďže bude mať zrejme zdaniteľné príjmy len za niekoľko kalendárnych mesiacov, kým nezdaniteľné sumy základu dane sa mu odpočítajú v plnej -- nekrátenej nárokovej výške. Výhodnejšie by pre neho bolo vykonanie ročného zúčtovania, pretože preplatok na dani musí dostať vyplatený najneskôr v marcovej výplate, kým pri daňovom priznaní bude musieť oň písomne požiadať a dostane ho neskôr. Evidencia tohto zamestnanca na OÚP, nemá na uvedené vplyv. Podpora v nezamestnanosti je príjem od dane oslobodený, ktorý sa neuvádza do zdaniteľných príjmov v rámci daňového priznania, ako ani v rámci ročného zúčtovania. Na záver zhrnutie: vy ako zamestnávateľ budete mať povinnosť vykonať ročné zúčtovanie len v prípade, ak vás o neho zamestnanec požiada. Inak povinnosť žiadnu mať nebudete (okrem vystavenia potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2002 a zrazených preddavkoch na daň).

Nadmerný odpočet DPH
Zákon č. 511/2002 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty od 1. januára 2003 mení aj systém vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý vznikne platiteľovi dane v prípade, ak v zdaňovacom období suma oprávnených odpočítaní vstupnej dane prevyšuje celkovú splatnú daň na výstupe.
-- Podľa § 23 ods. 1 zákona sa uspokojí nadmerný odpočet platiteľa dane z jeho vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to najneskôr do 60 mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ustanovenie §23 ods. 2 zákona upravuje prípady, kedy bude nadmerný odpočet refundovať daňový úrad. Pre platiteľov dane, u ktorých vývoz tovaru, vývoz služieb resp. medzinárodná preprava predstavuje najmenej 30 % z celkového obratu, a pre platiteľov dane, ktorí na výstupe uplatňujú prevažne zníženú sadzbu dane, to znamená, že nadmerný odpočet vzniká z dôvodu rozdielnosti základnej sadzby dane na vstupe a zníženej sadzby dane na výstupe (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo), platí naďalej zvýhodnený režim pri vrátení nadmerného odpočtu, to znamená, že neplatí pre nich postup podľa odseku 1 a daň sa vráti po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Tento zvýhodnený režim bude platiť aj v prípade, ak platiteľovi dane v zdaňovacom období vznikne nadmerný odpočet z titulu nákupu hmotného investičného majetku v cene cca 500 tis. Sk.
Príklad: Platiteľovi dane vznikne:
1. v januári 2003 nadmerný odpočet 100 000 Sk,
2. vo februári 2003 vlastná daňová povinnosť 300 000 Sk.
V deň splatnosti vlastnej daňovej povinnosti za február 2003, t. j. 25. marca 2003, platiteľ dane odpočíta od tejto vlastnej daňovej povinnosti nadmerný odpočet za január 2003 vo výške 100 000 Sk a uhradí daňovému úradu sumu vlastnej daňovej povinnosti vo výške 200 000 Sk. Podľa prechodného ustanovenia § 55d ods. 5 zákona sa nová úprava nadmerných odpočtov v § 23 zákona vzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia po 1. januári 2003. Výber z komentára spracovaného Ing. Zdenkou Jablonkovou pre príručku vydavateľstva s názvom Daňovo uznateľné výdavky v jednoduchom účtovníctve fyzických osôb od A po Z.

Neplatené voľno a zdravotné poistenie
Máme pracovníčku, ktorá poberala rodičovský príspevok do troch rokov dieťaťa (do 30. 4. 2002). Zamestnankyňa naďalej ostala v evidencii u zamestnávateľa. Osoba sa bude naďalej starať o dieťa do 5 rokov, bez hmotného zabezpečenia. Kto má platiť zdravotné poistenie na pracovníčku? Ak zamestnávateľovi je uznaný daňový náklad 7. Prosím zdôvodniť podľa zákona.
-- V danom prípade ide o zamestnankyňu, ktorá čerpá neplatené voľno. Po dobu tohto voľna sa neplatí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Pokiaľ však ide o zdravotné poistenie, táto výnimka platí iba vtedy, ak neplatené pracovné voľno bolo poskytnuté zamestnankyni v rozsahu viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní bez náhrady príjmu, čo v danom prípade je splnené. Zároveň sa však vyžaduje, aby počas tejto doby neplateného voľna za túto osobu platil poistné iný zamestnávateľ. Z dotazu vyplýva, že táto podmienka nie je splnená a preto zamestnankyňa ako aj zamestnávateľ sú povinní aj naďalej platiť poistné na zdravotné poistenie. Vymeriavacím základom ako pre zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa je zákonom ustanovené minimum, t. j. 3000 Sk. Platiteľom poistného aj v tomto prípade je zamestnávateľ.

Odpočítanie DPH z majetku u novoregistrovaného platiteľa dane
Od 1. januára 2003 nadobúda účinnosť zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
-- Nadväzne na vypustenie podmienky zaplatenia dane na vstupe dodávateľovi tovaru resp. služby ako zásadnej podmienky § 20 zákona na uplatnenie odpočtu dane, sa upravuje aj odpočítanie dane z majetku podľa § 4 ods. 5 až 7 zákona u novoregistrovaného platiteľa dane. Okrem toho sa upresňuje rozsah a spôsob odpočítania dane z majetku po registrácii za platiteľa dane. Novoregistrovaný platiteľ dane môže odpočítať od dane na výstupe za zdaniteľné plnenia, ktoré uskutoční, vstupnú daň, ktorá je súčasťou ceny jeho majetku, a to konkrétne:
* daň, ktorá je súčasťou kúpnej ceny tovaru,
* daň, ktorá je súčasťou kúpnej ceny nehnuteľnosti,
* daň, ktorá je súčasťou ceny oprávnenia na výkon práva priemyselného vlastníctva,
* daň, ktorá je súčasťou ceny oprávnenia použiť dielo v zmysle autorského zákona vrátane programového vybavenia. Uvedený majetok však musel novoregistrovaný platiteľ dane kúpiť resp. nadobudnúť nie neskôr ako 12 mesiacov pred dňom, kedy sa stal platiteľom dane. Ak sa podnikateľ stane platiteľom dane v roku nasledujúcom po roku, v ktorom nadobudol majetok, a z majetku bol vykonaný daňový odpis, suma dane sa zníži podľa výšky percenta ročnej odpisovej sadzby v prvom roku odpisovania. Platiteľ dane musí mať k dispozícii doklady o nadobudnutí majetku od platiteľa dane za cenu s daňou. Pri odpočítaní dane z majetku je novoregistrovaný platiteľ dane povinný zohľadniť všetky podmienky na odpočítanie dane uvedené v § 20, § 20a, § 21 a § 48 zákona. Novoregistrovaný platiteľ dane môže takisto za rovnakých podmienok odpočítať aj daň zaplatenú pri dovoze tovaru. V takomto prípade je potrebné mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o dovoze tovaru a doklad preukazujúci zaplatenie dane colnému orgánu.
Príklad:
Živnostník je dňa 1. marca 2003 zaregistrovaný daňovým úradom ako platiteľ dane. Podnikateľ vlastní: osobný automobil kúpený v septembri 2002 za cenu 615 000 Sk, z toho daň predstavuje 115 000 Sk, kancelársku techniku kúpenú v decembri 2002 za cenu 123 000 Sk, z toho daň 23 000 Sk. Podľa § 4 ods. 5 a 6 zákona podnikateľ nemôže odpočítať daň v sume 115 000 Sk, ktorá bola zaplatená pri nákupe osobného automobilu. Odpočítať možno daň pri kancelárskej technike kúpenej v decembri 2002 a je potrebné zohľadniť daňový odpis k 31. decembru 2002. Ide o majetok zaradený do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, ročná odpisová sadzba je 14,2 %. Platiteľ dane vypočíta 14,2 % zo sumy dane 23 000 Sk, čo predstavuje 3 266 Sk a túto sumu odpočíta od sumy dane 23 000 Sk. Výsledná suma 19 734 Sk je výška dane, ktorú môže platiteľ dane odpočítať pri tomto odpisovanom majetku. Túto sumu uvedie podnikateľ v daňovom priznaní za svoje prvé zdaňovacie obdobie -- marec 2003, pretože sú splnené všetky podmienky na odpočítanie dane podľa § 20a zákona. Výber z komentára spracovaného Ing. Zdenkou Jablonkovou pre príručku vydavateľstva s názvom Daňovo uznateľné výdavky v jednoduchom účtovníctve fyzických osôb od A po Z.