"Miera nezamestnanosti do istej miery kopíruje pandemický priebeh, ale podstatné je, že úroveň, na ktorú klesla nezamestnanosť v septembri 2021, je nižšia, ako bola pred rokom," poznamenal minister s tým, že Slovensku sa darí nezamestnanosť stabilizovať tak, že poklesy sú medziročne nižšie.

Počty voľných miest stúpajú

Dobrou informáciou podľa neho je aj to, že stúpa počet voľných pracovných miest. V septembri ich bolo viac než 76-tisíc. "Trh práce je živý, funguje, a tým pádom tí, ktorí by prípadne prišli o prácu, majú možnosť vybrať si nové pracovné miesto, ak sa chcú zamestnať," povedal Krajniak.

Medzimesačne si našlo prácu o takmer 5-tisíc ľudí viac, v septembri sa zamestnalo celkovo 17 437 ľudí. Minister to považuje za potvrdenie toho, že trh práce funguje a ľudia si dokážu nájsť prácu.

Rezort spravil aj medziročné porovnanie toho, koľko stredoškolákov vstúpilo v septembri na trh práce. "V porovnaní s minulým rokom o 824 stredoškolákov menej vstúpilo do evidencie nezamestnaných, to znamená, že aj u čerstvých absolventoch platí, že si dokážu nájsť prácu ľahšie ako pred rokom," poznamenal minister a dodal, že v septembri bolo pre absolventov vhodných viac skoro 37-tisíc voľných pracovných miest.

Lepší rok

Tento rok je lepší v porovnaní s vlaňajškom aj pri hromadných prepúšťaniach. "Kým pred rokom od januára do septembra bolo ohrozených hromadným prepúšťaním 8 321 ľudí, aktuálne je to 6 193 ľudí," porovnal Krajniak, avšak zdôraznil, že ohrozenie hromadným prepúšťaním neznamená, že k tomu reálne dôjde.

Štátu sa väčšinou darí hromadné prepúšťania odvrátiť. Krajniak povedal, že z hľadiska nezamestnanosti je na tom najhoršie juhovýchod Slovenska, čo sa však vie už dlhodobo a štát sa snaží situáciu zlepšovať investíciami a podpornými programami.

"Napríklad aj teraz sme od prvého októbra spustili program na podporu novovytváraných pracovných miest v objeme 52 miliónov eur a malo by to ísť na 14-tisíc nových pracovných miest, ktoré prednostne budeme smerovať do juhovýchodného regiónu," povedal minister.

Minister dodal, že vždy treba počítať s tým, že silnejšia pandemická vlna môže pokles nezamestnanosti zastaviť. Avšak dúfa, že nezamestnanosť bude v poklese pokračovať.

Súčasťou dohody je zvýšenie tarifných miezd. "Čo sa týka oceňovania zamestnancov, je to v priemere 60 a minimálne 50 eur na zamestnanca s účinnosťou k 1. septembru," uviedol Varga. Zároveň došlo k navýšeniu tzv. osobného hodnotenia na 70 eur k 1. októbru.

​"Priamy nadriadený hodnotí svojho zamestnanca na základe úloh a cieľov, doteraz to bolo 40 eur," priblížil odborár. K 1. októbru taktiež dostanú všetci zamestnanci za podpis kolektívnej zmluvy minimálne 100 eur, v priemere to bude 150 eur. Zo sociálneho fondu pôjde každému zamestnancovi 100 eur na regeneráciu.

Spornou ostávala dlho dĺžka týždenného pracovného času. Podľa dohody, ak bude zamestnávateľ z objektívnych prevádzkových dôvodov potrebovať natiahnuť pracovný čas na vybraných strediskách o dve hodiny týždenne, bude tak môcť urobiť maximálne na tri mesiace. Ďalšie predĺženie bude podmienené schvaľovaním cez odborovú organizáciu, maximálne však na ďalšie tri mesiace.

"Z týždenného pracovného času doteraz platilo pravidlo dva plus tri, to znamená dva mesiace na prerokovanie a tri mesiace na schvaľovanie pre nás odbory, teraz je dohodnuté tri plus tri," povedal Varga.

Hovorca oceliarní Ján Bača potvrdil, že vyjednávacie tímy sa dohodli a dohoda o dodatku číslo 2 k platnej kolektívnej zmluve je blízko podpisu.

"Veríme, že naši zamestnanci si zaslúžia štedré navýšenie, ktoré podporí ich snahu o vyššiu produktivitu. Musíme brať do úvahy, že hutnícky priemysel je veľmi cyklický, a taktiež musíme byť pripravení na dekarbonizáciu, ktorá bude nesmierne náročná. Všetky detaily dohodnutého dodatku sa naši zamestnanci dozvedia ihneď po podpise z podnikovej tlače," uviedol.

Pre nedohodu na dodatku ku kolektívnej zmluve vyhlásili odbory v podniku 22. júna štrajkovú pohotovosť.

​Nezamestnanosť je výrazne nižšia ako vlani v júli, keď počas rýchleho rastu spôsobeného prvou vlnou pandémie dosiahla 7,6 percenta. Najmenšie zastúpenie ľudí bez práce zostáva podľa Eurostatu v Českej republike, kde ich v júli bolo rovnako ako o mesiac skôr 2,8 percenta.

Ľudí bez práce ubudlo aj v 19 krajinách eurozóny, kde ich v siedmom mesiaci roka bolo 7,6 percenta a nezamestnanosť sa oproti júnovej hodnote znížila o dve desatiny percentuálneho bodu. Pred rokom tam bolo bez práce 8,4 percenta ľudí.

Podľa údajov Eurostatu bolo v júli v celej dvadsaťsedmičke úniových krajín 14,613 milióna nezamestnaných, z čoho 12,334 milióna pripadá na krajiny platiace eurom. Oproti júnu počet nezamestnaných v EÚ klesol o 430 000 a v eurozóne o 350 000. V porovnaní s vlaňajším júlom je pokles výrazne nižší: v celej Únii ubudlo 1,521 milióna ľudí bez práce, v eurozóne potom 1,336 milióna.

Medzi členskými krajinami má po Česku najmenej nezamestnaných Holandsko (3,1 percenta), z ďalších štátov sa situácia dlhodobo zlepšuje napríklad v Nemecku (3,6 percenta). Mierne zlepšenie na 6,6 percenta zaznamenalo aj Slovensko. Najhoršie sú na tom aj napriek značnému letnému sezónnemu úbytku nezamestnaných stále Grécko (14,6 percenta) a Španielsko (14,3 percenta).

Eurostat svoje výpočty stavia na všeobecne používanej štandardnej definícii nezamestnanosti Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Tá počíta medzi nezamestnaných tých, ktorí si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadali prácu a sú schopní nastúpiť v najbližších dvoch týždňoch.

​V pondelok o tom informovali mediálni zástupcovia spoločnosti. Ukončenie výroby je naplánované postupne až do septembra 2022, dotkne sa všetkých 442 pracovných miest v závode.

V súvislosti s tým už vedenie závodu začalo rokovania so zástupcami zamestnancov priamo vo firme, ako aj Európskou radou zamestnancov. "Cieľom rokovaní je v plnej miere zabezpečiť zohľadnenie záujmov všetkých dotknutých strán," ubezpečili zástupcovia spoločnosti.

​Počas postupného ukončovania výroby poskytnú akcionári spoločnosti pomoc zamestnancom pri hľadaní nových pracovných príležitostí v spolupráci s úradmi práce, ako aj ďalšími verejnými inštitúciami.

Minister hospodárstva informoval o investícii v priemyselnom parku v Rimavskej Sobote:

​Adient ako jeden z akcionárov tiež ponúkne zamestnancom približne 60 pracovných pozícií vo svojich výrobných závodoch na Slovensku - v závode JIT v Žiline aj v závode na výrobu hlavových opierok a penových dielov pre automobilové sedadlá v Lučenci. Plánované reštrukturalizačné opatrenia sú podľa Adientu súčasťou strategických rozhodnutí a nesúvisia s výkonnosťou samotného závodu.

V 32 krajinách po svete prevádzkuje Adient 202 výrobných a montážnych závodov, pričom zamestnáva približne 77 000 zamestnancov. Sedadlá pre automobily vyrábajú a dodávajú všetkým kľúčovým automobilovým výrobcom.

​

​Dodrží sa tak automat, ktorý určuje minimálnu mzdu ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Medziročne sa tak zvýši minimálna mzda o 23 eur.

"Dnes sa stretli sociálni partneri a oznámili mi, že sa nedohodli na náraste minimálnej mzdy pre rok 2022. Postupujeme tak podľa zákona a minimálnu mzdu zvyšujeme podľa tzv. automatu o 23 eur na celkovo 646 eur," informuje minister na Facebooku.

Na tripartite sa tak nevyhovelo požiadavkám odborárov v Konfederácii odborových zväzov, ktorí žiadali zvýšiť minimálnu mzdu na základe predošlého automatu (60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov), na 680 eur na mesiac.

Naopak, vyhovelo sa zamestnávateľom, ktorí odporúčali zachovať automat, ktorý hovorí o určení výšky minimálnej mzdy ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v stanovisku píše, že do budúcna navrhuje prehodnotiť spôsob výpočtu minimálnej mzdy a určiť ju ako 60 percent mediánovej mzdy. V budúcnosti by tiež prijali aj úplné zrušenie minimálnych mzdových nárokov. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a Republiková únia zamestnávateľov.

Združenie miest a obcí Slovenska nemalo k návrhu zákona žiadne zásadné pripomienky.

​A tí šikovnejší z branže zarábajú u nás najviac aj podľa najnovších dát Štatistického úradu, pričom priemerná mzda v sektore informácií a komunikácie sa v júni dostala na úroveň 2 114 eur, čo je medziročne o osem percent viac. Medzi jednotlivými pozíciami sú však predsa len rozdiely.

„Najvyšší priemerný ponúkaný plat vidíme pri IT architektoch....

V priestore je tak množstvo pracovníkov, ktorý roky získavajú schopnosti, zručnosti a aj napriek tomu sú v očiach úradov či iných zamestnávateľov stále vhodní len na zameranie, ktoré študovali. A to aj napriek tomu, že sú vo svojom fachu vďaka dlhoročnej praxi skutočnými odborníkmi.

Zamestnávatelia preto dlhodobo volali po systéme overovania kvalifikácií, ktorý v zahraničí funguje úplne bežne.

Vďaka nemu by totiž na základe preskúšania pracovník získal doklad o svojich schopnostiach a zručnostiach, ktorý bude navyše rovnocenný s dokladom z formálneho vzdelávania.

Do realizácie takéhoto riešenia sa začiatkom vlaňajška pustil ...

Okrem Slovenska si pohoršili aj Belgicko, Kanada, Salvádor, Haiti, Maďarsko, Jordánsko, Malajzia a Mjanmarsko.

​„Na preradenie Slovenska do horšie hodnotenej kategórie malo vplyv viacero zmien legislatívy. Napríklad aj zmena zákonníka práce z februára 2021, keď skupina poslancov v druhom čítaní podala viacero pozmeňujúcich návrhov. Tieto neboli prerokované s odbormi, neprešli riadnym pripomienkovým konaním, ani nebolo umožnené členom tripartity vyjadriť sa k návrhom,“ uviedol Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov.

Aj samotná tripartita sa podľa neho stala terčom útoku prostredníctvom zmeny legislatívy, keďže došlo k účelovej zmene pravidiel určovania jej členov. Schválené zmeny zhoršili postavenie zamestnancov a odborov nielen na pôde tripartity, ale aj v kolektívnom vyjednávaní so zamestnávateľmi.

Za vážny problém je v indexe považované taktiež zrušenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odvetvové aj podnikové kolektívne zmluvy pri doterajšej, relatívne slabej miere rozširovania KZVS pokrývali len 26 percent zamestnancov na Slovensku. Košč upozornil, že v susednom Rakúsku je to 98 percent, no po zmene legislatívy tento podiel na Slovensku klesne ešte nižšie.

Autori dokumentu taktiež podľa analytika zaregistrovali neetické praktiky sledovania zamestnancov v skladoch spoločnosti Amazon, zaznamenávanie aktivít zamestnancov a odborárov, ako aj vytváranie falošných profilov na sociálnych sieťach, s cieľom infiltrovania sa do odborárskych skupín na účel získavania informácií.

„Na Slovensku sa dlhodobo opakuje scenár, keď sa prostredníctvom vylepšovania podnikateľského prostredia vážne poškodzuje prostredie zamestnanecké. Je smutné a zároveň symptomatické, že slovenskí politici nedokážu zlepšovať procesy a zákony tak, aby nedochádzalo pri zmenách legislatívy k poškodzovaniu veľkých častí obyvateľstva,“ tvrdí Košč.

Prezídium Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení tak odsúhlasilo zachovať výšku minimálnej mzdy pre budúci rok v zmysle platného znenia zákona o minimálnej mzde, teda na úrovni 57 percet mesačnej nominálnej mzdy spred dvoch rokov. Informovala o tom hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

Zachovania odpojenia príplatkov

Suma mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 by tak podľa predstáv zamestnávateľov predstavovala 646 eur.

"Zároveň trváme na zachovaní odpojenia príplatkov. Dosiahnutý minuloročný kompromis je pre podnikateľský sektor určite lepším riešením, ako keby sa minimálna mzda mala určovať podľa vtedy platného zákona, čo by bolo pre firmy v aktuálnej situácii neudržateľné," podotkla Filová.

Asociácia opakovane poukazuje na skutočnosť, že v súčasnej situácii v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 je veľmi dôležité zodpovedne pristúpiť aj k určeniu výšky minimálnej mzdy tak, aby nedošlo k ešte väčšiemu negatívnemu dosahu na hospodárstvo a zamestnanosť.

Zachovanie zamestnanosti

"Naším spoločným cieľom by malo byť zachovanie zamestnanosti v maximálnej možnej miere a udržanie životaschopnosti firiem. V predchádzajúcich rokoch minimálna mzda rástla skokovo a neúmerne rástla v porovnaní s priemernou mzdou, respektíve v porovnaní s okolitými štátmi," zdôraznila hovorkyňa.

Zároveň dodala, že zamestnávateľská asociácia dlhodobo podporuje otvorenie diskusie o zvýšení čistej mzdy pre nízkopríjmových zamestnancov pri nezvyšovaní, respektíve znížení nákladov ceny práce pre zamestnávateľov napríklad zavedením "odpočítateľnej odvodovej položky" alebo znížením odvodov pre túto skupinu zamestnancov.

Tento zámer by podľa asociácie mohol zvýšiť motiváciu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta pre nízkopríjmových zamestnancov.

"Firma Medline už postupne realizuje nábor nových zamestnancov, počas prvého kvartálu budúceho roka tak začne aj s produkciou. Pokiaľ všetko pôjde dobre, firma je pripravená budovať ďalšiu výrobnú halu. Medicínsky priemysel tak v našom meste vytvorí stovky nových pracovných miest," uviedol Božik.

Investor podľa neho počíta aj s vybudovaním vodozádržných opatrení. "Cieľom firmy je, aby stavba bola energeticky efektívna a zároveň čo najviac priateľská k životnému prostrediu," skonštatoval.

Spoločnosť presunie do Partizánskeho výrobu z Bánoviec nad Bebravou, kde doposiaľ pôsobí. Do projektu investuje približne 26 miliónov eur, vytvoriť chce ďalších 300 pracovných miest, ktoré doplnia súčasných 200.

Investor plánuje v meste v budúcnosti postaviť i distribučné centrum, rovnako nevylúčil, že sa v budúcnosti zameria i na výskum a vývoj.

Firma sa na Slovensku zameriava na výrobu jednorazových sterilných chirurgických setov, ktoré dodáva do nemocníc. Výstavbou nového závodu sleduje rozšírenie trhu v strednej Európe.

Skrátenie pracovného týždňa chce navrhnúť v rámci novelizácie Zákonníka práce tam, kde to podmienky umožňujú. Na piatkovej tlačovej konferencii v Prešove o tom informoval predseda strany Robert Fico.

​"Odbory takisto túto tému otvárajú, a preto chcem povedať, že naša iniciatíva aj medzi ľuďmi nachádza veľmi zaujímavú odozvu. Tam, kde to je možné, chceme navrhnúť, aby mali možnosť zástupcovia zamestnancov, teda odborári, sa dohodnúť so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť nie na päť dní, ale na štyri dni," uviedol Fico.

Podľa neho by možno ľudia boli ochotní v rámci štyroch dní odpracovať o hodinu viac. "Stále by to bolo dohromady menej, ak by bol piatok voľný, ako je dnes päť pracovných dní," vysvetlil Fico.

Tvrdí, že by to malo vplyv na produktivitu práce, pretože prvé štyri dni sú najproduktívnejšie. Rovnako na cestovných ruch, keďže ľudia by mohli inak rozmýšľať o trávení predĺženého víkendu, či na kvalitu rodinného života. "Sú krajiny, ktoré už pristúpili k skráteniu pracovného týždňa," pripomenul Fico.

Podľa odborníkov sú hlavnými dôvodmi úbytkov pracovných miest štrukturálne zmeny ekonomiky, ktoré v sebe zahŕňajú procesy automatizácie a robotizácie, či zmenu orientácie od produkcie tovarov k poskytovaniu služieb.

​Najväčší pokles pracovných miest možno očakávať v strojárstve, automobilovom priemysle, stavebníctve a doprave.

Výpadok sociálnych odvodov v miliardách

Inštitút upozornil, že strata 350-tisíc pracovných miest by znamenala výpadok sociálnych odvodov na úrovni 3,1 miliardy eur ročne, zdravotných odvodov v objeme 1,2 miliardy ročne a výberu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 264,7 milióna eur ročne.

Riešením by podľa odborníkov mohla byť podpora tvorby nových podnikateľských príležitostí a pracovných miest v sektoroch, ako sú služby, zdravotníctvo a sociálna pomoc, pôdohospodárstvo či výskum a vývoj.

Inštitút dodal, že na zvrátenie negatívneho vývoja zamestnanosti by bolo dobré hospodársky rast a rozvoj slovenského vidieka zabezpečiť prostredníctvom podpory poľnohospodárskej prvovýroby, domáceho spracovania poľnohospodárskych komodít a poskytovania komplexných služieb agroturizmu.

"Dosiahnutím potravinovej sebestačnosti Slovenska v základných potravinách a vybudovaním siete poskytovateľov agroturistických služieb je možné vytvoriť na slovenskom vidieku do roku 2035 až 50-tisíc nových pracovných miest, čo znamená priemernú ročnú tvorbu približne 40 pracovných miest na okres," vyčíslili analytici.

V oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb experti odporúčajú zaviesť príspevok na dlhodobú starostlivosť pre seniorov a osoby odkázané na takúto starostlivosť ako kľúčový prvok tvorby nových pracovných miest.

​Veľké transformácie

Vlani pracovalo v tomto segmente 191-tisíc osôb, pričom na jedného pracovníka pripadalo 4,7 obyvateľa vo veku 65 a viac rokov. "Do roku 2035 sa zvýši počet obyvateľov vo veku 65 rokov a viac, podľa prognostických dát Eurostatu o 33 percent, čo vyvolá potrebu udržateľne zamestnávať v zdravotníctve a sociálnych službách minimálne 261-tisíc osôb," dodali analytici.

Ďalej inštitút odporúča podporiť inovačnú aktivitu domácich podnikov formou dotácií na založenie a prevádzku výskumno-vývojových komplexov pôsobiacich primárne pri domácich podnikoch s inovatívnym profilom, ktoré budú prechádzať zelenou transformáciou a transformáciou na Priemysel 4.0.

"Slovensko dnes stojí na križovatke ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Je preto mimoriadne dôležité strategicky efektívne a cielene využiť zdroje v rozsahu zhruba 4,75 miliardy eur investícií z verejných financií na stabilizáciu 350-tisíc pracovných miest," uviedol inštitút s tým, že kľúčovými zdrojmi investícií sú Fond obnovy, štandardné európske programy a štátny rozpočet.

Silné postavenie bolo zrejme významným faktorom, ktorý pomohol spoločnosti pred takmer 15 rokmi prežiť krízu. Kým veľká časť podnikov vtedy balansovala na hrane krachu, košická Jobelsa zamestnala asi 270 ľudí....

​Nábor nových zamestnancov so sebou priniesol nárast dopytu na svetových trhoch v kontexte s mimoriadne náročnou situáciou v súvislosti s koronavírusovou epidémiou.

"Ako výrobca vozidiel aktuálne čelíme mimoriadne náročným podmienkam. Na jednej strane nás teší oživenie dopytu na svetových trhoch, na druhej strane nám však nesmierne sťažuje situáciu vo výrobe nestály dodávateľský reťazec, ktorý je zasiahnutý globálnym nedostatkom a výpadkami polovodičov," priblížil Sebastian Krapoth, člen predstavenstva pre personálnu oblasť v slovenskom Volkswagene.

"Aby sme dokázali splniť naše záväzky a dodať našim zákazníkom objednané vozidlá v tej najvyššej kvalite a čo najkratšom možnom čase aj napriek extrémne náročnej globálnej situácii, prijmeme do montáže vozidiel v najbližšej dobe ďalšie približne štyri stovky zamestnancov," dodal Krapoth.

Bratislavský závod bude prijímať výrobných zamestnancov do montáže vozidiel v rámci všetkých segmentov, a to v závislosti od vývoja situácie.

Hrubá mzda výrobného pracovníka v montáži vozidiel sa začína od 1 100 eur mesačne. Začiatkom septembra tohto roka spoločnosť garantuje zvyšovanie platov o 4,5 percenta.

Poslanci dnes schválili tri opatrenia, ktoré majú pomôcť ľuďom zasiahnutých koronakrízou. Na brífingu o tom dnes informoval predseda Národnej rady Boris Kollár. 

Výrazne sa zvýši pandemická PN a OČR. Tá bude dosahovať viac ako 90 percent čistej mzdy zamestnanca. Zvýši sa aj maximálna možná hodnota pandemickej PN a to na viac ako 1 600 eur.

Ďalšie opatrenia sa dotknú predĺženia dlhodobej práceneschopnosti a rizikového príplatku. 

Správu budeme aktualizovať.

Pandémia koronavírusu - aktuálne udalosti (30.3.) 16:35 Dnes bol prezidentke doručený zoznam 91 poslancov, ktorí vyjadrili podporu novej vláde, povedal hovorca Čaputovej Martin Strižinec. 16:27 Heger a Matovič bez možnosti kladenia otázok odišli. 16:27 Heger sa poďakoval Matovičovi za "to veľké gesto, ktoré si urobil. Neodpstupuješ ani kvôli vraždám, ani kvôli korupcii, ale odstupuješ preto, aby si priniesol pokoj a nádej." 16:25 Matovič sa poďakoval Bohu, rodine a poprosil o odpustenie všetkých chýb, ktoré za rok na poste premiéra spravil. "Edovi určite môžete veriť," povedal Matovič s emóciami v hlase. 16:24 Bol to síce len jeden rok, al cítim sa, ako by ich bolo 10, hovorí Matovič po demisii. 16:18 Platnosť všetkých týchto opatrení sa môže na návrh vlády predlžovať každý mesiac, kým to bude potrebné.  16:17 Krajniak hovorí, že naschvál nechceli, aby výška pandemickej PN nebola sto percent platu. "Chceli sme, aby tam bol nejaký rozdiel, keď človek príde do práce," povedal exminister práce. 16:17 V Prezidentskom paláci bude nasledovať brífing Matoviča s Hegerom. 16:14 O 25 percent sa zvyšuje aj covidový príplatok pre tých, ktorí sa nakazili v práci. Ide o zamestnania, kde sa ľudia môžu nakaziť, ako sú napríklad zdravotníci.  16:13 Predlžuje sa poskytovanie dlhodobej PN o celý jeden rok.  16:13 Na vyše 1 600 eur sa zvyšuje aj maximálna výška PN.  16:12 Milan Krajniak hovorí, že pandemická PN sa zvyšuje na viac ako 90 percent čistého príjmu.  16:11 Parlament zvýšil pandemickú PN a OČR pre tých, ktorí sú v karanténe.  16:10 Šéf parlamentu Boris Kollár informuje o pomoci ľuďom, ktorú dnes schválil parlament. Konkrétne ide o tri opatrenia.  16:07 Čaputová zostavením novej vlády poverila Herega. 16:06 Prezidentka prijala Matovičovu demisiu. Jeho vláda tak končí. 16:04 Dosluhujúci premiér Igor Matovič a jeho nástupca Eduard Heger sú už nastúpení v Prezidentskom paláci a čakajú na príchod Zuzany Čaputovej. 15:57 Čaputová prijme Matovičovu demisiu Prezidentka Zuzana Čaputová o 16.00 prijme demisiu premiéra Igora Matoviča. 15:48 Na Slovensku je stále 200-tisíc dávok Sputnika. Podľa Ježíkovej čakáme na ďalšie dodávky.  15:40 Ježíková hovorí, že 19. apríla prídu prvé dávky vakcíny od Johnson & Johnson. Očkovať ňou chcú najmä osoby, pri ktorých je efektívne aplikovať len jednu dávku. Ako príklad uviedla imobilných pacientov.  15:37 Štátny tajomník upozorňuje, že všetky miesta na testovanie majú zmluvu do konca marca a apeluje na ľudí, aby si test radšej vykonali do toho dátumu.  V niektorých okresoch po tomto dátume MOMky zaniknú. Celkovo by ich malo zostať 630. Dôvodom sú nové zmluvy.  15:36 Stachura hovorí, že menšie uvoľnenia navrhli vláde už teraz. Nechcel však konkretizovať o čo ide s tým, že rozhodnutie je na vláde. Poznamenal však, že veľké uvoľnenia prídu až po Veľkej noci.  15:23 Po Veľkej noci by sa mohla zmeniť testovacia stratégia. Mikas avizuje, že po sviatkoch predstavia detaily.  15:22 Hlavný hygienik Ján Mikas pripomína dôležitosť dodržiavania opatrení počas sviatkov. "Máme možnosť nad pandémiou zvíťaziť," povedal.  15:21 Heger hovorí, že núdzový stav nie je rozmar politikov, ale nevyhnutný nástroj na ochranu životov.  15:18 Heger vysvetľuje, prečo je potrebné mať naďalej núdzový stav. Sú naň naviazané viaceré opatrenia, ktoré pomáhajú zlepšovať situáciu. "Bez núdzového stavu by prestal fungovať covid automat, skolabovala by zdravotná starostlivosť," popisuje Heger niektoré z nich.  15:14 Eduard Heger pripomína veľkonočné opatrenia.  15:13 Najviac okresov bude stále bordových, rastie však aj počet okresov v druhom stupni varovania, tých bude už 17. 15:13 Počet čierných okresov bude klesať. Budúci týždeň ich tam bude len desať.  15:12 Podľa testov sme v bordovej farbe.  15:12 Covid automat Slovensko ako celá krajina bude kvôli hospitalizáciám ešte stále v čiernej farbe. Stachura však očakáva, že ak sa nič nepredvídateľné nestane, tak sa táto hranica pokorí a budeme môcť prejsť do lepšej farby. 15:11 Smer informuje o predčasných voľbách 15:10 Ježíková avizuje, že sa výraznejšie navýšil počet zaočkovaných zariadení sociálnych služieb. Tých už je zaočkovaných aspoň prvou dávkou 70 percent.  15:09 Počas veľkonočného víkendu by mala byť podaná miliónta dávka. 12,5 percenta ľudí už bolo na Slovensku zaočkovaných aspoň prvou dávkou.  15:08 Počas apríla by sme mali Pfizerom očkovať okolo 15-tisíc dávok denne.  15:08 Jana Ježíková hovorí, že pozitívny trend je aj vo vakcinácii. Do konca apríla by malo prísť 738-tisíc dávok.  15:06 "Ešte stále máme počet obsadených lôžok s možnosťou umelej pľúcnej ventilácie na úrovni 85 percent, čo je stále vysoké číslo," hovorí Stachura s tým, že aj tu sa však ukazuje klesaujúci trend.  15:05 Pozitívne vyzerá aj počet výjazdov záchrannej služby ku covidovým pacientom. 15:05 Stachura hovorí, že pozitívny vývoj potvrdzujú všetky sledované ukazovatele.  15:04 Štátny tajomník Peter Stachura hovorí, že Slovensko a Česko majú naďalej klesajúci trend. V iných krajinách však čísla stúpajú.  15:03 Zastupujúci minister zdravotníctva prosí ľudí, aby vydržali v dodržiavaní opatrení aj počas Veľkej noci. "Ak by sme si dopriali malý komfort teraz, tak by sme sa mohli na míle vzdialiť od cieľa," dodal. 15:03 Heger ďakuje ľuďom, že dodržiavajú opatrenia a čísla sa zlepšujú. Pripomína však, že stále zostávame nad troma tisíckami hospitalizovaných.  14:52 Minister Eduard Heger informuje o aktuálnej pandemickej situácii Na 14:30 bola zvolaná tlačová konferencia Eduarda Hegera k aktuálnej pandemickej situácii. Aktuálne meškanie trvá 20 minút. 12:34 Vyjadrenia po rokovaní vlády 11:55 Naď potvrdil, že Vladimír Lengvarský bude navrhnutý na post ministra zdravotníctva. 11:55 Minister obrany Jaroslav Naď hovorí, že dnešné rokovanie vlády má súvisieť len s demisiou súčasnej vlády.  11:26 Minister Doležal informuje o pomoci pre autoškoly a taxikárov 10:37 Stav v nemocniciach V nemocniciach je hospitalizovaných 3 337 pacientov, čo je o 30 menej ako včera. Potvrdené ochorenie covid-19 má 3 096 z nich. Vo vážnom stave je 564 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 355 osôb. 10:34 Grafika ministerstva zdravotníctva k včerajšej bilancii

Zdroj: MZSR

​

Program podľa EK prispel k tomu, že nárast nezamestnanosti bol v členských štátoch, ktoré získali podporu z programu, počas koronakrízy podstatne menší ako počas globálnej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.

Podľa EK "nástroj SURE úspešne zmiernil závažné sociálno-ekonomické dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19."

Prostriedky z programu v roku 2020 podporili 25 až 30 miliónov ľudí, čo predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.

EK tiež odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou ochorenia COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.

EK získava prostriedky na financovanie SURE na trhu lacnejšie, ako dokážu niektoré štáty, ktoré využitím peňazí z programu ušetrili približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak tieto prostriedky získali emisiou dlhopisov.

Z celkového objemu 100 miliárd eur bolo podľa EK do začiatku februára rozdelených viac než 90 miliárd eur, pričom vyplatených bolo už 53,5 miliardy eur.

"Iniciatíva SURE preukázala svoju hodnotu tým, že počas krízy pomohla udržať ľudí na pracovných miestach a pomohla podnikom ďalej fungovať. Nástroj SURE, ktorý bola navrhnutý ako jedna z troch záchranných sietí na riešenie krátkodobých dôsledkov krízy, úspešne podporil desiatky miliónov ľudí a firiem v celej EÚ," uviedol podpredseda EK Valdis Dombrovskis.

Dôvodom je výrazný pokles objednávok, ktorý pre pandémiu nového koronavírusu zasiahol globálny automobilový priemysel. Informoval o tom hovorca spoločnosti Juraj Caránek.

"Toto rozhodnutie nebolo jednoduché. Naše tímy skúmali a vyhodnocovali všetky dostupné možnosti," uviedol Caránek. Dôvody svojho piatkového rozhodnutia opiera spoločnosť Yazaki Europe najmä o zníženie sériovej výroby produktov pre Mercedes Benz, ktorá sa realizuje práve v Michalovciach. Spoločnosti tiež v roku 2020 skončila zmluva o dodávkach pre BMW, ktorú nemecká automobilka nepredĺžila.

Ako potvrdil predseda podnikového odborového zväzu Ľuboslav Kračanský, rozviazanie pracovného pomeru sa má týkať 360 spomedzi 880 zamestnancov michalovského podniku.

"Spoločnosť Yazaki ďakuje všetkým svojim zamestnancom a zainteresovaným stranám za podporu a spoluprácu," doplnil v tejto súvislosti Caránek s tým, že spoločnosť je pripravená spolupracovať so všetkými relevantnými zainteresovanými partnermi na podpore dotknutých zamestnancov.

Podľa Kračanského slov sa odborárom podarilo vyjednať odstupné nad rámec zákonníka práce.

"Bohužiaľ, je to veľmi smutná správa pre taký región, akými sú Michalovce a okolie, keďže je tam vyššia miera nezamestnanosti," zhodnotil situáciu člen predstavenstva OZ KOVO Jozef Balica s tým, že byť nápomocné sú zamestnancom pripravené i odbory.

Ohrození prepúšťaním sú najmä ľudia pracujúci na administratívnych pozíciách, naopak, žiadanejšími budú všetky profesie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu. Uviedla to spoločnosť Elanor Slovakia, ktorá poskytuje outsourcing mzdových a administratívnych personálnych služieb na Slovensku.

​Podľa country manažéra spoločnosti Ivana Ziziča pandémia podporila digitalizáciu a zefektívňovanie vo firmách. "Po roku bez zmeny zamestnávatelia zisťujú, že sa dá fungovať v niektorých prípadoch aj vzdialene, nie sú potrebné niektoré pracovné pozície," okomentoval Zizič.

Pandémia podľa jeho predpokladov najviac zasiahne administratívne pozície, ako sú office manažéri, personál na recepcii či rôzni referenti.

"Medzi najohrozenejšie budú patriť aj pozície mzdového účtovníka, finančného účtovníka, správcu vozidlového parku, marketingového pracovníka či pracovníkov služieb," vymenoval Zizič s tým, že firmy totiž časom prišli na to, že je rozumnejšie niektoré činnosti outsourcovať, teda zveriť ich špecializovaným spoločnostiam.

Naopak, medzi najžiadanejšie pozície budú čoskoro patriť tie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu – sem patrí napríklad sektor IT.

"V niektorých ohľadoch si dokonca myslím, že príde k rozvoju na podnikateľskom trhu, kde firmy z IT budú pracovať skôr projektovo, respektíve jednotliví ľudia budú pracovať projektovo a nie s cieľom byť niekde zamestnaní," predpovedá Zizič.

Veľkú budúcnosť vidí Zizič aj v rozvoji psychoterapie vo firmách. Pri zmene pracovného prostredia totiž podľa neho ľudia potrebujú aj oporu od profesionálov.

"Aktuálny stav vnímam ako veľmi podcenený zo strany zamestnávateľov v týchto zemepisných šírkach," uzavrel Zizič.

Boris Ažaltovič, štátny tajomník ministerstva práce informuje, že vláda schválila návrhy o predĺžení podpory v nezamestnanosti o dva mesiace.

"Každý, komu skončila podpora v nezamestnanosti do 12. marca, ju bude dostávať ďalšie dva mesiace," hovorí. Toto podporné obdobie sa skončí na konci mája. V prípade trvania krízy, sa to môže ešte predĺžiť.

V zmysle návrhu nariadenia sa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti vzťahuje na poberateľov dávky v nezamestnanosti, ktorým podporné obdobie uplynie po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ako aj na tých poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým podporné obdobie už uplynulo pred účinnosťou tohto nariadenia.

Predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti sa tak navrhuje pre všetkých poistencov, ktorým podporné obdobie v nezamestnanosti uplynulo počas trvania krízovej situácie, teda aj na tých, ktorým sa už podporné obdobie predlžovalo v roku 2020.

Účinnosť návrhu nariadenia vlády sa z dôvodu potreby čo najskoršej implementácie navrhovanej právnej úpravy navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Pandémia koronavírusu (17.3.) 16:05 Pracujeme aj na opatreniach čo sa týka odkladu úverov. Pracuje sa na finálnych opatreniach v týchto hodinách, povedal Heger. 16:03 Nie je možné, aby štát stál. Pracuje pre ľudí, ktorý sa svojimi peniazmi skladajú na jeho chod. Preto je dôležité pracovať na opatreniach, povedal Heger. 15:57 "Ja verím, že vláda bude pokračovať ďalej. My máme pred sebou enormné množstvo práce. Ak sa ma pýtate priamo na pána Sulíka, dobre viete, že ja nekomentujem rozhodnutia politikov," reaguje Heger. s tým, že Sulíkovo rozhodnutie môže len rešpektovať. 15:53 Heger hovorí, že podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého, aby pripravil interpretáciu toho, ako sa bude vnímať cestovanie do zahraničia. Zastupujúci minister hovorí, že cieľom je, aby sme si do krajiny nezavliekli nejakú ďalšiu mutáciu. Kľúčové teda je, aby ľudia nechodili na exotické dovolenky. "Duch je v tom, že chceme ochrániť každého občana, aby si nedoniesol darček zo zahraničia, ktorý môže pripraviť o životy ľudí," dodal.  15:48 Ľudia nebudú platiť ani za očkovanie neregistrovanými vakcínami. Má to byť uhrádzané z verejného zdravotného poistenia.  15:46 Heger o Veľkej noci "Ak je potrebné a nevyhnutné zachovať núdzový stav, tak prosím, buďme enormne zodpovední a vydržme to. Prial by som si, aby to bolo poslednýkrát," hovorí minister. "Nesľubujme si od Veľkej noci nič. Bude to Veľká noc v núdzovom stave," dodal Heger. O ďalšom sprísnení opatrení počas sviatkov nehovoril. 15:39 Minister pripomína, že na núdzový stav je naviazané fungovanie nemocníc, DSS, zákaz vychádzania. "Keď to vypneme, tak lekár povie, že je unavený a ide na dovolenku. Kto bude potom pomáhať pacientom?" popisuje situáciu Heger. Niektorí ľudia si podľa neho nevedia uvedomiť, aký armagedon by nastal, ak by sa núdzový stav zrušil. 15:38 Heger hovorí, že sa včera otvorene pýtal členov pandemickej komisie, či si myslia, či má byť núdzový stav zachovaný. "Všetci ma doslova prosili, že musí byť presadené," hovorí.  Uvedomuje si pri tom, že pozícia parlamentu nie je jasná. Heger sa preto chce rozprávať s poslancami, aby im vysvetlil, čo všetko to znamená. 15:36 Heger hovorí, že samotestovanie sa pripravuje, každý deň je v tom posun. Chce však, aby to bolo pripravené dobre. 15:35 "Sme v druhom polčase, máme veľmi ťažkého súpera, máme šancu vyhrať, ale musíme to dohrať," hovorí Heger o možnom uvoľňovaní opatrení. 15:28 Podľa Stachuru dochádzalo k zneužívaniu štatútu pendlera, kvôli čomu sa bude e-hranica meniť.  15:27 Na to, ako bude štát kontrolovať zahraničné dovolenky Heger priamo neodpovedal. Odkázal na aplikáciu e-hranica. 15:27 "Prosím, nehľadajme spôsob, ako obchádzať opatrenia. Verím, že každý chce, aby bolo leto iné ako táto zima a jar," hovorí minister.  15:26 Podľa Hegera je však ako nariadenie dôležitejší postoj. "Boj s pandémiou je o osobnom presvedčení každého jedného občana. Keď sme jednotní a zomkneme sa, výsledky prídu rýchlo," dodáva.  "Ak by sme hľadali, ako to obísť, tak samozrejme, môže niekto povedať, že má v zahraničí nehnuteľnosť, v ktorej sa niečo pokazilo, tak áno z takého dôvodu môže ísť. Ale keď tam ostane dva týždne na dovolenke, štát to nemôže kontrolovať," hovorí Heger o tom, či sa nariadenie nebude obchádzať. 15:25 "Uznesenie hovorí o zákaze vychádzania a následne dáva výnimky. Tá výnimka je, že môžete cestovať do zahraničia okrem účelu rekreácie," hovorí Heger o zákaze dovoleniek v zahraničí s tým, že tento bod bol riešený na pandemickej komisii. 15:20 Pri odškodňovaní pozostalých po zdravotníkoch, ktorí zomreli na covid, nebude zrejme rezort zdravotníctva zisťovať, kde sa nakazili. "Nikto nepochybuje, že keď sa nakazia, sa nakazili práve tam.," hovorí Heger. Argumentuje tým, že zdravotníci trávia množstvo hodín v práci. Stachura dopĺňa, že pôjde najmä o obete, ktoré pracovali v červených zónach. Podľa neho ide o desiatky prípadov. Dodal, že to budú ešte riešiť. 15:17 Heger reaguje na výzvu prezidentky, aby vysvetlil otázky o nákupe vakcín. Avizuje, že si s prezidentkou k tomu dohodne stretnutie.  15:17 Rezort zdravotníctva zatiaľ neuvažuje o tom, že by mali ľudia možnosť si vyberať vakcínu, hovorí Stachura.  15:16 Stachura ku kúpeľom hovorí, že nárok nebudú mať už len pacienti s dýchacími problémami. Bude to však naviazané na vážnosť stavu a musí to posúdiť lekár. Miera preplatenia bude v závislosti od závažnosti symptómov, ktoré pretrvávajú po prekonaní ochorenia.  15:14 Vláda tak chce zamedziť dovolenkám v exotike, ktoré sú čoraz populárnejšie.  15:14 Stachura vysvetľuje zmeny v núdzovom stave. Ide o tri základné veci:

• Mení sa výnimka z dôvodu výkonu praxe v zdravotníckych zariadeniach pre študentov vysokých škôl zdravotníckeho zamerania. 
• Hlavný hygienik sa zaväzuje doplnenie vyhlášky na používanie respirátorov. Okrem FFP2 sa tak budú môcť používať aj respirátory KN95.
• Cesta do zahraničia je povolená okrem cesty na rekreáciu.

10:29 Grafika ministerstva zdravotníctva k včerajšej bilancii

Zdroj: MZSR

​

​

V tvrdení, že Slovensko má v roku 2021 najvyššiu minimálnu mzdu z krajín V4, vidia analytici niekoľko nepresností. Prvým problémom sú podľa nich výmenné kurzy. Podľa aktuálnych dát Nadácie Hansa Böcklera má najvyššiu hodinovú minimálnu mzdu v regióne V4 Poľsko (3,64 eura) – Slovensko má hodinovú minimálnu mzdu na úrovni 3,58 eura.

​Druhý problém vidia analytici v kúpnej sile obyvateľstva. Na porovnanie príjmov v krajinách s rozličnými výškami cenových hladín sa používa prepočet cez tzv. paritu kúpnej sily. Tak dospeli analytici k zhodnoteniu, že Rumunsko má síce minimálnu mzdu nižšiu ako Slovensko, jeho obyvatelia si však za ňu dokážu nakúpiť viac tovarov a služieb ako Slováci.

"Ak povieme, že 458,07 eura je viac ako 623 eur, tak si možno niekto zaťuká na čelo, no toto tvrdenie je pravdivé. Rumun s minimálnou mzdou 458 eur si kúpi viac tovarov a služieb ako Slovák so 623 eurami," uzavrel analytik Ján Košč.

Ako podotkol docent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Tomáš Želinský, v praxi sa stretáva s tým, že odporcovia minimálnej mzdy tvrdia, že úroveň minimálnej mzdy na Slovensku je nastavená prehnane vysoko.

"Argumentujú napríklad tým, že minimálna mzda v Nemecku nedosahuje ani 40 percent z priemernej mzdy, pričom na Slovensku je to až okolo 50 percent. Zabudnú ale dodať, že zárobky v Nemecku sú oproti tým slovenským (v parite kúpnej sily) viac než dvojnásobné," porovnal Želinský.

Dodal, že ak sa do úvahy berú len pracovníci v priemysle, priepasť medzi Slovenskom a Nemeckom sa ešte viac zvýši.

Situácia na trhu práce sa začala zhoršovať po prepuknutí pandémie covidu-19, ešte vlani v januári bola miera nezamestnanosti tesne pod hranicou piatich percent.

Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v prvom tohtoročnom mesiaci stúpol oproti decembru o takmer 6 700 na 213 881 osôb. Úrady práce evidovali 63 411 voľných pracovných miest, teda menej ako v závere vlaňajška.

​Nezamestnanosť na Slovensku začala stúpať hlavne po prepuknutí koronavírusovej nákazy, prvý potvrdený prípad infekcie sme zaznamenali vlani v v marci. Výraznejšiemu nárastu počtu nezamestnaných podľa analytikov zabránili vládne dotácie na udržanie zamestnanosti, ktorých výšku štát postupne zvyšoval.

V oznámení firma tento krok zdôvodnila uzavretím prevádzok a zložitou situáciou v cestovnom ruchu v súvislosti s koronavírusovou krízou.

180 zamestnancov na Slovensku

​Spoločnosť podniká okrem Slovenska aj v Česku, Poľsku a Rakúsku a po avizovanom hromadnom prepúšťaní na Slovensku by v TMR malo pracovať 1 100 zamestnancov, z toho 785 v slovenských prevádzkach.

"V situácii, keď sú naše prevádzky zatvorené a niektoré aj niekoľko mesiacov, nemôžeme ďalej sedieť, čakať a dúfať. Musíme sa správať čo najzodpovednejšie, šetriť náklady, a to aj za cenu nepopulárnych opatrení. Ak stabilizujeme firmu teraz, jednoduchšie sa nadýchneme do doby a projektov, ktoré prídu po korone," uviedol predseda predstavenstva TMR Igor Rattaj.

Hromadné prepúšťanie v slovenských prevádzkach TMR by sa malo dotknúť 180 zamestnancov, ktorí pracujú v horských strediskách, akvaparku a manažmentu.

Ďalších 80 zamestnancov ukončí prácu vo firme z dôvodu vypršania pracovnej zmluvy na dobu určitú, ukončenia skúšobnej lehoty alebo v súvislosti s odchodom do dôchodku.

​TMR vlastní aj strediská v Česku

​Slovensko po prepuknutí koronavírusovej nákazy vlani v marci uzavrelo lyžiarske strediská, ktoré tak predčasne museli ukončiť sezónu. V decembri potom niektoré skiareály otvorili pre verejnosť, od začiatku tohto roka ale museli z rozhodnutia úradov prevádzku znova prerušiť.

Karanténne opatrenia ovplyvnili tiež fungovanie wellness centier či akvaparkov, rovnako ako cesty turistov zo zahraničia na Slovensko. 

Prepúšťanie na Slovensku ohlásili v poslednom období aj centrá podnikových služieb či štátom ovládaná Slovenská pošta a nákladný železničný prepravca ZSSK Cargo.

Miera nezamestnanosti v krajine po prepuknutí pandémie vystúpila nad sedem percent z predchádzajúcich zhruba piatich. Výraznejšiemu prepúšťaniu zabránili štátne dotácie na udržanie zamestnanosti.

Pozrite si archívny rozhovor so šéfom TMR Igorom Rattajom:

​

Koronavírus a Covid - 19

• Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
• Aktuálne informácie o koronavíruse
• Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
• Všetko dôležite o ochorení Covid - 19

Z viac ako 10-tisíc nahlásených hromadných prepúšťaní v minulom roku o prácu prišlo len 2829 ľudí, poradilo sa tak zachrániť 72 percent pracovných miest, oznámil to dnes minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina).

Podarilo sa tiež stabilizovať pracovný trh, nezamestnanosť z júlového 7,65 percenta bola ku koncu roka na 7,57 percenta.

"Podarilo sa zabrániť tomu, aby v druhom polroku nezamestnanosť nestúpala, najmä preto, že sme robili aktívne opatrenia," povedal Krajniak. 

Vyplatené boli milióny 

V rámci dvoch programoch štátnej pomoci Prvá pomoc a Prvá pomoc plus bolo vyplatených 843 033 453,08 eur.

Kým v prvej vlne bola priemerná výška pomoci štátu na zamestnanca 300,57 eura, v druhej vlne suma v priemere predstavovala 458,44 eura.

"Boli sme kritizovaní za to, že pomoc pomáha len veľkým podnikom," pripomenul Krajniak. V prvej vlne koronakrízy dostali malé podniky či živnostníci (od 0 do 9 zamestnancov) 36 percent z vyplateného objemu peňazí, v druhej vlne pomoci týmto podnikateľom bolo vyplatených už viac ako 50 percent.

Krajniak to vysvetlil tým, že v tomto čase už bola funkčnosť priemyslu zachovaná.

Nové pracovné miesta

Medzi aktívne opatrenia, ktoré pomohli situácii na Slovensku, zaradil Krajniak aj snahy o vytváranie pracovných miest, na ktoré bolo vyčlenených 102 miliónov eur, tie vytvorili viac ako 30-tisíc pracovných miest. 

Viaceré projekty budú pokračovať aj v tomto roku, ako aj projekt Reštart, ktorý kompenzuje zamestnancom prípadnú nižšiu mzdu po prijatí novej práce.

V prvých mesiacoch od začiatku zamestnania štát zamestnancovi na výplatu pridá 122 eur, neskôr pôjde suma na polovicu.

Kým v minulom roku bol projekt zameraný na mladých, v tomto roku ho budú môcť využiť aj zamestnanci nad 50 rokov, oznámil Krajniak. 

Plánované úspory v AT&T

Agentúra Reuters dnes uviedla, že telekomunikačná spoločnosť AT&T sa chystá na Slovensku prepúšťať, pandémia totiž znížila dopyt po službách, ktoré v krajine firma ponúka. Podľa odborárov by mohlo byť zrušených až 300 pracovných miest, čo je zhruba desať percent z celkového počtu.

​Na Slovensku už viac ako desať rokov pôsobí spoločnosť AT&T Global Network Services Slovakia, ktorá tu zamestnáva približne 2 800 ľudí. Poskytuje zákaznícku podporu, správu a rozvoj siete a ďalšie služby.

Spoločnosť AT&T uviedla, že sa snaží obmedziť dopady na zamestnancov. Plánované úspory sú podľa nej súčasťou už skôr oznámených krokov a nie sú len výsledkom terajšej krízy. Podnik sa chce zamerať na rastové oblasti a reaguje aj na nižší dopyt. Preferencie klientov sa totiž po pandémii zmenili, uviedla firma.

Predseda odborového zväzu uniJA Martin Horkavý agentúre Reuters povedal, že na základe rokovaní so zamestnancami možno očakávať, že zrušených bude zhruba 300 pracovných miest. Firma sama počet rušených miest nepotvrdila.

Presun oddelení v Johnson Controls

Druhou korporáciou, ktorá na Slovensku chystá znižovanie stavov, je Johnson Controls. Hovorkyňa spoločnosti Ivana Marinčáková pre Index potvrdila, že o prácu príde 532 z 1 366 zamestnancov. "V priebehu nasledujúcich mesiacov dôjde k úplnému presunu niekoľkých oddelení," povedala.

​Prepúšťanie sa má dotknúť finančných a účtovných pozícií. Úrad práce už eviduje hromadné prepúšťanie 532 zamestnancov, ktoré bolo nahlásené k 15. januáru.

Na Slovensku sa v dôsledku pandémie choroby covid-19 zvyšuje nezamestnanosť, podobne ako v ďalších krajinách. Kým vlani v marci, teda pred nástupom pandémie, bola miera nezamestnanosti 5,2 percenta, do konca roka vystúpila na 7,4 percenta.

V prvej fáze sa rušenie pracovných miest alebo zmena dohodnutých pracovných podmienok dotkne približne 1500 zamestnancov pošty, zrušených bude 756 nadbytočných pracovných miest.

Vedenie pošty pritom po rozhovoroch s odborármi ustúpilo z pôvodného plánu prepustiť viac ako 900 zamestnancov.

Informovala o tom hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková s tým, že ide o dlhodobo plánované rozhodnutie, ktoré nesúvisí s pandémiou.

Prídu viaceré zmeny 

Toto rozhodnutie podľa hovorkyne prichádza po predbežných rokovaniach s poštovými odborármi. Cieľom je modernizácia spoločnosti po vzore okolitých krajín, zvýšenie efektivity a skvalitnenie služieb klientom.

"Slovenská pošta v súčasnosti zamestnáva 12 894 zamestnancov s výkonom práce vo všetkých častiach Slovenska. Spolu s kolegami sme pripravili komplexný transformačný plán vrátane digitalizácie služieb, modernizácie infraštruktúry logistickej siete a zvýšenia kapacity v balíkovom segmente, reorganizácie a zefektívnenia doručovania zásielok a ďalšie opatrenia, ktoré v budúcnosti donesú vyššiu kvalitu služieb našim klientom. Jeho súčasťou je, žiaľ, aj zníženie počtu pracovných miest," skonštatoval predseda predstavenstva Slovenskej pošty Martin Ľupták.

Pri ostatných pracovných miestach dôjde k zmene týždenného pracovného času alebo k zmene pracovného zaradenia zamestnancov.

Zamestnancom, ktorých sa dotkne zmena organizačnej štruktúry, no nedochádza k zrušeniu ich pracovného miesta, ale k zvýšeniu pracovného času, bude zvýšená základná mzda.

"Celá reforma fungovania poštových služieb na Slovensku má niekoľko krokov, toto je iba prvý z nich. V priebehu niekoľkých týždňov budeme informovať o celej komplexnej reforme," priblížil Ľupták.

Pošta vyplatí na odstupno 3,5 milióna eur

Slovenská pošta bude dotknutým zamestnancom ponúkať inú vhodnú prácu a ostatné voľné pracovné miesta budú určené predovšetkým uvoľňovaným zamestnancom.

Každý zamestnanec, ktorý sa rozhodne neprijať ponuku inej práce, dostane odstupné v súlade so Zákonníkom práce a kolektívnou zmluvou, a to podľa počtu odpracovaných rokov. Pošta predpokladá, že na odstupnom vyplatí 3,5 milióna eur.

Optimalizačný proces podporuje aj hlavný akcionár Slovenskej pošty ministerstvo dopravy a výstavby.

"Súčasný stav na pošte je dlhodobo neudržateľný. Biznis model v oblasti poštových služieb sa za posledné roky radikálne zmenil. Aj na Slovensku sa konečne potrebujeme posunúť tak, aby ľudia nechodili na poštu za trest, ale aby sme im uľahčili prístup k poštovým službám a priniesli väčší komfort," poznamenal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

​Dopravca má takmer päťtisíc pracovníkov a pre efektívne fungovanie by ich malo byť podľa vyhlásenia z jesene pod štyritisíc. Do konca roka malo odísť z firmy takmer 500 pracovníkov. K prvému januáru však zatiaľ firmu opustilo len 136 zamestnancov zo 442 nahlásených v rámci hromadného prepúšťania na úrade práce.

Rokovania viaznu

“Väčšinu prepúšťaných zamestnancov chceme vysporiadať počas prvých mesiacov roku 2021 a v poslednej výplate im vyplatiť niekoľkomesačné odstupné v zmysle zákonníka práce a našej kolektívnej zmluvy,” povedala riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Silvia Kuncová, ktorá dodala, že sa firma nevyhla ani skutočnosti, že niektorí zamestnanci zostali práceneschopní a pohovory s nimi budú...

Cieľom je znížiť náklady v divízii služieb, ktorá vykazuje iba slabý rast, a pripraviť biznis na odčlenenie. Informovala o tom agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na zdroje oboznámené s plánmi firmy.

Plánované rušenie miest zasiahne v regióne približne 20 percent pracovnej sily IBM, dodali zdroje. Podľa nich sa prepúšťanie dotkne najviac Británie a Nemecka, škrty sa však plánujú aj v Poľsku, na Slovensku, v Taliansku a Belgicku.

Spoločnosť zverejnila plán rušenia pracovných pozícií v Európe už začiatkom novembra na stretnutí s predstaviteľmi európskych zamestnancov, uviedol zástupca odborov oboznámený s výsledkami schôdzky, ktorý si neželal byť menovaný.

Ako dodal ďalší zdroj oboznámený s plánmi IBM, najnovšie kolo rušenia pracovných miest chce spoločnosť dokončiť v 1. polroku budúceho roka.

V Bardejove ide o 356 zamestnancov a v Košťanoch nad Turcom príde o prácu približne 70 ľudí z celkového počtu 557.

Potvrdila to Annika Wiertz zo skupiny Adient, do ktorej spoločnosť Trim Leader v rámci divízie Automotive Experience patrí.

​Stovky ľudí prídu o prácu 

Oba závody sú podľa jej slov v súčasnosti málo využívané a nie sú dostatočne konkurencieschopné z hľadiska nákladov. Chcú mať preto jeden fungujúci závod a nie dva čiastočne využívané.

"Závod v Bardejove bude zatvorený a dotkne sa to všetkých 356 zamestnancov. Počet zamestnancov v Košťanoch nad Turcom sa zníži približne o 70, v súčasnosti tam pracuje 557 ľudí. Je nám ľúto, že musíme pristúpiť k týmto reštrukturalizačným opatreniam. Pred ich prijatím sme dôsledne vyhodnotili alternatívne možnosti. Musíme však proaktívne riešiť súčasnú situáciu čo najrýchlejšie, znížiť náklady a obnoviť konkurencieschopnosť vo všetkých oblastiach nášho podnikania," povedala Wiertz s tým, že toto rozhodnutie nesúvisí s výkonnosťou zamestnancov.

Okres Bardejov tým príde o jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne.

Medzi hlavné dôvody sťahovania výroby má podľa našich informácií patriť pokles tržieb v automobilovom priemysle či nárast minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2021.

Ako uviedla Mária Hrehová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, hromadné prepúšťanie z oblasti týkajúcej sa výroby ostatných motorových dielov bolo nahlásené v októbri na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine.

"Počet ohrozených zamestnancov je 450. Plánovaný začiatok hromadného prepúšťania je 21. novembra 2020 a plánované ukončenie 1. mája 2021," povedala Hrehová.

Noví ľudia aj štátna dotácia

Spoločnosť pôsobí v priestoroch hnedého priemyselného parku v Bardejove. V roku 2019 jej bola z regionálneho príspevku pridelená na úhradu prevádzkových nákladov - nájmu a energií, ako aj mzdových výdavkov pre nových zamestnancov prijatých v rámci projektu dotácia vo výške 99 220 eur.

Minulý rok firma celkovo prijala 91 ľudí, z toho polovicu z úradu práce. Okrem toho jej bola pridelená dotácia od vlády vo výške 120-tisíc eur aj na inštaláciu klimatizácie, keďže šičky v minulosti museli v lete pracovať vo vysokých horúčavách.

Ide tak o najväčšiu investíciu podporenú štátom v tomto roku. Druhou naj...

Firma plánuje v Detve spustenie výroby hliníkových výkovkov do podvozkov osobných automobilov, na čo dostane od štátu investičný stimul vo výške 4,45 milióna eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Punch chce do konca budúceho roka preinvestovať viac ako 40 miliónov eur, a na tento zámer požadoval od štátu investičnú pomoc vo výške 5,45 milióna eur.

Ministerstvo hospodárstva navrhlo schváliť poskytnutie investičnej pomoci v maximálnej hodnote 4,45 milióna eur, z toho vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v maximálnej výške jeden milión eur a vo forme úľavy na dani z príjmu v maximálnej výške 3,45 milióna eur.

Okres Detva podľa schváleného materiálu patrí k znevýhodneným okresom. V Detve bola v auguste podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na úrovni 7,57 percenta.

Zamestnanie by si v novej prevádzke mohli nájsť aj pracovníci z okresov Lučenec, Poltár či Rimavská Sobota, ktoré v porovnaní nezamestnanosti patria k najhorším na Slovensku.

Akciová spoločnosť Punch Corporation NV je súčasťou skupiny Punch, ktorej tržby v roku 2019 dosiahli takmer 582 miliónov eur. Skupina patrí k svetovej špičke vo vývoji a výrobe automatických prevodoviek. Ku koncu roka 2019 skupina Punch zamestnávala 1580 zamestnancov.

Okrem prepúšťania je jedným z navrhovaných bodov záchrany aj presunutie tovaru z ciest na železnicu, či odpredaj nepotrebného majetku.

Priveľa zamestnancov 

ZSSK Cargo je podľa slov dopravcu nastavené na podstatne vyššie objemy prepravy, než aké v súčasnosti realizuje. Na efektívne fungovanie potrebuje pod 4000 zamestnancov, v súčasnosti ich má takmer 5000.

„Museli sme sa pozrieť pravde do očí: buď prijmeme radikálne, hoci veľmi nepríjemné opatrenia, alebo spoločnosť skončí do troch rokov v zadlžení a krachu,“ hovorí predseda predstavenstva Roman Gono.

„Žiaľ, budeme sa musieť rozlúčiť so stovkami kolegov, aby sme zachránili zvyšné tisíce pracovných miest. Príčinou je hlavne pokles prepravy tovarov naviazaných na hutnícky priemysel a neriešenie problému od roku 2018. Od prvého novembra do konca roka od nás odíde 490 zamestnancov," oznámil Gono.

Odstupné aj odchod na západ 

Odchádzajúci zamestnanci dostanú podľa odpracovaných rokov odstupné do výšky siedmich mesačných platov.

Bola im tiež ponúknutá možnosť transferu na západ Slovenska, kde má spoločnosť viacero neobsadených miest.

Tržby dopravcovi kontinuálne klesajú. Kým v roku 2018 boli na úrovni 250 miliónov eur, v tomto roku ich očakávajú na úrovni 190 miliónov eur.

Po reštrukturalizácii by sa spoločnosť, podľa odhadov manažmentu, mala stať ziskovou v roku 2023.

Zrušená privatizácia 

Za príčinu svojich problémov ZSSK Cargo označuje najmä pokles prepravy tovaru, ktorý sa týka hutníckeho sektora. Ten sa na výkonoch podniku podieľa dvoma tretinami.

Medzi hlavných zákazníkov ZSSK Cargo patrí oceliareň U.S. Steel, ktorá kvôli situácii na trhu s oceľou vlani najprv oznámila odstavenie jednej z troch výrobných pecí a neskôr ohlásila postupné zrušenie 2500 z takmer 12-tisíc pracovných miest.

ZSSK Cargo, na rozdiel od národného dopravcu ZSSK, nie je súčasťou štátneho rozpočtu a od svojho vzniku hospodári samostatne. 

Slovensko v minulosti plánovalo, že firmu ZSSK Cargo sprivatizuje, v roku 2006 však vtedajšia vláda Roberta Fica predaj zastavila.

Hospodárenie podniku sa potom zhoršilo počas globálnej ekonomickej krízy spred viac ako desiatich rokov.

Neskôr firma v snahe znížiť zadlženosť predala vagóny, z ktorých si značnú časť spätne prenajala.

Zamestnancov na najnižších pracovných pozíciách označuje analýza ako pomocných pracovníkov. V tejto skupine pracovníkov sa nachádzajú napríklad robotníci bez kvalifikácie či upratovačky.

Priemerný základný plat týchto ľudí predstavuje v Bratislavskom kraji 730 eur v hrubom. V Prešovskom kraji, kde sú mzdy na Slovensku najnižšie, predstavuje priemerný základný plat pomocných zamestnancov 651 eur v hrubom. V porovnaní s Bratislavským krajom ide o rozdiel 12 percent.

Regionálne rozdiely 

Platové rozdiely rastú pri vyšších úrovniach pozícií. Napríklad administratívni pracovníci zarobia v Bratislavskom kraji až o 32 percent viac v porovnaní s regiónom Prešova. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje 269 eur.

Regionálne platové rozdiely sú pri kvalifikovaných zamestnancoch ešte vyššie. Kvalifikovaní netechnickí zamestnanci majú v Prešovskom kraji priemerný základný plat 1093 eur v hrubom.

Takíto pracovníci zarobia v Bratislavskom kraji o 386 eur viac. To predstavuje viac ako 35 percent. Technickí zamestnanci majú v hlavnom meste oproti tým prešovským v priemere o 526 eur viac. Teda o vyše 42 percent viac.

Dochádzanie alebo úplný odchod za prácou do hlavného mesta sa oplatí najmä top manažérom. Pomerne výrazný rozdiel je pri tejto skupine zamestnancov aj medzi Bratislavským a Trnavským krajom.

Najväčší rozdiel u programátorov 

Vrcholový manažment v Bratislavskom kraji má na výplatnej páske zhruba o 25 percent viac. Aj pri tejto skupine zamestnancov je vidno najväčší rozdiel medzi hlavným mestom a prešovským regiónom.

Manažéri v Prešovskom kraji zarobia v priemere 2489 eur v hrubom. Bratislavskí riadiaci zamestnanci majú až o 1377 eur viac, čo je viac ako 55 percent.

Analýza portálu ukázala aj to, ako sa vyvíjajú regionálne rozdiely na štyroch konkrétnych pozíciách. Pri upratovačkách regionálne rozdiely takmer nevidieť.

Pri pokladníkoch sú síce platové pomery v jednotlivých krajoch na Slovensku rôzne, priemerné základné platy sa líšia len minimálne.

Omnoho výraznejšie zmeny v platovom ohodnotení podľa regiónu, v ktorom zamestnanci pracujú, možno vidieť pri pozícii programátor.

Tu je najväčší rozdiel medzi Bratislavským a Prešovským krajom, ktorý predstavuje až 41 percent. Ešte výraznejšie rozdiely možno pozorovať pri mzdových účtovníkoch. Ľudia na týchto pozíciách zarobia v Bratislavskom kraji až o 54 percent viac ako v banskobystrickom regióne.

Firma plánuje v Detve spustenie výroby hliníkových výkovkov do podvozkov osobných automobilov, na čo by mohla od štátu dostať investičný stimul vo výške 4,45 milióna eur.

​Vyplýva to z materiálu, ktorý ministerstvo hospodárstva posunulo do medzirezortného pripomienkového konania.

Veľká investícia 

Punch chce do konca budúceho roka preinvestovať viac ako 40 miliónov eur, a na tento zámer požadoval od štátu investičnú pomoc vo výške 5,45 milióna eur.

MH navrhlo schváliť poskytnutie investičnej pomoci v maximálnej hodnote 4,45 milióna eur, z toho vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v maximálnej výške jeden milión eur a vo forme úľavy na dani z príjmu v maximálnej výške 3,45 milióna eur.

Nezamestnanosť v regióne 

Okres Detva podľa predloženého materiálu patrí k znevýhodneným okresom. V Detve bola v auguste podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na úrovni 7,57 percenta.

Zamestnanie by si v novej prevádzke mohli nájsť aj pracovníci z okresov Lučenec, Poltár či Rimavská Sobota, ktoré v porovnaní nezamestnanosti patria k najhorším na Slovensku.

Akciová spoločnosť Punch Corporation NV je súčasťou skupiny Punch, ktorej tržby v roku 2019 dosiahli takmer 582 miliónov eur.

Skupina patrí k svetovej špičke vo vývoji a výrobe automatických prevodoviek. Ku koncu roka 2019 skupina Punch zamestnávala 1580 zamestnancov.

​Zníženie počtu zamestnancov tak bude výraznejšie než predtým ohlásených desať percent. Podľa agentúry Bloomberg to v oznámení zamestnancom povedal šéf podniku Dave Calhoun.

"Znižovanie počtu zamestnancov je bohužiaľ tvrdým, ale nevyhnutným krokom, aby sme sa prispôsobili novej realite, udržali likviditu a pripravili sa na návrat k rastu," uviedol Calhoun. Podrobnosti sa zamestnanci dozvedia budúci týždeň.

Výrobcu lietadiel v tomto roku tvrdo zasiahla koronakríza, ktorá viedla k prudkému obmedzeniu leteckej dopravy. Boeing na konci apríla oznámil, že plánuje zrušiť asi desať percent pracovných miest, čo sa dotkne zhruba 16-tisíc zamestnancov.

​K rozsiahlemu znižovaniu počtu zamestnancov sa v dôsledku krízy rozhodol prikročiť aj európsky konkurent Airbus. Ten koncom júna oznámil, že počas jedného roka zruší zhruba 15-tisíc pracovných miest, čo zodpovedá viac ako desiatim percentám jeho celkovej pracovnej sily. Opatrenie sa dotkne najmä Nemecka a Francúzska.

Dodávateľský gigant, ktorého zisky v rokoch 2017 a 2018 atakovali tri miliardy eur, zaznamenal vlani náhlu stratu na úrovni 1,2 miliardy. Počas koronakrízy utŕžil ďalšie rany. Continental totiž zaznamenal v druhom trimestri stratu vyše 741 miliónov eur, po zisku 485 miliónov rok pred...

Investícia za takmer 7,3 milióna eur prinesie viac ako 50 pracovných miest pri výrobe recyklačných a filtračných zariadení, kontaktných sušičiek, miešacích zariadení na stavebné materiály či drvičov na výrobu piesku.

​Firma by mohla dostať štátny investičný stimul milión eur vo forme úľavy na dani z príjmu. Vyplýva to z materiálu, ktorý ministerstvo hospodárstva posunulo do medzirezortného pripomienkového konania.

Dosiahnute kapacity o štyri roky 

Práce na investičnom zámere sa začali v druhom kvartáli minulého roka. Ukončenie prác plánuje firma v roku 2022 a dosiahnutie plnej plánovanej kapacity predpokladá v roku 2024.

BHS-Sonthofen Slovakia plánuje zamestnať osem vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, 36 zamestnancov so stredným vzdelaním a ráta aj s 12 zamestnancami so základným vzdelaním.

Trhy po celom svete

Plánovaná priemerná výška mesačnej hrubej mzdy je 1412 eur. Zamestnancom, a to najmä inžinierom, majstrom, zváračom a montážnym pracovníkom, poskytne špeciálne školenie zamerané na zváranie a montáž v centrále BHS Sonthofen GmbH v Nemecku.

Investícia do strojov, prístrojov a zariadení bude smerovať predovšetkým do technológie zameranej na pálenie, ohýbanie a opracovanie kovových a nekovových častí vyrábaných strojov. Obstaraný bude taktiež zvárací robot.

Všetky výrobky bude firma predávať materskej spoločnosti BHS-Sonthofen GmbH. Trhy skupiny BHS sa nachádzajú po celom svete. Skupina celosvetovo zamestnáva 400 zamestnancov a má osem dcérskych spoločností.

​Aerolínie, ktoré sú súčasťou leteckej spoločnosti Air France-KLM, v piatok uviedli, že do konca roka 2021 by mali znížiť počet pracovných miest o 4500 až 5000. Informovala o tom agentúra DPA.

V súčasnosti firma zamestnáva okolo 33-tisíc ľudí.

Približne 3500 miest by sa malo znížiť prostredníctvom dobrovoľného odchodu a neobnovenia dočasných pracovných zmlúv.

KLM však zároveň upozornili, že v prípade zostávajúcich zhruba 1500 pracovných miest bude potrebné nájsť "alternatívne riešenia," pričom 500 pozícií sa týka pozemného personálu, 300 pozícií palubného personálu, ďalších 300 miest pilotov a zhruba 400 pozícií by sa malo zrušiť v divíziách KLM a na rôznych pozíciách v rámci skupiny Air France-KLM.

Holandská letecká spoločnosť uviedla, že musela pristúpiť aj k takýmto opatreniam. Ako dodala, aj keď postupne zvyšuje počty letov, objem tržieb je v porovnaní s očakávaniami stále nízky.

Na dlhé lakte
Príbeh výstavby na pozemkoch na severe krajiny sa začal písať pred viac ako 15 rokmi. Vtedy chcel developer na okraji obce vybudovať areál s tromi menšími hotelmi. Súčasťou plánu bolo aj lokálne lyžiarske stredisko. Zámer prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie s kladným záverečným stanoviskom. K...

„Vo všeobecnosti je nezamestnanosť vyššia u mladých ľudí,“ vysvetľujú analytici v novom komentári s tým, že ľudia vo veku od 40 do 54 rokov takýto problém nemajú. Analytici očakávajú, že do roku 2030 bude nezamestnanosť ešte klesať – z dnešných krízových vyše siedmich percent na 6,67....

​Pripomína, že dnešný počet nezamestnaných je dvojnásobný, čo je veľký nárast. Vládne opatrenia nárast stlmili, aj keď v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami máme je väčší. „Príde v septembri druhá vlna a to z niekoľkých dôvodov. Jednak počas pandémie podniky uvažovali prepúšťať, sú aj výpovedné lehoty a tie budú koncom leta exspirovať. Druhý zdroj sú mladí absolventi,“ vymenúva dôvody Páleník.

Veľký...

Najnovšie sa ku kritikom pripája aj Klub 500, ktorý tvrdí, že pre nedostatočnú pomoc hrozí masívne prepúšťanie. Podľa prepočtov združenia by mohlo ísť celkovo o 60-tisíc ľudí.

​Riziko potvrdzujú aj ostatní zamestnávatelia. „V tejto chvíli je dôležité urgentne prijímať ďalšie opatrenia, keďže masové výpovede sú, žiaľ, čoraz väčšou hrozbou. Ešte nikdy nebola taká vysoká a reálna,“ hovorí hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová.

Nedostatočná pomoc
Klub 500 preto vyzýva Igora Matoviča, aby ďalej neblokoval opatrenia na záchranu pracovných miest. „Slovensko čelí n...

Ako uviedla Mária Hrehová z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ohrozených je 32 zamestnancov.

Meno spoločnosti, ktorá začiatkom júla hromadné prepúšťanie nahlásila, nekonkretizovala. V zmysle zákona o službách zamestnanosti nemôžu podľa jej slov poskytovať informácie o zamestnávateľovi bez jeho súhlasu.

Banskoštiavnický ÚPSVaR zastrešuje okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Miera evidovanej nezamestnanosti bola ku koncu mája tohto roka v okrese Banská Štiavnica na úrovni 8,87 percenta, v okrese Žiar nad Hronom 6,3 percenta a v okrese Žarnovica 9,13 percenta.

Miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji sa v tomto období pohybovala na úrovni 9,56 percenta.

Napriek miernemu zotaveniu v oblasti dopytu je predaj áut stále pod úrovňou spred koronavírusovej krízy, povedal Brandstätter v rozhovore pre firemný časopis, z ktorého citovala agentúra Reuters.

"Aj naďalej sme pod silným tlakom nákladov. Dodávky, a tým aj tržby výrazne klesli, na druhej strane, náklady sú stále vysoké. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli nových ľudí neprijímať," povedal Brandstätter.

Garancie udržania súčasných pracovných miest pre nemeckých zamestnancov do roku 2029, ktoré automobilka dala, však zostávajú podľa šéfa značky VW v platnosti.

V tejto súvislosti predseda podnikovej rady VW Bernd Osterloh v rozhovore pre denník Wolfsburger Allgemeine Zeitung povedal, že očakáva, že produkcia v závode vo Wolfsburgu dosiahne tento rok približne 500-tisíc vozidiel. To je zhruba o 200-tisíc áut menej, než sa pôvodne plánovalo.

O dva roky neskôr sa podnik chystá zatvárať svoje dvere. Poslal totiž sám seba do konkurzu. „Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa – dlžníka WMT Hnúšťa, začína konkurzné konanie voči dlžníkovi – WMT Hnúšťa,“ konštatuje sudkyňa Zuzana Antalová v uznesení.

Na sp...

"Na základe aktuálnej situácie pristúpilo vedenie materskej spoločnosti FYSAM Auto Decorative GmbH k rozhodnutiu konsolidovať personál a náklady vo svojich závodoch," uviedol pre k prepúšťaniu konateľ veľkokrtíšskej spoločnosti Róbert Kramárik.

Toto rozhodnutie ovplyvnilo aj závod spoločnosti vo Veľkom Krtíši, ktorý sídli v areáli bývalého LIAZ-u.

"Vzhľadom na toto rozhodnutie ohlásila naša spoločnosť hromadné prepúšťanie ku koncu júla 2020," uviedol ďalej Kramárik, podľa ktorého sa počas redukcie personálu tiež nebudú predlžovať zmluvy zamestnancov.

Celkovo sa tak k 31. augustu 2020 personál zredukuje na 44 zamestnancov.

Spoločnosť začala podnikať vo Veľkom Krtíši pred dvoma rokmi ešte ako SAM Automotive s nemeckým vlastníkom.

Závod mal pôvodne spustiť výrobu v lete 2018, investícia sa ale oddialila pre problémy materskej spoločnosti, jej reštrukturalizáciu a očakávaný vstup nového investora do skupiny.

Tým sa stala minulý rok čínska spoločnosť FUYAO. Firma podľa finstat.sk dosiahla vlani tržby takmer 6,2 milióna eur.

​Najväčšie nízkonákladové aerolínie v Európe už skôr oznámili, že zrušili viac než 250 kancelárskych pozícií v Európe a zároveň oznámili plán zrušenia približne 3000 miest na pozícii pilotov a palubného personálu.

"Už sme síce oznámili, že celkovo plánujeme zrušiť zhruba 3500 pracovných pozícií, rokujeme však s pilotmi a zástupcami palubného personálu s cieľom dohodnúť sa na znížení platov ako alternatíve k prepúšťaniu," povedal O'Leary pre britskú spoločnosť BBC.

Ako dodal, rozsah navrhovanej redukcie platov je odstupňovaný. Od najlepšie platených kapitánov žiada letecká spoločnosť súhlas s 20-percentným znížením platov a od najmenej platených členov palubného personálu 5-percentné zníženie

"Sme presvedčení, že ak by sme sa na redukcii platov dohodli, väčšina z plánovanej redukcie pracovných miest nebude potrebná," povedal šéf Ryanairu. Dodal však, že vyhnúť sa prepúšťaniu ako celku možné nebude.