Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prvom kole prezidentských volieb bolo skutočne dramatické. Prekvapil vás jej vyše 40-percentný zisk?
Vôbec nie. Čísla ukazovali, že jej náskok bude naozaj veľký a hrať sa bude skôr o druhé a tretie miesto. Takže neprekvapilo ma to. Súhlasím však s tým, že takto dominantne sa obvykle na Slovensku nevyhráva.
Čím si teda vysvetľujete, že práve ona dokázala takto dominantne vyhrať? Predsa len, je to už druhýkrát po sebe, kedy uspel politický nováčik. V minulosti boli pritom prezidentské voľby skôr doménou ostrieľaných politikov...
Tak ono sa to skôr striedalo. Dalo by sa polemizovať o tom, či Rudolf Schuster bol nováčikom alebo nie. On bol prvolezcom. Vtedy, keď kandidoval, bola veľmi zaujímavá účasť. Bola spôsobená tým, že sa prezidentské voľby konali v roku 1999. Bolo to v istom vzopätí po konci mečiarizmu, ktorý nastal po parlamentných voľbách na jeseň 1998. Išlo o súboj, či sa nová politická realita udrží, alebo to bol len nejaký výkyv. Ľudia teda zrejme potrebujú tváre, ktorým dôverujú, ale zároveň nie sú ešte také obohraté. Môže to súvisieť so všeobecnou obohratosťou tvárí v súčasnej politike.
V spomínanom roku 1999 účasť na voľbách prekročila 70 percent, kým teraz nedosiahla ani 50 percent. Ako interpretovať silné výsledky Zuzany Čaputovej a ďalších kandidátov, ktorí predstavujú vzburu proti existujúcemu stavu, hoci nedochádza k mobilizácii voličov?
Súčasný nárast dosiahol len nejaké dve či tri percentá v porovnaní so situáciou z minulých volieb, keď kandidoval Andrej Kiska. Môžeme uvažovať o tom, či sú to tí istí voliči, ktorí volili aj minule. Teda či sa prerozdelili hlasy tých, ktorí obvykle chodia voliť, alebo či sa zmobilizovali noví voliči a časť sklamaných voličov starších strán už k voľbám nechodí. Práve to sa vo výsledku mohlo stať. Tým pádom nebol nárast účasti taký veľký....
Zostáva vám 85% na dočítanie.