30.08.2004, 00:00

Vymožiteľnosť záväzkov v Európskej únii

Ak si zmluvné strany, ktoré si vo vzťahoch podľa obchodného alebo občianskeho práva nedohodli rozhodcovskú doložku, majú možnosť použiť pravidlá stanovené Nariadením Rady č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v obchodných a občianskych veciach. Čo to znamená v praxi pre slovenského občana?

Ak si zmluvné strany podľa obchodného alebo občianskeho práva nedohodnú rozhodcovskú doložku, môžu v prípade sporov využiť pravidlá stanovené nariadením rady a Bruselským dohovorom. Obe sa týkajú súdnej právomoci, uznávaní a výkonu rozsudkov v obchodných a občianskych veciach. Čo to znamená pre slovenského podnikateľa?

Tuzemský podnikateľ si môže uplatniť svoje nároky voči žalovanému priamo v členskom štáte žalovaného, prípadne na slovenskom súde. Takáto situácia môže nastať napríklad vtedy, ak slovenský podnikateľ (kupujúci) uzatvorí kúpnu zmluvu s podnikateľom z iného členského štátu (predávajúci) a dohodne si miesto dodania tovaru na Slovensku. V prípade nesplnenia povinností zo strany predávajúceho je kupujúci oprávnený ho zažalovať v krajine, odkiaľ predávajúci pochádza, ale aj na príslušnom slovenskom súde (podľa miesta dodania tovaru).
Tento postup umožňujú pravidlá stanovené Nariadením rady č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v obchodných a občianskych veciach a Bruselským dohovorom o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v obchodných a občianskych veciach z roku 1968 vrátane jeho protokolov.
Nariadenie rady je priamo súčasťou slovenského právneho poriadku. To znamená, že jeho ustanovenia sú záväzné pre osoby, ktoré majú trvalé bydlisko alebo sídlo (tzv. domicil) v Slovenskej republike rovnako, ako sú pre ne záväzné iné právne normy vydané slovenskými orgánmi. Taktiež ostatné subjekty s domicilom v členských štátoch európskeho spoločenstva sa musia riadiť pravidlami obsiahnutými v spomínanom nariadení.
Ak žalobca dosiahol vydanie rozsudku zaväzujúceho žalovaného zaplatiť určenú peňažnú sumu, môže sa rozhodnúť, v ktorom členskom štáte bude iniciovať exekučné konanie. Ak priznanú pohľadávku bude vymáhať v inom členskom štáte ako v tom, kde bol rozsudok vydaný, musí predtým v tomto štáte požiadať súd, ktorý rozsudok vydal, aby mu vystavil osvedčenie. Jeho vzor je uvedený v prílohe č. 5 nariadenia.
Ak to vyžaduje súd alebo iný orgán rozhodujúci o vykonateľnosti, žalobca je povinný predložiť aj preklad príslušných dokumentov. Len čo sú potrebné podklady predložené, príslušný orgán v danom členskom štáte EÚ vyhlási rozsudok za vykonateľný. Na jeho základe sa potom predmetná pohľadávka vymáha.
Rozhodnutie o vykonateľnosti je možné na základe čl. 43 nariadenia napadnúť ktoroukoľvek zo strán. Následné konanie je vedené zásadami kontradiktórneho procesu, čiže v konaní, v ktorom sa dôkazy vykonávajú na návrh sporových subjektov, a nie z vlastnej iniciatívy súdu.
V prípade zakotvenia rozhodcovskej doložky do písomnej zmluvy sa zmluvné strany neriadia spomínaným nariadením, ale ich prípadný spor regulujú pravidlá príslušného rozhodcovského orgánu. Z toho vyplýva, že tieto subjekty už pri vzniku zmluvného vzťahu majú záujem, aby o ich právach a povinnostiach rozhodoval konkrétny rozhodcovský súd.

ČO OBSAHUJE NARIADENIE
Nariadenie sa nevzťahuje okrem statusových vecí (ktoré sa týkajú právnej spôsobilosti právnických osôb, majetkových vecí vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dedičských vecí, vecí vyplývajúcich z konkurzu a vyrovnania, konaní spojených so zrušením predĺžených spoločností a iných právnických osôb, sociálneho zabezpečenia a mimosúdnych vyrovnaní) ani na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní.
***
Nariadenie sa používa vo všetkých civilných a obchodných veciach, v ktorých konajú súdy jednotlivých členských štátov, kde žalovaným podľa čl. 2 je osoba s trvalým bydliskom, prípadne sídlom v členskom štáte.
Základnou tézou jurisdikcie podľa nariadenia je príslušnosť súdu toho členského štátu, v ktorej má žalovaný subjekt svoj domicil, teda buď trvalé bydlisko alebo sídlo (tzv. všeobecná jurisdikcia).
***
Špeciálna jurisdikcia, teda príslušnosť súdu iného členského štátu ako toho, v ktorej má žalovaný svoj domicil, je stanovená pre osobitné prípady čl. 5 a nasl. nariadenia, keď je na rozhodnutí žalobcu, v ktorom členskom štáte podá žalobu.
***
Nariadenie pritom rovnako ako Bruselský dohovor rozlišuje aj tzv. výlučnú jurisdikciu, keď je bez možnosti výberu stanovené, ktorý súd je príslušný na konanie. Právnym subjektom je taktiež umožnené, aby v súlade s čl. 22 nariadenia určili právomoc súdu na základe svojej dohody.
***
Nariadenie a dohovor upravujú krajinu súdu, na ktorom môžu byť žalovaní odporcovia v konkrétnych prípadoch. Návrh na výkon rozhodnutia súdu ktoréhokoľvek členského štátu sa v inom členskom štáte podáva podľa pravidiel stanovených jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, na stupni súdu určenom nariadením jeho Prílohy II a Dohovorom v čl. 40.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.