Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) mala pôvodne doslúžiť už v roku 2020, NASA však jej prevádzku predĺžila do roku 2024. Životnosť stanice ISS sa pritom predlžovala už niekoľkokrát. Bushova administratíva počítala s koncom prevádzky v roku 2016 a Obama v roku 2010 predĺžil prevádzku práve do roku 2020.
Podľa aktuálnych dlhodobejších perspektív však nemieni súčasná americká administratíva túto rozpočtovú položku Amerického úradu pre letectvo a vesmír (NASA) platiť. Vyplýva to z aktuálneho rozpočtu Spojených štátov a ďalších plánov, ktoré boli tento týždeň zverejnené, informuje Technet.
Do rúk súkromníkov
V tomto rozpočte sú zanesené predovšetkým financie pre nasledujúci fiškálny rok 2019, ale je tu práve aj pohľad na ďalšie plány NASA. V nasledujúcom finančnom roku tak má získať 19,6 miliardy dolárov (skoro 16 miliárd eur), zhruba polovica potom má byť určená pre misie s ľudskou posádkou. Práve dlhší výhľad ukazuje plány Američanov na privatizáciu ISS, ale aj na ďalšie akcie. Trumpová administratíva by tak chcela znovu poslať posádku na Mesiac. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by podpora ISS mala skončiť, alebo mala byť aspoň minimalizovaná, a uvoľnené peniaze tak mohli ísť na iné projekty.
Podľa predstáv súčasného obyvateľa Bieleho domu by starosť o ISS prevzali súkromné spoločnosti, ktoré sa už dnes starajú o dopravu nákladu na orbitu a ktoré sa pripravujú aj na pilotované misie. Napríklad spoločnosť SpaceX by štart s ľudskou posádkou rada uskutočnila ešte tento rok.
Na podporu komerčného rozvoja chce vláda teraz vyčleniť asi 150 miliónov dolárov (cca 121 miliónov eur).
NASA ale nie je sama, kto sa o komplex stará. Svoj podiel na ňom má predovšetkým Rusko, ale aj Európa či Japonsko. Konečné rozhodnutie o opustení a ďalšom využití stanice tak bude v konečnom dôsledku záležať na všetkých.
NASA od 90. rokov minulého storočia utratila za túto vesmírnu základňu takmer 100 miliárd dolárov (asi 80 miliárd eur). Prvá časť vyletela v roku 1998 a komplex bol v podstate dokončený v dobe odchodu raketoplánov zo scény, teda v roku 2011.
Už teraz sa súkromné firmy podieľajú na prevádzke ISS. Spoločnosti ako SpaceX a Orbital ATK vozia alebo budú voziť na stanicu zásoby a na lety k ISS sa pripravujú aj ďalšie spoločnosti. Firma Bigelow zase pri stanici testuje svoj nafukovací modul BEAM (Bigelow Expandable Activity Module).
Fakty o ISS
Prvá časť Medzinárodnej vesmírnej stanice, ruský modul Zarja, sa na obežnej dráhe objavil v roku 1998. Do dnešného dňa ho doplnilo 14 ďalších modulov a ISS sa stala najväčšou ľuďmi vytvorenou konštrukciou na obežnej dráhe. Stanica váži 400 ton. Trvalo je "obývaná" od príchodu prvej posádky v novembri 2000. Do projektu je zapojených päť vesmírnych agentúr: americká NASA, ruský Roskosmos, japonská JAXA, kanadská CSA a európska ESA.