29.11.2002, 00:00

Význam elektrotechnického priemyslu

Výroba elektrických a optických zariadení patrí medzi významné odvetvia slovenskej ekonomiky. Silná dynamika produkcie v posledných mesiacoch robí z tohto sektora dôležitý pilier priemyslu. Každý desiaty zamestnanec v spracovateľskom priemysle pracuje v tomto odvetví.
Podiel odvetvia na hrubom domácom produkte v roku 2001 dosiahol 2 %. Podiel výroby na celkovej hrubej produkcii je vyšší (2,9 %), avšak na každú korunu výstupu je potrebné nakúpiť vstupy v hodnote 71 halierov. Inak povedané, medzispotreba v tomto odvetví je relatívne vysoká v porovnaní s ostatnými sektormi. Ak sa pozrieme len na priemyselnú výrobu, odvetvie je z hľadiska pridanej hodnoty na treťom mieste.
Ak zoberieme do úvahy pridanú hodnotu na jedného zamestnanca, odvetvie už nefiguruje na popredných miestach. Tento ukazovateľ zaostáva totiž za priemerom v spracovateľskom priemysle o 20 %. Podľa nášho názoru to môže súvisieť do istej miery s vysokým dovozom vstupov, keďže je produktivita práce v tomto odvetví vo vyspelých krajinách vysoká.
Najviac zamestnancov pracuje vo výrobe elektrických strojov a prístrojov, kde za prvý polrok došlo k medziročnému rastu zamestnanosti o 11,7 %. Relatívne vysokým tempom rastie aj počet pracujúcich vo výrobe kancelárskych strojov a počítačov. Na druhej strane, v posledných mesiacoch dochádza k výraznej likvidácii pracovných miest u výrobcov rádiových, televíznych a spojových zariadení.
Priemerná mesačná mzda v odvetví sa v uplynulom roku zvýšila o 7,5 % na 12 696 Sk, čo predstavuje po očistení o infláciu rast reálnej mzdy o 0,2 %. Zaujímavé je, že priemerná mesačná mzda za celé odvetvie nedosiahla úroveň priemeru v spracovateľskom priemysle - v roku 2001 zaostala o 6,6 %. Podľa nás to súvisí s nižšou produktivitou práce.
Dobré výsledky odvetvia dokumentujú aj medziročné nárasty tržieb za vlastné výkony a tovar, ktoré sa v posledných mesiacoch udržali na dvojciferných hodnotách. Tržby vo výrobe elektrických a optických zariadení dosiahli v roku 2001 hodnotu 80,7 mld. Sk, čo je o 11,7 % viac (v stálych cenách) ako v roku 2000. Hodnota predaja sa na celkových tržbách v priemyselnej výrobe podieľala 9,1 %.
Deficit zahraničného obchodu Slovenska je naďalej na vysokej úrovni aj v dôsledku značného pasívneho salda pri obchode s výrobou elektrotechnického priemyslu. V roku 2001 došlo síce k významnému nárastu exportu odvetvia, avšak vysoké tempo rastu mal aj import a prevýšil export o 34,5 mld. Sk. Schodok v odvetví na celkovom deficite zahraničného obchodu mal približne tretinový podiel. V pozadí nárastu dovozu vidíme najmä tieto faktory: postupný rast spotrebného dopytu, vyššiu medzispotrebu a skutočnosť, že priame zahraničné investície v prvej fáze spôsobujú vyšší nákup nových technológií. V prvom polroku tohto roka dosiahol deficit obchodu v odvetví 12,5 mld. Sk.
Na druhej strane, import prevýšil export najmä vo výrobe počítačov, elektrických rozvodných a spínacích zariadení a meracích prístrojov. Dá sa teda povedať, že odvetvie je veľmi nehomogénne vzhľadom na zahraničnoobchodné relácie.

Charakteristika odvetvia v domácom prostredí

Elektrotechnický a elektronický priemysel majú na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Počas transformačného procesu v 90. rokoch a najmä privatizáciou došlo k zániku týchto tradičných výrobcov a namiesto nich vznikali nové spoločnosti odkupovaním, resp. prenájmom častí pôvodných výrobných kapacít. Odvetvia ponúkajú možnosti na rozvoj malého a stredného podnikania, keďže menšie prevádzky sú flexibilnejšie a pracujú s nižšími režijnými nákladmi, čo im umožňuje rýchlejšie prispôsobovanie sa požiadavkám trhu.
Rozpad tradičných elektrotechnických a elektronických výrobných spoločností na Slovensku umožnil vstup zahraničných investorov na slovenský trh. Svetové značky v slovenských podnikoch dnes zabezpečujú export slovenskej produkcie na zahraničné trhy, ich ďalší rozvoj na Slovensku znamená zvyšovanie zamestnanosti, zlepšenie riadenia kvality a výkonnosti podnikov v odvetví.
Elektrotechnický a elektronický priemysel je s 11,8-percentným podielom všetkých zamestnancov v priemyselnej výrobe (na základe údajov o podnikoch s 20 a viac zamestnancami) významným zamestnávateľom. Dostatok kvalifikovaných pracovníkov pri výhodnej cene práce je komparatívnou výhodou Slovenska a svetoví výrobcovia pôsobiaci v odvetví túto výhodu využívajú. V súčasnosti prebieha spolupráca výrobcov so školami, najmä na úrovni učňovských a vysokých škôl, na príprave ďalších odborníkov, pričom vzhľadom na zvyšovanie sofistikovanosti výroby rastie dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikáciou.
Vzhľadom na nutnosť ustavičnej inovácie s cieľom zabezpečiť trvalú konkurencieschopnosť, spoločnosti v elektrotechnickom odvetví investujú do výskumu a vývoja dokonalejších produktov značné sumy finančných prostriedkov.
Na Slovensku je veda a výskum v rámci odvetvia poznamenané významnou spoluprácou so zahraničnými výrobcami a rovnako historicky významné postavenie elektrického a elektrotechnického priemyslu v SR sa v tejto oblasti stalo určujúcim z hľadiska existencie v niekoľkých i štátom garantovaných skúšobniach a výskumných a vývojových strediskách, ktoré nachádzajú pre svoju činnosť kvalitnú personálnu základňu v našom školskom systéme, v ktorom pôsobí tiež niekoľko takýchto centier.
Prílev zahraničného kapitálu je však dôležitou podmienkou na udržanie si konkurencieschopnosti našich výrobkov, avšak v nedávnej minulosti boli v elektrotechnickom a elektronickom priemysle priame zahraničné investície spájané najmä s menej sofistikovanou výrobou, ktorú v súčasnosti pomaly nahrádza výroba sofistikovanejších výrobkov s väčšou pridanou hodnotou.
Tuzemská vedeckovýskumná základňa disponuje dostatočným počtom kvalifikovaných pracovníkov. Problematickým sa stáva aj udržanie si vysoko kvalifikovaných síl v odvetví. Nevyhnutnou je preto podpora tuzemského výskumu a využitie jeho výsledkov v kombinácii s nákupom technológií, licencií a know-how.
Elektrotechnický priemysel tvorí až tretinu schodku zahraničného obchodu SR, čo je spôsobené najmä tým, že mnohé spoločnosti podnikajúce v odvetví si tu zriadili iba montážne závody, kým výrobu a produkciu si ponechali na trhoch svojich či iných krajín. Za ďalšie príčiny sa dá považovať postupný rast spotrebného dopytu, vyššia medzispotreba a skutočnosť, že priame zahraničné investície v prvej fáze spôsobujú vyšší nákup nových technológií.
V odvetví v SR podniká niekoľko veľkých svetových výrobcov (Siemens, SONY, Motorola, Bull, Dell, Alcatel, OnSemiconductor a ďalšie), ktorých produkcia je určená na cieľové trhy alokované nielen na územiach SR a Európskej únie. Dopyt po výrobkoch odvetvia na svetových trhoch môže spôsobovať cyklickosť odvetvia i na domácom trhu, resp. sa môže priamo dotknúť výrobných kapacít svetových výrobcov podnikajúcich v Slovenskej republike.

Globálne trendy v elektrotechnickom priemysle

Vysoká rýchlosť technologických a trhových zmien vyžaduje adekvátny prístup aj v strategickom i operatívnom manažmente a kladie na podnikové riadenie v odvetví vysoké nároky. Dôsledkom je na jednej strane vysoká miera špecializácie riadiacich pracovníkov, na druhej strane si však komplexnosť riadenia vyžaduje úzku spoluprácu jednotlivých zložiek manažmentu.
Rozvoj telekomunikácií a globalizácia majú za následok technologickú, resp. produktovú konvergenciu, keď sa produkty rôznych výrobcov svojimi vlastnosťami navzájom približujú a o úspechu či neúspechu často rozhoduje sila marketingu a schopnosť ponúkať flexibilné dodacie podmienky. Znižovanie produktovej diferenciácie sa tiež označuje ako "produktová komoditizácia" a je typická najmä pre elektroniku a informačné technológie. V prípade súčiastok, modulov, komponentov určených na výrobu finálneho výrobku, komoditizácia znamená univerzálnosť ich použitia v rôznych zariadeniach od rozličných výrobcov.
Uvedený trend ďalej podporuje konsolidáciu, fúzie a akvizície v odvetví s cieľom získať dostatočnú kapitálovú silu na marketing, distribúciu, ale aj inováciu. Ďalším faktorom podporujúcim fúzie a akvizície je silná konkurencia v odvetví, ktorá má za následok prudké znižovanie cien a marží, čo zvyšuje zraniteľnosť podniku s nízkou trhovou silou.
Rozvoj elektronického obchodu otvára výrobcom možnosti osloviť rozsiahlejší trh a týka sa nielen výrobcov spotrebnej elektroniky, ale aj priemyselných elektrických zariadení. Zvyšovanie podielu elektronického obchodu je pre mnohých výrobcov cestou k znižovaniu prevádzkových nákladov.
Systém dodávateľsko-odberateľských vzťahov, charakteristický pre odvetvie výroby elektronických produktov nazývaný outsourcing alebo tiež contract manufacturing, je jedným z najvýraznejších trendov v tomto odvetví. Finálny výrobca v snahe sústrediť sa na svoj základný predmet podnikania zadáva objednávky na určité komponenty mnohým iným výrobcom. Podobne aj výrobcovia komponentov, resp. modulov objednávajú súčiastky u špecializovaných výrobcov. Tento systém sa široko uplatňuje pri dodávkach polovodičov vzhľadom na nákladnosť vybudovania a prevádzky závodov na ich výrobu.
Outsourcing sa pritom uplatňuje v globálnom meradle, nielen v rámci domovskej krajiny výrobcu. Výrobcovia súčiastok a komponentov s prevádzkami najmä v rozvojových a novoindustrializovaných krajinách vôbec neuspokojujú len domáci dopyt. Veľkí finálni výrobcovia využívajú kontraktovaných výrobcov pre prístup na zahraničné trhy, lacnú pracovnú silu a nízku cenu komponentov. Ďalšími výhodami pre odberateľov sú možnosť vyhnúť sa lokálnym reguláciám, importným, resp. exportným obmedzeniam, krátka lehota dodávky výrobku na regionálny trh a zabezpečenie proti kurzovým rizikám.
Objednávatelia sa sústredia viac na dizajn a marketing bez záťaže finančne náročného budovania a prevádzky výrobných závodov. Zároveň uzatvárajú zmluvy s viacerými výrobcami fyzických produktov.
Z hľadiska regionálnej štruktúry elektrotechnického priemyslu, a najmä elektroniky, sa aj mnohonárodné regióny (napr. EÚ) javia ako jeden trh, resp. jedna krajina. Produkciu, distribúciu a nákup materiálu a služieb už v súčasnosti riadia nadnárodné spoločnosti centralizovane. Dodávateľský marketing voči ďalším spracovateľom je taktiež centralizovaný. Lokálne orientovaný je len marketing voči koncovým zákazníkom, spotrebiteľom.
Výrobcovia elektroniky vypracúvajú regionálne, resp. globálne stratégie výroby, distribúcie svojich výrobkov i nákupu vstupov. Znamená to, že materiál môžu nakupovať v jednej krajine, vyrábať v druhej a predávať v ďalšej. Na strane nákupu vstupov produkčného cyklu takýto postup umožňuje komoditizácia elektrotechnických komponentov. Čoraz viac tradičných a veľkých výrobcov elektroniky sa transformuje na takmer virtuálne spoločnosti zaoberajúce sa len výskumom a vývojom, dizajnom a marketingom, ktoré fyzicky nič nevyrábajú.
Inovačné a dizajnérske centrá sú pre výrobcov finálnej produkcie rovnako ako pre výrobcov funkčných modulov kľúčovými prvkami, pretože finálni výrobcovia musia na požiadavky konečných spotrebiteľov reagovať flexibilne a ďalej teda zmeny vlastností prenášajú na svojich dodávateľov komponentov. Uvedené platí menej pre výrobcov súčiastok, ktoré sú takmer plne komoditizované a najdôležitejšiu úlohu u nich hrá cena a dodávateľská flexibilita.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.