Do roku 2050 by nás malo byť 9,3 miliardy. Maximalistické prognózy hovoria až o 10,9 miliardy, minimalistické o 7,9 miliardy obyvateľov Zeme. Preto nie je vylúčené, že prevažná časť ľudstva začne trpieť hladom. Najviac ľudí by malo pribudnúť v súčasných rozvojových krajinách. V 49 najmenej rozvinutých by sa počet obyvateľov mal takmer strojnásobiť a narásť zo 668 miliónov na 1,86 miliardy. Neznamená to ale, že by sa takýto vývoj ostatných krajín nedotkol.

Vzrastajúca populácia a spotreba ničia prirodzené biotopy, spôsobujú ohrozenie a vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov, degradovanie pôdy, znečisťujú ovzdušie a vodu, spôsobujú oteplenie a následkom globálneho oteplenia sa topia polárne ľadovce. Toto sa nezaobíde bez dôsledkov pre celú planétu.
Vzhľadom na neschopnosť ľudstva zabezpečiť dosť potravín pre všetkých, nie je prognóza rastu počtu obyvateľov Zeme veľmi optimistická. Od roku 1960 sa počet obyvateľstva sveta zdvojnásobil -- stúpol na 6,1 miliardy. Najviac ľudí pribudlo v chudobných krajinách. Tam je však aj najväčší nedostatok potravy a najviac degradovaná pôda i voda. V bohatších krajinách sa zase zdvojnásobili výdavky na spotrebu, ktorá s narastajúcimi príjmami ešte rastie. Napriek tomu polovica ľudí sveta ešte vždy musí vyžiť z menej ako dvoch dolárov na osobu a deň.

Čo priniesla globalizácia

Prispela k všeobecnému bohatstvu, k celkovému rastu. Jej následkom sú ale aj nerovnomerné príjmy a degradácia životného prostredia. Bieda núti množstvo chudobných ľudí v záujme prežitia zvyšovať nápor na krehké prírodné zdroje. Nedostatok pôdy často vedie ľudí usadiť sa v oblastiach, kde tým trpí životné prostredie.
Ďalšiu výzvu predstavuje narastajúca urbanizácia. Každý deň sa 160 000 ľudí sťahuje z vidieka do miest. Dnes takmer polovica ľudí žije v mestských oblastiach. Veľa miest v rozvojových krajinách zápasí s vážnymi problémami v oblasti zdravého životného prostredia, so zhoršujúcimi sa podmienkami spôsobenými rýchlym rastom, chýbajúcou infraštruktúrou, ktorá by zabezpečila zvyšujúce sa potreby, znečistenou vodou i ovzduším a väčším množstvom odpadu, než s akým si vedia poradiť. Chudobní ľudia často trávia dlhé hodiny zháňaním kuriva a platia vyššie ceny za jednotku energie, zatiaľ čo dodávatelia elektrického prúdu zvýhodňujú mestskú elitu.

Populácia a životné prostredie

Či nás v roku 2050 bude až 10,9 miliardy, alebo len 7,9 miliardy, prípadne taký počet, ktorý bude niekde v strede oboch predpokladov, teda 9,3 miliardy, bude závisieť od toho, ako sa svetu podarí skoncovať s chudobou a ako sa ženám zabezpečí právo na vzdelanie a zdravie, vrátane práva na reprodukčné zdravie. K tomuto záveru dospeli účastníci konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), ktorá bola roku 1992 v Riu de Janeiro, a medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) v roku 1994. Keby totiž ženy rodili iba želaný počet detí, svetový populačný rast by sa spomalil.

Už teraz chýbajú zdroje vody

Takmer 60 percent zo 4,4 miliardy ľudí v rozvojových krajinách nemá základné hygienické zariadenia, takmer tretina čistú vodu, štvrtina adekvátne bývanie, 20 percent nemá prístup k moderným výdobytkom zdravotnej starostlivosti a 20 percent detí nechodí do školy dlhšie ako po piatu triedu.
Podľa odhadu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nemá 1,1 miliardy ľudí prístup k čistej vode. V rozvojových krajinách sa 90 -- 95 percent chemicky nespracovaných splaškov a priemyselného odpadu vypúšťa do povrchových vôd a znečisťuje zásoby sladkej vody. V posledných 70 rokoch však spotreba vody na svete šesťnásobne vzrástla. Ročne ľudstvo spotrebuje 54 percent dostupnej sladkej vody, z toho dve tretiny v poľnohospodárstve. Keby spotreba na osobu vzrástla na celom svete na úroveň rozvinutejších krajín, stúpla by spotreba dostupnej sladkej vody na 90 percent.
V roku 2000 nemalo dosť vody až 508 miliónov ľudí v 31 krajinách. Ich počet sa do roku 2025 zvýši na 3 miliardy v 48 krajinách a vyše 45 percent ľudí sveta nebude mať 50 litrov vody na osobu a deň, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných potrieb.
Hladina vody v niektorých mestách v Číne, v Latinskej Amerike a v južnej Ázii klesá ročne o vyše metra. Aby sa pokryla potreba v poľnohospodárstve a v priemysle, odčerpáva sa aj voda z morí a riek, a to má niekedy katastrofálne následky.

Čo dýchame

V 20. storočí vzrástli emisie oxidu uhličitého dvanásťnásobne -- z 534 miliónov ton na 6,59 miliardy ton. Tieto emisie prispeli ku globálnemu otepľovaniu, ktoré bude mať závažné environmentálne a sociálne dôsledky. Podľa odhadu Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) teplota atmosféry v nasledujúcom storočí vzrastie až o 5,8 stupňa Celzia a hladina morí stúpne asi o pol metra.
V roku 1995 prispelo 20 percent svetovej populácie, žijúcej v krajinách s najvyššou spotrebou paliva na osobu, 63 percentami k celosvetovým emisiám oxidu uhličitého. Pritom 20 percent populácie z tých krajín, kde sa produkuje najmenej emisií prispelo iba 2 percentami k celkovému množstvu. Spojené štáty americké so 4,6 percenta svetovej populácie produkujú štvrtinu celosvetového množstva emisií vyvolávajúcich skleníkový efekt. V priemyselných krajinách sa emisie, prerátané na osobu, relatívne nemenili od roku 1970. Zatiaľ čo emisie na osobu v rozvojových krajinách sú ešte vždy podstatne nižšie, rozdiel medzi nimi sa zmenšuje.

Vplyv na klímu

Klimatické zmeny sa vážne premietnu do početnejších búrok, povodní, šíriacej sa pôdnej erózie, urýchleného vymierania biologických druhov, presunov poľnohospodárskych oblastí a zvýšený nedostatok vody i nárast tropických chorôb ohrozí zdravie ľudí.
Za posledných niekoľko desaťročí, ako kulminoval populačný rast, najvyššiu úroveň v dejinách dosiahlo odlesňovanie. Odhaduje sa, že v tropických pralesoch rastie 50 percent súčasných rastlinných druhov. Pri súčasnom tempe odlesňovania sa posledné zvyšky pôvodného tropického pralesa vyrúbu do 50 rokov, čo spôsobí ich nenávratnú stratu. Odlesňovanie prispieva aj k zvyšovaniu hladiny oxidu uhličitého v ovzduší. Kým trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch skrýva v sebe určitý prísľub, bude potrebné riešiť predpokladaný nárast populácie v najbližších desaťročiach a prijať závažné rozhodnutia. Mnohé krajiny s najväčšími plochami tropického pralesa sú práve tie, v ktorých je najvyšší populačný rast. Jedným z kľúčových riešení, ako zachovať lesy s ich rôznorodou flórou a faunou, môže byť prepojenie programov týkajúcich sa reprodukčného zdravia a plánovaného rodičovstva s úsilím rozumne hospodáriť v parkoch a lesoch.

Životné prostredie -- bohatstvo a chudoba

Medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami je obrovský rozdiel v spotrebe. Najbohatšie štáty na svete s 20 percentami svetovej populácie majú na konte 86 percent celkovej individuálnej spotreby. Na druhej strane 20 percent populácie najchudobnejších krajín iba 1,3 percenta. Dieťa narodené v priemyselnej krajine za celý svoj život spotrebuje viac a spôsobí väčšie znečistenie ako 30 až 50 detí narodených v rozvojových krajinách. "Stopa", akú zanechá blahobytnejšie žijúce dieťa v životnom prostredí, je hlbšia ako stopa chudobnejšieho dieťaťa a v mnohých prípadoch presahuje samoobnoviteľné schopnosti Zeme. Aby sa uživilo takmer 8 miliárd ľudí, tento počet sa očakáva v roku 2025, a zlepšilo sa ich stravovanie, svet bude musieť zdvojnásobiť produkciu a zlepšiť distribúciu. Väčšina produkcie bude musieť byť pokrytá viac z vyšších výnosov než z obrábania novej pôdy. Nové vysoko úrodné odrody si však vyžadujú špeciálne hnojivá a pesticídy, ktoré môžu narušiť ekologickú rovnováhu.

Zdravie a životné prostredie
Environmentálne podmienky majú významný vplyv na nákazlivé choroby, ktoré spôsobujú 20 -- 25 percent úmrtí na svete. Až 60 percent akútnych infekcií dýchacích ciest, 90 percent črevných ochorení, 50 percent chronických respiračných ochorení a 90 percent malárie by mohli ovplyvniť jednoduché zásahy do životného prostredia. V husto obývaných mestských aglomeráciách je obyvateľstvo vystavené podstatne vyššiemu znečisteniu ovzdušia, ako sú odporúčané hodnoty WHO.
Znečistená voda a s tým súvisiace nedostatočné hygienické podmienky majú každý rok na svedomí smrť 12 miliónov ľudí. Nedostatok čistej vody v hygienických zariadeniach podrýva kvalitu služieb zabezpečujúcich reprodukčné zdravie.
Znečistené ovzdušie spôsobuje smrť ďalších takmer 3 miliónov ľudí, väčšinou v rozvojových krajinách. Zdravotnými následkami u ľudí sa môžu prejaviť aj zásahy do krajiny. Priehrady a odvodňovanie môžu vytvárať živnú pôdu pre šíriteľov nákaz, používaním pesticídov a hnojív vo vyššej miere môže byť populácia vystavená toxickým chemikáliám.
Domácnosti -- spaliny vznikajúce v dôsledku spaľovania dreva, biomasy a uhlia pri varení a kúrení -- vplýva na 2,5 miliardy ľudí, väčšinou žien a dievčat. Odhaduje sa, že v rozvojových krajinách každoročne spôsobuje smrť viac ako 2,2 milióna ľudí.
Neplánovitý rozvoj miest a zaostalosť marginálnych vidieckych území zvyšuje počet ľudí, ktorí nemajú prístup k službám zabezpečujúcim reprodukčné zdravie, čím sa zvyšuje riziko úmrtí rodičiek i neželanej ťarchavosti.
Následky industrializácie od roku 1900 spôsobili, že do prostredia sa dostalo 100 000 nových chemických látok. Niektoré boli v priemyselných krajinách zakázané, ale stále sa používajú v rozvojových krajinách. Veľa poľnohospodárskych a priemyselných chemikálií si našlo cestu do vzduchu, vody, pôdy, potravy a -- do ľudí.
-----------------------------------------------------------------------------
Varujúce fakty

* Asi 800 miliónov ľudí na svete chronicky trpí zlou výživou a 2 miliardy nedostatkom potravy. * V rokoch 1985 a 1995 zaostávala výroba potravín za populačným rastom v 64 zo 105 skúmaných rozvojových krajín. Najhoršia situácia bola v Afrike.
* Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) klasifikuje väčšinu rozvojových krajín ako "nízkopríjmové, s nedostatkom potravy", ktoré nevyrábajú dostatok potravy pre všetkých obyvateľov a ktoré si na pokrytie rozdielu nemôžu dovoliť potraviny dovážať. Veľa poľnohospodárskej pôdy sa tam pritom využíva na pestovanie úrody na vývoz, a miestni obyvatelia si nemôžu dopestovať potravu pre seba.
* Kapacity na produkciu potravy znižuje v chudobných krajinách aj degradácia pôdy, nedostatok vody, nevhodné poľnohospodárske postupy a rýchly prírastok obyvateľov.
* V roku 2025 by sa nenávratne mohlo stratiť až 60 000 rastlinných druhov, čo je štvrtina všetkého rastlinstva. Podľa FAO je až 69 percent lovísk rýb úplne vyplienených.
* Vplyv človeka na životné prostredie vyostruje intenzitu prírodných katastrof a ich následky znášajú chudobní. Na svete žije 25 miliónov tzv. environmentálnych utečencov.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.