Prezidentskej kandidátke Zuzane Čaputovej posledné prieskumy zverejnené tesne pred začiatkom platnosti moratória merali voličskú podporu na úrovni päťdesiat percent, čím sa rozvírili debaty o tom, že by kandidátka Progresívneho Slovenska mohla byť zvolená už v prvom kole volieb. To nás čaká už v sobotu 16. marca.
Čaputová by tak bola prvou prezidentkou v histórii samostatného Slovenska, ktorej by sa podarilo získať mandát už v prvom kole.
Čaputová to vidí jasne
Na to, aby mohol byť kandidát na prezidenta zvolený už v prvom kole, je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov. Z Ústavy však nie je jasné, či sa táto nadpolovičná väčšina počíta z odovzdaných hlasov alebo z celkového počtu voličov. A nezhodujú sa na tom ani ústavní právnici.
K problému sa v online rozhovore s verejnosťou, ktorý organizovali HN, vyjadrila aj samotná kandidátka. Pre ňu je nadpolovičná väčšina hlasov od zúčastnených voličov nedostatočná.
"V zmysle výkladu Ústavy SR najmä dôvodovej správy je na víťazstvo v prvom kole potrebné získať nadpolovičnú väčšinu všetkých nie iba zúčastnených voličov," odpovedala Čaputová na otázku čitateľa.
Nepodarená formulácia
Ak by sa však stalo, že kandidát získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a na základe toho by bol zvolený za prezidenta, jeho protikandidáti môžu tieto výsledky napadnúť na Ústavnom súde.
V článku 101, odseku 4 Ústavy SR sa píše, že „za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.“ O nič špecifickejší nie je ani zákon o spôsobe voľby prezidenta.
Ústavný právnik Peter Kubina považuje túto formuláciu za „nepodarenú.“ Diskusie o tom, ako text Ústavy interpretovať sa viedli už aj počas prezidentských volieb v roku 2014, kedy dávali prieskumy šancu na zvolenie už v prvom kole Robertovi Ficovi.
Takto prezidentská kandidátka odpovedala na otázky čitateľov HN:
Rozkol medzi právnikmi
Ani vtedy sa však právnici nezhodli. „Predmetom polemík sa stáva otázka, či z citovaného ustanovenia vyplýva, že na zvolenie prezidenta v prvom kole voľby sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, alebo či na jeho zvolenie postačuje len nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov,“ vysvetľoval v tom období vo svojom článku Marek Domin.
Kubina sa prikláňa k názoru, že kľúčové slovo v texte Ústavy je výraz „platných“ a teda že nadpolovičná väčšina by mala stačiť z odovzdaných platných hlasov.
Ústavný právnik svoj názor opiera aj o fakt, že percentuálne vyjadrenie výsledkov volieb sa štandardne počíta len z odovzdaných hlasov a nie je ovplyvnené tými voličmi, ktorí k urnám neprišli. „Keby sa to malo počítať zo všetkých voličov, tak by percentá jednotlivých kandidátov boli výrazne nižšie,“upozorňuje Kubina.
Podobný názor pre HN vyjadril aj Radoslav Procházka. „Ja si myslím, že stačí väčšina z platných hlasov,“ povedal bývalý politik a ústavný právnik.
Procházka zároveň dodal, že v tomto názore bol osamotený a väčšina odborníkov zastáva názor, že na zvolenie prezidenta v prvom kole je potrebná väčšina všetkých hlasov.