Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali tento dohovor v Štrasburgu 27. januára 1977, si o. i. boli vedomé rastúceho znepokojenia vyvolaného množiacimi sa teroristickými činmi. Preto považovali za potrebné prijať účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby páchatelia týchto činov neunikli stíhaniu a potrestaniu. Boli presvedčené, že vydanie páchateľov je obzvlášť účinným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.
Dohodli sa, že na účely vydávania medzi zmluvnými stranami sa nebude žiadny z nasledujúcich trestných činov považovať za politický trestný čin, za trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom ani za trestný čin spáchaný z politických pohnútok:
a) trestný čin patriaci do pôsobnosti Dohovoru o potlačovaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, podpísaného v Haagu 16. decembra 1970,
b) trestný čin spadajúci do pôsobnosti Dohovoru o potlačovaní činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, podpísaného v Montreale 23. septembra 1971,
c) závažný trestný čin zahŕňajúci útok na život, telesnú integritu alebo slobodu osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov,
d) trestný čin zahŕňajúci únos, bratie rukojemníkov a svojvoľné zadržiavanie,
e) trestný čin zahŕňajúci použitie bômb, granátov, rakiet, automatických strelných zbraní alebo listov a balíkov s výbušnou náplňou, pokiaľ ich použitie predstavuje ohrozenie osôb,
f) pokus o spáchanie uvedených trestných činov alebo účasť na nich ako spolupáchateľ alebo pomocník osoby, ktorá spácha alebo sa pokúsi spáchať taký trestný čin (čl. 1 dohovoru).
Z ods. 1 čl. 2 dohovoru vyplýva, že na účely vydávania medzi zmluvnými štátmi môže zmluvný štát rozhodnúť, že nebude považovať za politický trestný čin, za trestný čin súvisiaci s takým trestným činom alebo za trestný čin spáchaný z politických pohnútok ani iný závažný násilný trestný čin, ktorý nie je uvedený v citovanom čl. 1 a je namierený proti životu, telesnej integrite alebo osobnej slobode. Rovnako sa bude postupovať pri závažnom trestnom čine zahŕňajúcom konanie proti majetku, ktorý nie je uvedený v citovanom čl. 1 dohovoru, pravda, pokiaľ konanie spôsobilo hromadné ohrozenie osôb (ods. 2 čl. 2 dohovoru). Taktiež sa bude postupovať pri pokuse o spáchanie uvedeného trestného činu alebo účasti na ňom ako spolupáchateľ alebo pomocník osoby, ktorá spácha alebo sa pokúsi spáchať taký trestný čin. Oficiálny preklad celého Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu je publikovaný pod č. 552/1992 Zb.
Právo slobody pohybu na území iného štátu môže byť ohrozené
Podpísané vlády, členovia Rady Európy 16. septembra 1963 v Štrasburgu v Protokole č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zabezpečujúci určité práva a slobody, iné ako tie, ktoré sú už obsiahnuté v dohovore a v prvom dodatkovom protokole v znení protokolu č. 11 dohodli sa o. i., že "každý, kto sa právoplatne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu" (čl. 2 ods. 1). Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, vrátane svojej vlastnej.
Žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti:
-- v záujme národnej bezpečnosti,
-- v záujme verejnej bezpečnosti,
-- na predchádzanie zločinnosti,
-- na ochranu zdravia alebo morálky a
-- na ochranu práv a slobôd iných.
Práva uvedené v citovanom čl. 2 ods. 1 môžu v určitých okolnostiach teda podliehať obmedzeniam, ktoré sú uložené zákonom a sú v demokratickej spoločnosti odôvodnené verejným záujmom. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 je uverejnený pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.