Práca ako závislosť
"Takto možno charakterizovať človeka závislého od práce - workoholika," vraví psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Jana Vránová. V dennom psychiatrickom stacionári v Bratislave, kde pôsobí, naučila už mnoho prepracovaných manažérov, podnikateľov, ale aj obyčajných ľudí vnímať a počúvať varovné signály tela i duše a pomohla im vrátiť sa k zdravému životnému štýlu. "Je to závislosť podobná závislosti od počítačových hier, alkoholu, cigariet... Workoholik chce dosiahnuť čo najlepšie výsledky a práca je v jeho hodnotovom rebríčku na prvom mieste. Ostatné schopnosti, vlastnosti, hodnoty, vrátane zdravia a medziľudských vzťahov, majú podradnejšiu pozíciu. Keďže ide o podvedomý mechanizmus, neraz si to ani nepripúšťa a neuvedomuje."
Podľa psychiatričky, ľudia tohto typu sa usilujú vytvoriť o sebe pozitívny obraz, ktorý ich ženie k tomu, aby boli lepší, dokonalejší, krajší... Neuvedomujú si však, že podoba je v mnohom odlišná od toho, akí v podstate sú. V ich podvedomí sa tak vytvára obrovský tlak na ich základné, geneticky dané schopnosti. Chcú ich modelovať, prerábať, kladú na seba neprimerané nároky a očakávania. Vnútorný konflikt môže súvisieť napríklad aj so záplavou nových informácií, úloh, organizačných zmien, obáv o postavenie v práci či spoločenskom rebríčku... Ak tlak a vnútorný rozpor trvá pridlho, človek ho nerešpektuje, nepripustí si, že na niektoré veci nemá schopnosti, telo a psychika sa začnú brániť. Najprv sa objavia prvé nenápadné príznaky, ktoré napokon vedú k totálnej fyzickej a psychickej vyčerpanosti.
Frontálny útok na zdravie
"Ako prvé sa prihlásia pocity napätia, človek nie je schopný uvoľniť sa, vypnúť, oddýchnuť si, ba ani sa vyspať. Pribudnú aj rôzne podoby strachu a úzkosti, pocity sklamania, čo prináša nervozitu, rozladenie, depresie, ktoré vedú k poruchám trávenia, kolísavému krvnému tlaku, kožným prejavom, k poklesu obranyschopnosti organizmu..., " zdôrazňuje MUDr. Vránová. Pripomenula, že tieto signály sa objavujú pomaly, postupne, spočiatku v malej intenzite a človek je schopný ich postrehnúť. Neraz ich však potláča, a tak dochádza k ešte väčšiemu preťaženiu organizmu a psychiky. No už vtedy by sa mal zastaviť, zamyslieť sa nad zmenou životného stereotypu a hľadať pomoc. Ak tak neurobí, prekročí hranicu svojich telesných a psychických možností, môžu sa objaviť reaktívne neurotické stavy aj telesné ochorenie: žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak, poruchy vylučovania..., dokonca môže skolabovať.
Zo svojej praxe psychiatri vedia, že ľudia, ktorí čosi dlhodobo nezvládajú, neraz užívajú rozličné povzbudzujúce alebo utišujúce prostriedky či alkohol. Tie síce krátkodobo zaberú, ale neriešia podstatu problémov, len jeho príznaky potláčajú. Workoholici nedbajú na upozornenia priateľov a blízkych, reagujú podráždene, ba až sarkasticky, opovrhujú tými, čo sa dokážu uvoľniť a relaxovať... Odmietajú aj varovné signály svojho tela, hľadajú ľahké a rýchle spôsoby, ako sa nepríjemných a varovných signálov zbaviť. Mechanizmus prepracovanosti pokračuje v bludnom kruhu ďalej a k závislosti od práce môže pribudnúť aj vypestovaná závislosť od liekov či alkoholu.
Relax a oddych ako prvá pomoc
Ak sa nezistí príčina únavy a vyčerpania v nejakom telesnom ochorení, pacient je medicínsky zdravý. Mal by sa teda pokúsiť odstrániť zo svojho života všetko, čo mu škodí a, naopak, zabudovať doň činnosti vedúce k aktívnej aj pasívnej regenerácii síl.
Relaxovať a oddychovať je akási prvá pomoc, ktorá doplní vyčerpané rezervy organizmu. Pasívny odpočinok však treba doplniť aktívnou formu oddychu, napríklad kultúrnym vyžitím, športom, pobytom v prírode... Po relaxe sa u mnohých spomínané symptómy stratia. V opačnom prípade treba vyhľadať psychológa, psychiatra, psychoterapeuta... Existujú mnohé cielené techniky a spôsoby, ako aktívne či pasívne odpočívať i pomoc v podobe liekov. Cieľom individuálnej i skupinovej terapie je, aby si pacient uvedomil svoj problém a hľadal príčiny nezdravého životného stereotypu. Ak sa mu to podarí, naučí sa robiť posuny vo svojom hodnotovom rebríčku, pochopí mnohé súvislosti, naučí sa regenerovať, tráviť voľný čas, komunikovať s ľuďmi, pretože ľudia, ktorí veľa pracujú a majú na seba vysoké nároky, majú problém v komunikácii s ostatnými ľuďmi. "Väčšine ľudí postihnutých totálnou únavou vieme pomôcť, ale minimálne polovica úspechu liečby je motivácia," zdôraznila MUDr. Vránová. Pacient musí byť vnútorne rozhodnutý svoj problém vyriešiť. Ťažko môžeme pomôcť tomu, kto si myslí, že len lekár je zodpovedný za odstránenie jeho ťažkostí. Dospelý svojprávny človek musí sám niesť zodpovednosť za svoje zdravie. Nik za neho nemôže zmeniť jeho spôsob života, chybné správanie, myšlienkové stereotypy. Musí sa vnútorne rozhodnúť urobiť niečo pre seba. Ak to s pomocou odborníkov pochopí, problémov sa zbaví a môže začať normálne žiť. Žiaľ, mnohí sa ostýchajú navštíviť psychiatra či psychológa. Často nechápu, že aj psychiater sa stará o zdravie pacienta, aj keď primárne lieči jeho dušu.
Desatoro pre workoholikov:
1. Nijaká úloha nie je dôležitejšia než zdravie.2. Denne si nájsť čas na oddych, šport, záľuby.
3. Počas pracovného dňa si urobiť relaxačnú prestávku.
4. Myslieť pozitívne, reálne zvažovať svoje možnosti.
5. Čo najviac sa smiať a komunikovať s inými ľuďmi.
6. Všímať si, čo sa deje okolo.
7. Vedome upevňovať svoju sebaistotu.
8. Usilovať sa o vnútornú rovnováhu.
9. Nechávať pracovné problémy pred dverami bytu.
10. Byť tolerantný a akceptovať odlišnosť iných.
Prvá pomoc:
- doplňte vyčerpané rezervy organizmu - čo najviac polihujte, spite, doslova leňošte,- k pasívnemu odpočinku pridajte aktívnu formu regenerácie - choďte do spoločnosti, na kultúrne podujatia, športujte, chodievajte do prírody,
- ak to nepomáha, vyhľadajte pomoc psychológa, psychiatra, psychoterapeuta,
- aktívnu či pasívnu relaxáciu ponúka joga, aerobik, bojové umenia, relaxačná hudba, meditácie,
- podrobte sa psychoterapii, jej účinky sú overené.