Moderné ženy si už vydobyli svoje miesto na slnku aj v oblastiach považovaných za doménu silnejšej polovičky ľudstva. Na bežeckých podujatiach to ale stále vyzerá ako pred desiatkami rokov – na desať mužov tam len tak-tak vychádza jedna bežkyňa. Nie je to kvôli diskriminácií pohlavia, ženy si za to tentokrát môžu samy. Na štartové pole pretekárok v behu býva celkom tristný pohľad. Schádzajú sa v ňom hlavne tie, ktoré sa navzájom dobre poznajú. Všetci poznajú aj ich výkony, a tak je poradie v cieli ľahko predvídateľné už na štarte. Bežkyne preto musia pretekať predovšetkým so svojim vlastným časom, občas s niekoľkými súperkami, ktoré sú na tom približne rovnako. Pokiaľ prídu. Je to veľká škoda – snáď každá športovkyňa by uvítala viacej sparringpartneriek a súperiek zároveň.
Smutné na tom je, že za nízky počet dievčat a žien na tratiach môžu ich vlastné mylné predstavy a tradované mýty. Sami sa tak môžete zamyslieť na príklade ôsmich najčastejších mýtov a výhovoriek, prečo tá či oná chodí iba tak na hodiny cvičenia do uzatvorených priestorov, či tiež nie ste ich obeťou. Možno aj nájdete motiváciu, prečo to zmeniť.
1. Nie sme od prírody súťaživé
Na rozdiel od samčej polovice ľudstva nie je medzi ženami toľko osôb, ktoré rady ukazujú, čo vedia, a ktoré majú potrebu merať sily s ostatnými. Nemajú často ani nijaké zvláštne túžby predvádzať sa na verejnosti.
Podstatou kondičného behania pre zdravie, a dokonca aj celého radu pretekov pritom nie je ani tak súťaživosť, ako starostlivosť o zdravie a stretávanie sa s priateľmi. Súťaživosť prichádza ku slovu až pre tie ženy, ktoré chcú naháňať body v lige a usilujú sa o umiestnenie v prvej päťstovke Pražského medzinárodného maratónu alebo aspoň o čo najlepšiu pozíciu vo svojej vekovej kategórii. Inak je najdôležitejšou motiváciou prostá radosť z pohybu.
2. Nemáme čas kvôli rodine alebo práci
Niektoré ženy bez hlbšej úvahy odmietajú pozvanie na beh predovšetkým preto, že by kvôli pracovnému vyťaženiu a starostlivosti o rodinu sotva našli čas na pravidelný tréning. Niečo pravdy na tom je, avšak napriek tomu ide väčšinou o obyčajnú výhovorku. Je len potrebné, aby sa ženy naučili lepšie si organizovať čas. A v rodine si vymedzili svoje „územie“. Musia presvedčiť svojich najbližších, aby prijali beh ako súčasť ich osobnosti a rešpektovali to.
Beh môže byť pevnou súčasťou života vydatej ženy či novopečenej matky, ktorá športovala, ale aj tej, ktorá sa z rôznych dôvodov rozhodla začať pracovať na svojom zdraví. Tiež muž si bude viacej vážiť ženu, ktorá má aj iné ušľachtilejšie vyžitie ako iba udržovanie domáceho kozuba.
Členmi jedného z maratónskych klubov sú manželia Jarmila a Ján, rodičia piatich detí. Začali predvlani na jeseň, obaja úspešne dobehli vlani v máji maratón, stále sa zlepšujú a sami zhodne hovoria, že aj rodina a deti ich motivujú, aby za nimi nezostávali pozadu. Práve preto športujú a udržujú sa tým svieži a mladí. Dávajú skutočne dokonalý dôkaz toho, že to ide! A prečo by vlastne iba páni mohli mať svoje koníčky, zatiaľ čo ženy by sa ich mali vzdávať, lietať okolo sporáka, mať zlý pocit zo seba samej a ku všetkému nepekne tlstnúť.
3. Cvičiť v rytme hudby, to áno... ale behať?
Zatiaľ čo na bežeckých tratiach je ružou medzi tŕním už spomínaná desatina žien, na aerobiku je pomer obrátený. Je za tým tímový duch, teplo a bezpečie telocvične, hudba „do kroku“, vidina zoštíhlenia „problematických partií“, na ktoré prevádzkovatelia aerobiku lákajú do svojich hodín ďalšiu a ďalšiu „mladú krv“?
Hocičo, ale predsa ani beh nie je športom pre akési introvertné samorasty. Beh v skupine, či aspoň vo dvojici, vám prinesie nie iba vzájomnú motiváciu a nových priateľov, ale nemusíte sa potom ani báť vyraziť na lesné cesty. Pri menej intenzívnom behu sa môžete rozprávať. Spoločnou témou môžu byť novinky z bežeckého sveta a tréningové metódy svetových hviezd rovnako ako posledný diel Ordinácie v ružovej záhrade. Nakoniec na hodine aerobiku sa kvôli fyzickej záťaži a nutnosti sústredenia sa každej účastníčky na kroky bude debatný krúžok konať iba ťažko.
A problematické partie? Beh, zvlášť do kopca, posilní svalstvo nôh a zadočku dostatočne k tomu, aby v týchto miestach účinne napomáhalo spaľovaniu tukov a vyhladilo celulitídu. Vytrvalostný beh navyše nenarobí niekedy až zbytočne mohutné svaly ako šprint.
4. Budem spotená, strhaná a nič z toho
Vyčerpanie pri tréningu sa týka opäť iba bežkýň, ktorých motiváciou je výkon a musia občas vydržať tréning či preteky na hranici možností. Kto ale chce behať skutočne iba pre radosť, nemusí sa uštvať ani sa nepekne spotiť. Ostatne, po aerobiku, spinningu či squashi z každého tiež tečie, či nie? V čom je teda rozdiel?
5. Partner mi vždy utečie
Zo začiatku pre vás beh nemusí byť príjemný. Chvíľu trvá, kým nohy začnú počúvať a vy sa prestanete zadýchavať. Pomerne časté sťažnosti všetkých žien, ktoré sa rozhodnú začať niečo robiť, sú takmer navlas rovnaké. Pre ich rýchlejších, na beh privyknutých partnerov, môže byť pomalšie tempo pekná otrava a začínajúce bežkyne to vycítia. Cítia sa zle nielen kvôli tomuto vedomiu, ale aj preto, že napriek všetkej snahe a dobrým predsavzatiam to jednoducho nestačí.
Je to takmer vždy zaručený spôsob, ako urobiť doma dusno? Nie. Avšak obaja v páre by mali vedieť, že každý začiatok potrebuje veľkú dávku trpezlivosti, a to od obidvoch. Rozhodnutie toho, kto dosiaľ nebehal, nie je vždy ľahké, hoci za ním stojí čokoľvek - od jednoduchej túžby skúsiť niečo nové, snahy zhodiť zopár nadbytočných kilogramov alebo skoncovať s cigaretami.
Ak budete začínať s tréningom v bežecky nevyrovnanom páre, mali by ste rátať s neľahkými začiatkami. Partner, ktorý už má skúsenosti, by vás mal všetkými spôsobmi podporiť. Znamená to zvoliť také tempo, aby ste sa zbytočne netrápili, aj keby to mala byť rýchlejšia chôdza. Pobiehanie partnera v kruhu okolo vás, kľučkovanie medzi stromami a jeho útrpný výraz môžu ktorúkoľvek ženu od začiatku skutočne odradiť. Kto trénuje na výkon, mal by si svoju pravidelnou tréningovou dávku odbehať zvlášť a beh s pomalšou partnerkou či partnerom vnímať ako ďalšiu, odpočinkovou fázu. Taký beh navyše funguje ako „kyslíková sprcha“ – regeneračný prostriedok, ktorý pomáha zlepšiť výkon.
Vyspelejší bežec by tiež nemal očakávať, že stačí týždeň pomalšieho behu a potom si už jeho drahá poradí sama. Naopak – spolupracujte, chváľte a obdivujte sa navzájom – trvalo. Pokiaľ viete, že takého trpezlivého partnera nemáte, môžete skúsiť niektorý z bežeckých klubov, kde spolu trénujú začiatočníci aj pokročilí. Dobrý tréner vie, ako stanoviť tempo, tréningové dávky aj hendikepy, aby boli spokojní všetci.
Čo dodať? Tým začiatočníkom nemusí byť nevyhnutne žena. Niekde to funguje tiež naopak!
6. U nás na dedine som za exota
Začať behať môže byť v malej dedine skutočne obťažnejšie. Bežci z mesta síce môžu dedinčanom závidieť ďaleko lepší terén, čistejší vzduch, les za domom aj cesty, kde nejazdí toľko áut. Málokto si však uvedomí skutočnosť, že zatiaľ čo v anonymite veľkomesta sa človek môže schovať, na dedine si ľudia vidia takmer do taniera. Zvlášť na chalupárov alebo „mestskú náplavu“ sa môžu domáci pozerať s dešpektom. Môžu si myslieť, že „víkenďáci“ nič nerobia, majú veľa energie navyše, keď takto behajú – a najradšej by ich poslali robiť na pole. Na tých, ktorí si v dedinkách za veľkými mestami postavili domčeky a pracujú v mestách, možno niektorí závistlivci pozerajú ako na rozmarných zbohatlíkov, ktorých by najradšej poslali tiež tam.
Je to už tak – ľudia majú rôzne povahy aj slabosti, ale všetci sú z rovnakého mäsa a kostí. Problém môže byť nielen na strane zatrpknutého dedinčana, ale aj na strane bežca, ktorý sa správa až príliš okázalo. Hodí sa preto mať medzi starousadlíkami niekoľko dobrých známych, a ak to nie je možné, snažte sa aspoň nadviazať nejaké kontakty. Miestni poznajú terén, môžu pomôcť vybrať dobré trasy alebo poradiť bežcovi, ktorý trochu „zakufroval“. Pochváľte peknú záhradku, dobre stavaného psa, porozprávajte sa, ako rastú hríby. Spoločná reč o bežných témach dokáže ľudí trochu zblížiť. A pokiaľ v dedine alebo okolí organizuje miestny športový oddiel tiež nejaké preteky, stojí za to sa ich zúčastniť.
7. Trápni týpkovia na mňa pohvizdujú
Pohvizdovanie, pokrikovanie aj najrôznejšie komentáre pubertálnych aj značne postpubertálnych primitívov, zvlášť keď dievča či žena vybehne na trať sama, sú skutočne nepríjemné. Zvlášť keď je z ich pohľadu „dobre stavaná“. Môžu o tom predlho rozprávať takmer všetky atlétky.
Zatiaľ čo žena, ktorá behá už niekoľko rokov a môže byť na svoju postavu i bežecké výkony právom hrdá, vie ľahšie čeliť podobným javom, pre začiatočníčku to môže byť frustrujúci zážitok a často aj posledná kvapka k tomu, aby s behaním raz a navždy prestala. Ako na to?
Ak vybehnete s partnerom, posmieváčkovia sa spravidla stiahnu. Ak nie, iba prítomnosť muža po vašom boku ich môže aspoň trochu upokojiť. Ak nikoho takého nemáte, budete sa s tím musieť vyrovnať po svojom. Úplne najlepšie je ignorovať všetky podobné prejavy. Málokto je taký duchaprítomný, že dotieravcov odpálkuje vtipnou poznámkou, ktorá ich usadí. Lepšie je skutočne nestrácať čas ani dôstojnosť a na takých „otrapov“ sa ľudovo povedané vykašlať. Okrem toho niektorí z nich by vašu reakciu brali ako flirt, a zbaviť sa ich by bolo čím ďalej ťažšie.
Vzhľadom na to, že títo páni a niekedy aj dámy majú väčšinou dosť biedny životný štýl, takmer vždy úplne stačí myslieť si svoje. Tiež pomáha vedomie, že dotyčný posmieváčik ani nevie, o čo prichádza, a naopak sa pomaly a isto udusí v oblaku dymu zo svojej cigarety, zatiaľ čo bežec si buduje zdravie a dokonalú postavu. A vôbec, môže sa pozrieť, keď niečo také doma nemá a vo svojom úbohom živote sa na to sotva kedy zmôže!
Dôrazné varovanie: V žiadnom prípade posmieváčkov neprovokujte. Presvišťať okolo nich – napríklad aj v bolerku, zamávať vrkočom, ale vždy čo najrýchlejšie, avšak pokojne bez známok nervozity, preč od nich. Aj keď sú pravdepodobne neškodní, mohla by potom byť skutočnosť iná. Na svojich tratiach sa radšej vyhýbajte krčmám a staveniskám, alebo športujte s partnerom a nebehajte stále po rovnakých cestách.
8. Budem sa hlúpo vliecť na chvoste
Nikto učený – ani trénovaný - z neba nespadol a všetko je raz po prvýkrát. Začiatočník nemusí, samozrejme, ísť hneď na preteky, ale dôležité je nejako začať.
Najlepšie je dohovoriť sa s kamarátkou alebo v skupinke a zvoliť si niektorý z masových pretekov ako Beh Devín - Bratislava, Bratislavský či Košický polmaratón aj celý maratón, kde je veľa ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú. Choďte do toho s vedomím, že na mnohých nestačíte, ale to je predsa normálne. Medzi ostatnými bežcami sa navyše úplne v pohode stratíte. Mnohí z nich sú na štarte tiež po prvýkrát a cítia sa rovnako. Aj keď bude veľa ľudí, možno až tri štvrtiny štartového poľa pred vami, s veľkou pravdepodobnosťou však bude veľa ďalších ešte za vami.
Tip: Neberte svoj prvý štart ako preteky, ale ako spoločenskú záležitosť. Preteky majú peknú atmosféru, je možné na nich stretnúť veľa zaujímavých ľudí. Radosť z prekonania seba samého sa už postará o to, že sa budete tešiť na ďalšie. Možno aj preto, že nabudúce budete chcieť byť ešte rýchlejšia. A to už za ten hriech stojí.