Čo robiť, keď chceme trénovať, no necítime sa dobre?
Väčšina z nás, ktorým pohyb prirástol k srdcu, sa zrejme už neraz ocitla v situácii, kedy sa po zdravotnej stránke necítila dobre. Pobolievala vás hlava, mali ste upchatý nos, alebo vás škriabalo v krku. Súčasne ste však mali pocit, že by ste zvládli niekoľko kilometrov. Ako sa v takejto situácii zachovať? Máme podľahnúť a dať si pauzu, alebo si môžeme ísť bez akýchkoľvek starostí o svoje ďalšie zdraviu zabehať? Zatiaľ čo pri ochorení so zreteľnými príznakmi, kedy sa cítime veľmi zle a ani nás nenapadne uvažovať o tréningu, je situácia jednoznačná, pri ľahšom respiračnom ochorení nie je rozhodovanie až tak jednoduché. Výkonnostný bežec sa obáva nesplnenia tréningového plánu a stagnácie výkonnosti, pohybovo aktívny jedinec nechce zase prísť o príjemný zážitok z vychádzky na bicykli, plávania, prebehnutia sa, či inej obľúbené telesnej aktivity.
V prípade ľahšieho prechladnutia môže mať pohyb priaznivé účinky
Uvoľní upchatý nos, spríjemní nepríjemný pocit z „ťažkej hlavy", podporí odkašliavanie a prečistí dýchacie cesty bez toho, aby sa zhoršil priebeh prechladnutia, prípadne predĺžila dĺžka jeho trvania. Beta-endorfíny môžu prispievať aj k zlepšeniu subjektívnych pocitov, tak ako je to bežné pri normálnom stave. Z praktického hľadiska je však často problém rozlíšiť medzi ľahkou formou, kedy športovanie môže pôsobiť priaznivo, a ochorením, pri ktorom je telesné zaťaženie nevhodné, či dokonca nebezpečné. Ak teda máte pocit, že by vám pohyb mohol pomôcť, prípadne sa nedokážete vyrovnať s myšlienkou, že vynecháte tréning, všimnite si najprv bližších príznakov. Ak sú lokalizované „nad krkom" (upchatý nos, kýchanie, pocit ťažké hlavy, škrabanie prípadne bolesť v krku), priemerná telesná námaha by nemala viesť k zhoršeniu. Ale aj tu treba zachovať najvyššiu opatrnosť. Zaťaženie by malo byť spočiatku mierne (približne polovičná intenzity). Pokiaľ po 10 minútach cítite zlepšenie, môžete úsilie mierne zvýšiť a tréning dokončiť. V opačnom prípade je potrebné zachovať zdravý rozum a tréning prerušiť.
Tréning je treba odložiť, ak sú príznaky ochorenia aj „pod krkom"
K takýmto prejavom patrí najmä svalové bolesti, zimnica, dráždivý kašeľ, zvýšená teplota, vracanie alebo hnačka. Telesná námaha v týchto prípadoch prinajmenšom zvýrazní príznaky a zvýši dehydratáciu. Oveľa závažnejšie však je zbytočné zvýšenie rizika na postihnutie srdcového svalu, tzv. myokarditídy, čo môže mať závažné, v extrémnom prípade až fatálne následky. V takej chvíli je potrebné si položiť otázku, či takéto „športové násilie" má skutočne nejaký zmysel. Alebo či organizmus, ktorý už beztak bojuje s infekciou, je potrebné ešte vystavovať nadmernej telesnej záťaži. Môže byť tréning v takomto stave natoľko kvalitný, aby viedol k pozitívnym adaptačným zmenám, predovšetkým ak sú v dôsledku oslabenia organizmu znížené samotné východiskové podmienky pre regeneračné procesy? Pokiaľ na niekoľko dní vynecháte tréning, určite to nebude znamenať koniec sveta. Naopak v tomto prípade je oveľa vhodnejšie poskytnúť organizmu dostatočný čas na regeneráciu, než ho „doraziť" náročným zaťažením v stave oslabenie a dostať ho do stavu, z ktorého sa bude dostávať dni či možno až týždne.