Motivácia jed základom všetkého. Nepreháňam. A pri športe ani nehovorím! Nedávno nórsky skokan Bardal náhle oznámil, že končí s aktívnou činnosťou, lebo stratil motiváciu. Podmienkou úspechu je byť silno a dlho motivovaný. Nejedná sa len o výkonnostný, ale aj o rekreačný šport. Ak to premietneme na behanie, znamená to donútiť sa vstať a ísť behať aj keď vonku je tma, alebo prší. A vytrvať, neskončiť po dvoch týždňoch tréningu. Koľkí úžasní šampióni, rekordéry, po dosiahnutí vrcholu, zavesili bežecké topánky na kliniec a narástli im bruchá. Stratili motiváciu a prestali sa hýbať. Čo to je? Tá motivácia....Vieme, že je to v hlave. Je to v psychike. Ale dodnes neprišli na to vedci kde sa v nás motivácia berie a ako sa vytráca. Sú len rôzne teórie. Psychológovia popísali hrubé knihy. Tréneri sa ju snažia u svojich zverencov zvyšovať a udržať. Vieme ju do istej miery ovplyvniť, manipulovať, ale to je všetko. Je zložitá, je rôznorodá. Motivácia je ako láska. Tak ako spieva Jožo Ráž „Psychológ sa v nej nevyzná...“ Je to čarovný kotlík, kde sa varí. Sú aj v našom športe motivační fenoméni. Veď kto z maratóncov by nepoznal Evku Seidlovú, alebo Vilka Nováka? Napriek tomu že svoje maximá dosiahli pred rokmi sú stálice na maratónskom nebi a získavajú víťazstvá vo vekovej kategórii. Alebo Bašista. Čo ich motivuje? To je intímna otázka. Závislosť na pohybe, tá to nevysvetlí. Motivácia je niečo viac. Je to dar. Je to mladosť. „Vis vitalis“ – životná sila. Niektorí z nás jej majú viac.