Rok 2004. Prezidentské voľby. Prieskumy ukazovali jasného favorita. Eduarda Kukana. Nestačilo. Krutá realita pre neho nastala v prvom kole volieb a skončil na treťom mieste za Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom.
Na postup mu chýbalo len necelých štyritisíc hlasov. Kukan dnes priznáva, že urobil chyby.
"Bolo to podcenené aj z mojej strany, tiež som to neodhadol poriadne. Stačilo navštíviť dve dediny a bolo by to vo vrecku. Bolo to podcenenie situácie a za chyby sa platí," povedal v rozhovore v HNtelevízii Kukan.
Tvrdí, že v prieskumoch skoro stále viedol. „A to viedlo k veľkému sebauspokojeniu mojich fanúšikov a čiastočne aj vedenia strany. Pamätám si, ako mi priatelia písali, že napríklad sú na dovolenke, ale na druhé kolo ma už pôjdu voliť."
Vysvetlil, že favorit volieb to má niekedy najťažšie.
"Volám to Kukanov syndróm. Moje meno vojde do politologickej histórie," opisuje Kukan.
Tvrdí, že aj keď v prieskumoch vyhrávate o veľa percent, tak nálady sa môžu zmeniť. "Poučka je, že treba intenzívne kampanovať, až dokedy sa dá," povedal europoslanec.
Tvrdí, že kým teraz boli v prezidentskej kampani dôležité sociálne siete, v čase jeho kandidatúry to boli najmä televízne debaty. "Pamätam si na televízny súboj s Vladimírom Mečiarom, ktorý som vtedy vyhral na moje veľké prekvapenie," spomína Kukan.