StoryEditor

Syndróm sebeckosti bežca: Výlet? Nie, mám preteky

24.05.2014, 00:05

V knižke Blato, pot a slzy od írskej ultrabežkyne Moire O'Sullivanovej som narazil na pojem "syndróm sebeckosti bežca". Zaujal ma a možno osloví aj vás.

Selfish Runner's Syndrome vo voľnom preklade znamená, že behanie sa môže stať extrémne sebeckou aktivitou.

Lenže, povýšiť súťaženie na jediný zmysel života je nevhodné a v konečnom dôsledku škodlivé pre rodinný život. Týka sa to predovšetkým vytrvalostných športovcov a nemám tým na mysli profesionálov, ale širokú rodinu maratóncov, diaľkových bežcov, horských ultrabežcov, bežkárov, triatlonistov. Reč je o rekreačných športovcoch, ktorí sa zúčastňujú na otvorených bežeckých súťažiach určených pre všetkých.

Už len zvládnutie polmaratónu, o maratóne a dlhších behoch ani nehovoriac, si vyžaduje pravidelný tréning. Ak sa chce bežec zlepšovať, musí trénovať viac a intenzívnejšie. Nabehané objemy sa nedajú oklamať. Nemožno dosiahnuť dobrý výsledok bez stoviek a tisícok nabehaných kilometrov za rok.

Najmä maratónci a ultrabežci si nevystačia s niekoľkými desiatkami kilometrov týždenne. Ak chcú byť naozaj dobrí, musia vo vytrvalostnej fáze prípravy nabehať sto a viac kilometrov za týždeň. A to chce čas. Hodiny a hodiny behania, driny, potešenia.

Výlet? Nie, mám preteky

Hlavne v kratších dňoch na jeseň, v zime a počas skorej jari sú na dlhé behy predurčené víkendy. Ani v lete však nie je času nazvyš. Od jari do jesene sú mnohé soboty a nedele vyplnené pretekmi. Cesta do ich dejiska a späť i beh samotný zaberú často aj celý deň. Pri ultrabehoch nezriedka aj dva dni či viac.

Ak k tomu prirátame aj stále populárnejšiu účasť v bežeckých tréningových kempoch, ktoré sa často organizujú v dovolenkovom období, veľa voľného času popri práci bežcovi nezostáva.

Výnimku tvoria do istej miery okrem profesionálnych športovcov takzvaní rentieri. Sú to ľudia bohatí na čas, ktorí majú zabezpečený príjem. Nejde len o majetných boháčov, ale aj o finančne zabezpečených dôchodcov. Aj oni však môžu prepadnúť syndrómu sebeckého bežca.

Moira O'Sullivanová popisuje svoje vlastné skúsenosti takto: "Hádky s partnerom pre ignorovanie spoločných večerných aktivít mimo domu, pretože mám na druhý deň tréning, alebo preto, že som unavená z namáhavého behu cez deň. Odmietanie výletov cez víkendy, pretože práve vtedy sú preteky, na ktorých chcem byť. Spoločné víkendy, počas ktorých zmiznem, aby som si šla sama tréningovo zabehať."

Veľa podobného som zažil sám a z rozhovorov s priateľmi - bežcami viem, že aj mnohí iní.

Narušené vzťahy

Behanie dostáva prednosť pred všetkým ostatným. Aj pred vlastným vzťahom. Ide o jasnú diagnózu - syndróm sebeckosti bežca. Nie je to telesný, ale spoločenský, vzťahový problém.

Nejde o ľudovo nazývanú "závislosť od športovania" - pri nej totiž dochádza k závažnému poškodeniu zdravia. Naproti tomu pri syndróme sebeckosti bežca môže ísť o zdravého a fyzicky veľmi zdatného človeka. Jeho problémom je niečo iné - narušené vzťahy. Skĺbenie tréningu a zamestnania vedie nevyhnutne k silnému individualizmu. Inak sa to nedá stíhať...

Čo s tým robiť? Ako obnoviť harmóniu, keď hrozí tento syndróm? Írsky olympionik Noel Caroll odporúča: "Nikdy sa nesťažuj partnerovi, že si unavený. Neodchádzaj z večerných akcií vždy skoro domov. Nerozprávaj stále o behaní a znižuj jeho význam pre svoj život."

Syndróm sebeckosti bežca je v partnerskom vzťahu často kolíziou medzi starým životným štýlom, závislosťou od telesnej lenivosti charakterizovanou papučovou kultúrou, a na druhej strane súčasným trendom zdravého životného štýlu.

Mladá generácia Y (ľudia narodení po roku 1979) sa s týmto syndrómom vyrovnáva oveľa ľahšie. Jej prioritou je totiž ochrana slobody jednotlivca a typický pre ňu je silný individualizmus.

Obľúbenosť rekreačného športovania a najmä behania, zmenila spoločenský pohľad na bežcov. Už to nie sú čudáci, ale sympatickí mladí ľudia. Nový prístup a iné chápanie behu vedú k pozitívnemu partnerskému vzťahu a neraz k jeho utuženiu. Mladí si dnes oveľa ľahšie nájdu partnera, s ktorým ich spájajú spoločné záujmy, vrátane behu. A to je najlepšia prevencia syndrómu sebeckosti bežca.

Autor je riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a ultrabežec

menuLevel = 2, menuRoute = rungo/aktuality, menuAlias = aktuality, menuRouteLevel0 = rungo, homepage = false
20. apríl 2024 15:27