Po vstupe do Európskej únie Slovensko a všetky nové členské štáty budú potrebovať ešte roky na to, aby dosiahli aspoň tri štvrtiny priemernej úrovne súčasnej európskej pätnástky. Ak by krajiny v tomto stredoeurópskom regióne, spolupracujúce vo V4, na základe určitých predpokladov hospodárskeho rastu EÚ mali dosiahnuť aspoň 70 percent HDP na obyvateľa vyjadrené k parite kúpnej sily, tak by im dosiahnutie tejto úrovne malo trvať minimálne 11, ale možno až 33 rokov. Takýto odhad pred niekoľkými dňami vyslovila bývala šéfka slovenského rezortu financií Brigita Schmögnerová, dnes pôsobiaca ako výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie.
Budúce nové členské štáty, z ktorých osem reprezentuje bývalé tranzitívne ekonomiky, budú podľa nej predstavovať v rozšírenej Európskej únii skupinu štátov s dosť analogickými záujmami. Sila presadzovania týchto záujmov bude závisieť okrem iného aj od schopnosti postupovať koordinovane. Túto skutočnosť, ako pre HN uviedla Schmögnerová, si však začali uvedomovať až v závere predvstupových rokovaní napr. pri uzavieraní kapitoly o finančných vzťahoch. Zmluva o vstupe, ktorá sa bude podpisovať asi v apríli budúceho roka, bude obsahovať aj tzv. bezpečnostné klauzuly: všeobecnú a sektorovú. Všeobecná ekonomická klauzula sa už začala pripravovať na základe čl. 152 zákona o vstupe Rakúska, Švédska a Fínska. Budúce nové štáty by koordinovaným postupom mali dosiahnuť, aby klauzuly neboli diskriminačné a nevýhodnejšie ako v prípade predchádzajúceho rozšírenia.
Ukazuje sa, že nové členské štáty sa budú usilovať o rýchly vstup do Európskej menovej únie. Podľa Brigity Schmögnerovej by sa mohli pritom deliť o skúsenosti už pri formulovaní a aplikácii politík zabezpečujúcich reálnu konvergenciu, mali by tiež vzájomne koordinovať rokovania o vstupe a pod.
StoryEditor