Asi 40 svetelných rokov od Zeme

Tento objav predstavuje prvý prípad, kedy vedci zistili atmosféru obklopujúcu skalnatú planétu obiehajúcu v obývateľnej zóne inej hviezdy, oblasti okolo hviezdy, kde teploty umožňujú existenciu tekutej vody na povrchu planéty.

Zistenia, publikované 16. júla v časopise Science, by mohli astronómom pomôcť zúžiť hľadanie potenciálne obývateľných svetov za hranicami nášho vesmírneho priestoru.

„Je to absolútne vzrušujúce,“ povedal Edward Schwieterman, docent astrobiológie na Kalifornskej univerzite v Riverside, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.

„Blížime sa k štúdiu atmosfér svetov, ktoré by mohli pravdepodobne obsahovať život, s dôkazmi o tomto živote zabudovanými v ich pozorovateľných spektrách.“

Planéta, známa ako LHS 1140 b, leží približne 48 svetelných rokov od Zeme a obieha okolo malej, chladnej červenej trpasličej hviezdy.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je planéta LHS 1140 b výnimočná.
• Ako vedci zachytili únik hélia do vesmíru.
• Prečo jej menší sused atmosféru zrejme stratil....

Hlavným cieľom misie bolo overiť fungovanie rakety Vikram-1 a jej jednotlivých systémov počas letu. Raketa však zároveň niesla aj náklady od zákazníkov, ktoré mala vypustiť vo výške približne 450 kilometrov.

Medzi nimi bolo experimentálne zariadenie nemeckej spoločnosti DCUBED na overenie novej technológie, nanosatelit Solaras S3 od indického startupu Grahaa Space a zariadenie Embrace – robotické rameno vyvinuté indickou spoločnosťou Cosmoserve Space určené na zachytávanie vesmírneho odpadu.

Medzihviezdny oblak vzdialený od Zeme 26 745 svetelných rokov chutí po malinách, zistili vedci

Vikram-1 niesla aj družicu SCOPE od spoločnosti Skyroot, ktorý zhromažďoval rôzne údaje na vyhodnotenie výkonu rakety počas letu.

Na palube boli aj dva symbolické predmety – malá 18-karátová zlatá raketa od indického umelca Adžaja Kumara Mattewadu a objekt Cosmic Bloom od spoločnosti Cosmos Diamonds, ktorá vyrába šperky s využitím laboratórne pestovaných drahokamov.

Všetky tieto náklady sa podľa spoločnosti dostali do vesmíru bezpečne.

Raketa Vikram-1 odštartovala z Kozmického centra Satiša Dhawana na indickom ostrove Šríharikota v sobotu o 12:05 h miestneho času. Zo štartovacej rampy sa zdvihla za pomoci prvého stupňa poháňaného tuhým palivom.

Raketa letela podľa plánu, držala sa určenej trajektórie a náklady vypustila na obežnej dráhe v stanovenom čase. Už 17 minút po štarte splnila všetky hlavné ciele misie.

Obávaný asteroid, ktorý ušetrí Zem, by mohol namiesto toho naraziť do Mesiaca. Čo by to spôsobilo?

Podľa generálneho riaditeľa Indickej vesmírnej asociácie, generálporučíka vo výslužbe A.K. Bhátta, je táto misia významným okamihom pre spoločnosť Skyroot aj pre Indiu.

„Úspešný štart rakety Vikram-1 spoločnosti Skyroot Aerospace (misia Aagaman) je pre Indiu prelomovým míľnikom na jej vesmírnej ceste,“ uviedol Bhátt. Dodal, že prvý plne súkromný orbitálny let v krajine ukázal, že domáci priemysel je schopný realizovať komplexné vesmírne misie - od začiatku až do konca.

Spoločnosť Skyroot Aerospace, ktorá sídli v meste Hajdarábád v strednej časti Indie, vznikla v roku 2018. Do histórie sa prvýkrát zapísala o štyri roky neskôr, keď vesmír dosiahla jej suborbitálna raketa Vikram-S ako vôbec prvá súkromne vyvinutá indická raketa.

Vikram-1 predstavuje ďalší krok spoločnosti – ide o orbitálnu nosnú raketu. Štvorstupňové sedemposchodové zariadenie je určené na vynášanie malých družíc. Podľa spoločnosti dokáže dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme náklad s hmotnosťou približne 350 kilogramov.

Vzorky z asteroidu

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sú cukry nevyhnutné pre život.
• Čo ukázali vzorky z asteroidu Bennu.
• Kde vedci našli stopu zložitého cukru.
• Prečo objav posúva otázku pôvodu života.

Dostupné pre predplatiteľov

Život bez cukrov by bol veľmi ťažko predstaviteľný. Šestiuhlíková glukóza funguje ako univerzálny zdroj energie v bunkách všetkých živých organizmov.

Rastliny navyše jej molekuly prepájajú do dlhých reťazcov celulózy. Tie potom tvoria z...

V súčasnosti sa na svojej obežnej dráhe okolo Slnka pohybuje mimo dosahu teleskopov. Vedci však čakajú na jeho opätovný objav a jeho revidovaná trajektória teraz upriamuje pozornosť na ďalší možný cieľ: Mesiac.

Najrizikovejší asteroid

Vesmírna skala, objavená koncom roka 2024, spočiatku vyzerala, akoby mohla zasiahnuť našu planétu 22. decembra 2032. Šanca tohto nárazu sa menila s každým novým pozorovaním a vo februári dosiahla vrchol 3,1 % – pravdepodobnosť, ktorá z neho urobila najrizikovejší asteroid, aký bol kedy pozorovaný, uvádza CNN.

Pozorovania pozemnými a vesmírnymi teleskopmi boli kľúčové pre pomoc astronómom pri zúžení odhadu veľkosti a obežnej dráhy asteroidu 2024 YR4. Vďaka presnejším meraniam boli výskumníci nakoniec schopní vylúčiť náraz so Zemou.

Najnovšie pozorovania asteroidu začiatkom júna, predtým ako YR4 zmizol z dohľadu, podľa NASA zlepšili poznatky astronómov o tom, kde bude o sedem rokov, takmer o 20 %.

Tieto údaje ukazujú, že aj keby sa Zem vyhla priamemu nárazu, YR4 by mohol koncom roka 2032 predstavovať hrozbu v dôsledku nárazu do Mesiaca.

Dopad by bol pre ľudstvo udalosťou, akú zažije raz za život – ale mohol by tiež vyslať jemnozrnný lunárny materiál rútiaci sa k našej planéte.

Hoci by Zem nečelila žiadnemu významnému fyzickému nebezpečenstvu, ak by asteroid narazil do Mesiaca, existuje šanca, že by v tom čase mohli byť ohrození astronauti alebo infraštruktúra na lunárnom povrchu.

Rovnako aj satelity obiehajúce okolo našej planéty, od ktorých sme závislí, aby sme zabezpečili bezproblémový chod životne dôležitých aspektov života vrátane navigácie a komunikácie.

Akékoľvek misie na nízkej obežnej dráhe Zeme by sa mohli nachádzať aj v dráhe trosiek, hoci Medzinárodná vesmírna stanica má byť pred akýmkoľvek potenciálnym dopadom vyradená z obežnej dráhy.

Spočiatku bol YR4 vnímaný ako prípadová štúdia toho, prečo vedci vykonávajú kľúčovú prácu planetárnej obrany, objavujú a sledujú asteroidy, aby určili, ktoré z nich majú šancu na zrážku so Zemou.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa pozornosť presúva zo Zeme na Mesiac.
• Aký kráter by mohol asteroid vytvoriť.
• Ako by lunárne trosky ohrozili satelity.
• Prečo teleskopy prehliadajú...

Neznáma molekula

Prekvapivý objav naznačuje, že tieto svety ukrývajú neznámu molekulu, ktorá doteraz nebola pozorovaná v žiadnom inom svete slnečnej sústavy ani na exoplanéte.

Každý prvok alebo molekula vo vesmíre absorbuje jedinečné vlnové dĺžky elektromagnetického žiarenia. Preto jedným z hlavných spôsobov, ako astronómovia študujú vzdialené svety, je dôkladné skúmanie svetla, ktoré sa od nich odráža, a hľadanie tmavých „absorpčných čiar“, ktoré zodpovedajú vlnovým dĺžkam známych chemických zlúčenín.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako svetlo prezrádza zloženie vzdialených svetov.
• Prečo je spoločná stopa Pluta a Titanu zvláštna.
• Ktoré látky vedci považujú za možné vysvetlenie.
• Ako môže budúca sonda rozlúštiť záhadu.

Dostupné pre predplatiteľov

Napríklad molekulárny kyslík absorbuje svetlo pri 230 nanometroch, takže ak má elektromag...

Práve samotné množstvo tmavej hmoty, ktoré je prepletené vesmírom, umožňuje astronómom odhaliť prítomnosť tejto inak neviditeľnej látky.

Hoci neinteraguje so svetlom, gravitačná sila všetkej tejto tmavej hmoty ovplyvňuje hmotu, ktorú vidíme, ako sú hviezdy a plyn. V skutočnosti je jej gravitácia jednou z najdôležitejších zložiek pri tvorbe galaxií a bráni im v rozštiepení.

Je to taká dôležitá zložka, že by bolo možné, aby galaxia bola tvorená výlučne tmavou hmotou. Znie to ako bláznivá teória, ale astronómovia si myslia, že tieto „temné galaxie“ existujú. Navyše by mohli byť kľúčom k odhaleniu toho, čo táto záhadná hmota je.

Problém je v tom, že keďže ide o „temné“ galaxie, je takmer nemožné ich nájsť. A predsa minulý rok skupina výskumníkov tvrdila, že sa im to podarilo. Našli galaxiu, ktorá je z 99,9 percenta tvorená tmavou hmotou, čo je najtmavšia galaxia, aká bola kedy objavená, uvádza časopis The Astrofyzical Journal Letters.

Videnie neviditeľného

Temné galaxie sú podľa definície tmavé. Ako by ste ich teda mohli nájsť? S touto otázkou zápasil tím astronómov, keď sa vydali na cestu hľadania takejto galaxie. Uvedomili si, že kľúčom nie je priamo hľadať galaxiu, ale hľadať známky jej gravitácie, ktoré ovplyvňujú hviezdy a plyn okolo nej.

„Na meranie množstva temnej hmoty v galaxii sa zvyčajne vykonávajú merania o tom, ako sa veci pohybujú,“ hovorí profesorka Francine Marleau z Univerzity v Innsbrucku v Rakúsku, ktorá sa na štúdii zúčastnila.

Pozorovaním týchto pohybov môžu astronómovia zistiť, koľko neviditeľnej hmoty musí byť, aby sa veci udržiavali v tomto obežnom obehu.

Tmavé galaxie to však sťažujú, pretože v nich je tak málo bežnej hmoty, že je mimoriadne ťažké vidieť, ako sa veci pohybujú.„Jedinou stopou, ktorú máte na meranie množstva hmoty, ktorá je tam skrytá, by bolo použitie guľových hviezdokop,“ hovorí Marleau.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako hviezdokopy prezradili neviditeľnú galaxiu.
• Prečo temné galaxie pomáhajú chápať vznik galaxií.
• Ako ...

Zistenia by mohli slúžiť ako ukážka osudu, ktorý môže čakať najväčšie planéty našej slnečnej sústavy – ako sú plynní obri Jupiter a Saturn – keď Slnko o 5 miliárd rokov zomrie.

O veľkosti Jupitera

Astronómovia v roku 2020 objavili záhadnú planétu veľkosti Jupitera, ktorá obiehala okolo mŕtveho bieleho trpaslíka. WD 1856 b, ktorá sa nachádza 80 svetelných rokov od našej planéty, je sedemkrát väčšia ako jej hviezda veľkosti Zeme.

„Toto je jeden z najbizarnejších planetárnych systémov, aké poznáme,“ povedal Christopher O’Connor, spoluautor štúdie publikovanej v stredu v časopise Nature, ktorá podrobne popisuje pozorovania.

WD 1856 b absolvuje jeden obeh okolo mŕtvej hviezdy každých 34 hodín a je od svojho hostiteľa vzdialená menej ako 2 milióny míľ (3 milióny kilometrov).

Keď masívna hviezda podobná Slnku vyčerpá vodíkové palivo vo svojom jadre, nafúkne sa na viac ako 100-násobok svojej veľkosti, než sa zrúti na hustého bieleho trpaslíka.

Vzhľadom na tesnú blízkosť WD 1856 b k svojej hviezde – 50-krát bližšie ako Zem k nášmu Slnku – si astronómovia neboli istí, ako planéta prežila zničenie svojho hostiteľa.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako teleskop zachytil stopy atmosféry ...

Čo sa stane s hmotnosťou predmetu, keď sa pohybuje rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla?

Veľký kvíz zložený z 30 otázok z fyziky, chémie, biológie či vesmíru s viacerými chytákmi preverí vaše vedomosti: 

NASA najala americkú spoločnosť Katalyst Space Technologies, aby pomocou robotického zariadenia pomohla vyniesť Swift jeho pôvodnú obežnú dráhu.

Štart lietadla Stargazer, ktoré má vypustiť raketu Pegasus XL s trojramenným zariadením LINK, by sa mohol z atolu na Marshallových ostrovoch v Tichom oceáne uskutočniť už v utorok.

Observatórium Swift je v prevádzke od roku 2004, odkedy pozoruje vesmír. Jeho úlohou je výskum záhadných zábleskov žiarenia gama a explózie hviezd. V dôsledku nedávnej intenzívnej slnečnej aktivity však teleskop čoraz rýchlejšie klesá smerom k Zemi. Aby mohol pokračovať vo svojej činnosti, musí sa čo najskôr dostať na vyššiu a stabilnejšiu obežnú dráhu.

Na to, aby bola misia NASA úspešná, sa Swift musí nachádzať vo výške nad 300 kilometrov. Ak by sa dostal pod túto hranicu, čo sa podľa najnovších odhadov očakáva v októbri, pravdepodobnosť úspechu by sa výrazne znížila.

Observatórium má zachrániť zariadenie LINK, ktoré má veľkosť zhruba ako väčšia kuchynská chladnička, váži 425 kilogramov a je vybavené tromi robotickými ramenami so špeciálnymi úchytmi.

Tejto vesmírnej lodi potrvá približne mesiac, kým dosiahne Swift a zachytí ho, a zhruba ďalšie mesiace, aby ho vyniesla na požadovanú výšku 600 kilometrov. Ak pôjde všetko podľa plánu, Swift by sa mohol vrátiť do prevádzky už v septembri.

„Nočné svietiace mraky sú prejavom atmosféry na okraji vesmíru. Prízračné, elektricky modré vlny, ktoré svietia dlho po západe slnka a pred východom slnka,“ hovorí pre National Geographic meteorologička Jen Carfagnová. Na severnej pologuli je leto vrcholom ich pozorovacej sezóny.

Čo sú noctilucentné oblaky

Nočné svietiace oblaky sú iné ako všetky ostatné oblaky na Zemi. Zatiaľ čo väčšina oblakov sa tvorí menej ako 20 km nad povrchom v troposfére, najnižšej vrstve atmosféry, nočné svietiace oblaky sa vyvíjajú asi 80 km nad povrchom v mezosfére. To z nich robí najvyššie oblaky na planéte.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo vznikajú tak vysoko nad Zemou.
• Ako s nimi súvisí erupcia Krakatoa.
• Kedy ich možno najlepšie pozorovať.
• Čo môže znamenať ich častejší výskyt.

Dostupné pre p...

Ale nemusí to byť vždy také usporiadané. Podľa jedného z populárnejších modelov ranej slnečnej sústavy, modelu Nice, mohol byť náš kút galaxie kedysi o dve planéty bohatší a mohol sa pýšiť štyrmi ľadovými obrmi namiesto len dvoch, ktoré tu sú dnes – Uránom a Neptúnom.

Nový test tejto myšlienky publikovaný v časopise Icarus však odhalil potenciálne vážny problém.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sú mesiace Uránu problémom teórie.
• Kedy prežili mesiace Jupitera aj Uránu.
• Čo by znamenal druhý otras pre Urán.
• Prečo vedci zvažujú revíziu modelu.

Dostupné pre predplatiteľov

Simuláciou turbulentného obdobia, keď by tieto hypotetické svety boli vyvrhnuté zo slnečnej sústavy, astronómovia zistili, že tento model n...

Reagoval tak na kritiku, že výber môže súvisieť s politikou prezidenta Donalda Trumpa smerujúcou k obmedzeniu programov diverzity a inklúzie. Správa pochádza z agentúry AFP.

Členom misie NASA Artemis bude prvýkrát Európan. Ďalšia cesta do vesmíru ich čaká koncom budúceho roka

Isaacman v príspevku na sociálnych sieťach zdôraznil, že zloženie posádok neovplyvňujú politickí nominanti, ale rozhoduje o ňom Zbor astronautov NASA na základe odbornosti, skúseností a pripravenosti. „Posádka je zostavená tak, aby mala najväčšiu šancu splniť ciele misie,“ uviedol riaditeľ.

NASA predstavila v utorok posádku misie Artemis 3, naplánovanej na koniec roka 2027. Tvoria ju Američania Randy Bresnik, Frank Rubio a Andre Douglas a taliansky astronaut Luca Parmitano z Európskej vesmírnej agentúry.

Pôvodne mala dopraviť prvých ľudí na Mesiac od roku 1972, to sa však po zmene plánov stane až počas misie Artemis 4, ktorá je plánovaná na rok 2028. Artemis 3 sa po novom zameria na testovanie technológií na obežnej dráhe Zeme.

NASA v minulosti deklarovala, že na povrch Mesiaca vyšle ženu a osobu inej farby pleti. Vlani však z niektorých svojich webových stránok odstránila formulácie týkajúce sa tohto záväzku a diverzity v širšom zmysle.

NASA predstavila plány na vybudovanie základne na povrchu Mesiaca

Stalo sa tak po tom, ako Trump nariadil federálnym agentúram zrušiť programy DEI (Diversity, Equity and Inclusion – rozmanitosť, rovnosť a inklúzia). Aj keď NASA oficiálne neodstúpila od tohto záväzku, už ho explicitne nespomína, píše AFP.

Posádka predchádzajúcej misie Artemis 2, ktorá v apríli obletela Mesiac, bola zostavená ešte pred návratom Trumpa do Bieleho domu a zahŕňala Victora Glovera a Christinu Kochovú - prvého afroamerického astronauta a prvú ženu na lunárnej orbite -, ako aj Jeremyho Hansena, prvého Kanaďana na takejto misii. Veliteľom bol Američan Reid Wiseman.

Približne pred 4,56 miliardami rokov sa naša rozvíjajúca sa slnečná sústava podobala demolačnej hre explozívne sa zrážajúcich hornín a nespočetného množstva planetárnych telies.

Nedávna štúdia publikovaný v časopise Earth and Planetary Science Letters teraz ponúkla ďalšie dôkazy o tom, že naša slnečná sústava zahŕňala ďalšie „planetárne embryo“ veľkosti Mesiaca a Marsu. 

„Je neuveriteľné si pomyslieť, že kedysi existoval taký veľký svet,“ hovorí Aaron Bell, experimentálny petrológ na University of Colorado Boulder a prvý autor štúdie. „Vieme, že existoval, len preto, že na Zemi dopadlo niekoľko jeho fragmentov.“ 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo mal meteorit pôvod vo vysokom tlaku.
• Ako vedci odhadli veľkosť dávneho sveta.
• Prečo sa v jeho zániku spomína Jupiter.
• Čo prezradili kryštály z hlbín protoplanéty.

Dostupné pre predplatite...

O čo ide a dokedy budú viditeľné, zistíte v galérii:

Objav urobil medzinárodný výskumný tím vedený vedcami z Univerzity v Sydney pomocou rádioteleskopu ASKAP organizácie vedeckého a priemyselného výskumu Commonwealthu.

Ich zistenia identifikujú pôvod vzácnej triedy objektov známych ako dlhoperiodické rádiové prechody, záhadné výbuchy rádiových vĺn, ktoré mätú astronómov, odkedy boli prvýkrát detekované len na niekoľkých miestach v Mliečnej ceste.

Výsledky boli publikované v časopise Nature Astronomy. Vedúci autor Kovi Rose, doktorand na Fyzikálnej fakulte Univerzity v Sydney a CSIRO, povedal, že tímu sa konečne podarilo prepojiť jeden z týchto záhadných signálov so špecifickým typom hviezdneho systému.

V článku sa ešte dočítate:

• Čo spúšťa záblesky každých 1,4 hodiny. 
• Prečo staré vysvetlenie prestalo platiť.
• Čím je objavený pár hviezd taký vzácny.
• Ako môže rozlúštiť ďalšie záhadné signály.

Dostupné pre predplatiteľov

„Po prvýkrát sme presne určili pô...

Posádka misie Crew-12, ruský kozmonaut Andrej Feďajev, astronautka ESA Sophie Adenotová, astronauti NASA Jack Hathaway a Jessica Meirová.

FOTO: Steve Nesius

Praskliny a netesnosti

NASA a ruská kozmická agentúra Roskosmos, dvaja hlavní prevádzkovatelia stanice, už mesiace diskutujú o príčine a možných riešeniach malých únikov vzduchu na palube ruského modulu Zvezda.

Úniky vzduchu boli v posledných mesiacoch relatívne malý, ale podľa vysokého predstaviteľa NASA, ktorý si neželal byť menovaný, sa v pondelok zvýšili z jednej libry vzduchu za deň na dve libry.

"V prepojovacom tuneli servisného modulu Zvezda, známom ako PrK, sa už dlhšiu dobu vyskytujú praskliny a netesnosti, ktoré Roskosmos doteraz v maximálnej možnej miere zmierňoval.

Tieto praskliny boli vždy predmetom obáv, ktoré NASA veľmi pozorne sleduje," uvádza na svojom účte na sieti X Bethany Stevensová.

Podľa nej sa NASA a Roskosmos teraz snažia zistiť príčinu vzniku trhlín a Roskosmos rieši tento problém pomocou prevádzkových opatrení a pravidelných čiastočných opráv. V nadväznosti na nové úniky sa Roskosmos rozhodol v piatok 5. júna vykonať rozsiahlejšiu opravu.

"Z dôvodu opatrnosti NASA nariadila všetkým štyrom členom misie SpaceX Crew-12 a astronautovi NASA Chrisovi Williamsovi, aby počas opráv dodržiavali zvýšené bezpečnostné opatrenia v kozmickej lodi Dragon. Naďalej spolupracujeme s našimi ruskými partnermi a zvyškom medzinárodného spoločenstva, ktoré podporuje vesmírnu stanicu, aby sme dospeli k trvalejšiemu riešeniu,".

Posádka, ktorá odletela v piatok 13-ho

Súčasná posádka sa na ISS vydala v piatok 13. februára 2026. Na palube lode Crew Dragon boli Američania Jessica Meirová a Jack Hathaway, Francúzka Sophie Adenotová a Rus Andrej Feďajev.

Bola to už 13. misia kozmickej lode Dragon s ľudskou posádkou smerujúcou na vesmírnu stanicu od roku 2020 v rámci programu Commercial Crew Program agentúry NASA.

Posádka Crew-12 sa pripojila k členom Expedície 74, ktorí už na palube vesmírnej stanice boli od novembra 2025. Vtedy loď Sojuz MS-28 vyniesla z kazašského Bajkonuru Rusov Sergeja Kud-Sverčkova, Sergeja Mikajeva a Američana Chrisa Williamsa.

Pri tomto štarte bola poškodená štartovacia rampa v kazašskom Bajkonure a Rusi na niekoľko mesiacov prišli o možnosť vysielať posádku do vesmírneho priestoru.

Astronómovia pomenovali túto starovekú galaxiu Loki podľa severského boha neplechy. Toto zistenie by mohlo zmeniť súčasné chápanie vývoja Mliečnej cesty v dávnej minulosti.

Stavebný kameň našej galaxie

Podľa NASA má Mliečna cesta dĺžku približne 100 000 svetelných rokov a obsahuje 100 až 400 miliárd hviezd. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prejde za jeden rok, čo je 9,46 bilióna kilometrov.

Naša domovská galaxia nebola vždy takým kozmickým obrom. Postupom času rástla, počnúc približne pred 12 miliardami rokov, zlúčením s množstvom trpasličích galaxií.

"Nie sú hlásené žiadne prípady zranenia osôb ani poškodenie verejného majetku," uviedol úrad. "FAA bude dohliadať na vyšetrovanie vedené firmou SpaceX, bude sa podieľať na každom kroku toho procesu a schváli záverečnú správu spoločnosti SpaceX, vrátane prípadných nápravných opatrení," dodal úrad pre letectvo.

Zlyhanie prídavného motoru

Problém s prídavným motorom lode Starship nastal niekoľko minút po začiatku letu. Loď Starship V3 prešla bodom maximálneho dynamického tlaku a dostala sa do vesmíru, kde sa prídavný motor mal od lode oddeliť a vrátiť sa do zálivu k simulovanému pristátiu vo vode.

Prídavný motor sa od lode skutočne oddelil, ale vzápätí zlyhal. Následne sa motor zrútil smerom k Mexickému zálivu a s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze explodoval. SpaceX pritom pôvodne tvrdil, že incident nebol ničím neočakávaným.

Išlo o 12. skúšobný let rakety, ktorú Musk stavia, aby jedného dňa dopravil ľudí na Mars. Najnovší model dlhý 124 metrov prevyšoval staršie rady Starship o niekoľko metrov a mal väčší ťah motorov.

SpaceX mieri na burzu: Investičná príležitosť, ktorá môže prepísať históriu

Bol vybavený menej početnými, avšak väčšími a pevnejšími stabilizačnými plutvami, ktoré mu po štarte pomohli nasmerovať sa späť k Zemi.

Posledná zo starých rakiet Starship odštartovala vlani v októbri. Tretia generácia rakety Starship od SpaceX, vylepšená verzia s názvom V3, vzlietla z úplne novej odpaľovacej rampy v Starbase blízko mexických hraníc. Problémy s odpaľovacou rampou však na poslednú chvíľu zmarili pokus o štart.

Vstup na burzu

Firma tento rok v júni plánuje vstúpiť na burzu. Podľa dokumentu, ktorý kvôli tomu predložila americkej Komisii pre cenné papiere a burzy, za prvý štvrťrok tohto roka vykázala čistú stratu 4,28 miliardy dolárov.

Medziročne stratu výrazne prehĺbila, pred rokom predstavovala 528 miliónov dolárov. Obrat sa medziročne zvýšil z takmer 4,1 miliardy na takmer 4,7 miliardy dolárov.

V minulom roku SpaceX dosiahol tržby 18,7 miliardy dolárov, čo bol nárast oproti 14 miliardám dolárov v roku 2024. Zároveň sa v tomto období prepadol zo zisku 791 miliónov dolárov do straty 4,94 miliardy dolárov.

Raketa Starship spoločnosti SpaceX absolvovala dvanásty skúšobný let

Firma v dokumente neuviedla, koľko peňazí by chcela získať z primárnej verejnej ponuky akcií. Podľa médií by mohlo ísť zhruba o 75 miliárd dolárov. To by z hľadiska objemu získaných financií bola historicky najväčšia transakcia tohto druhu.

Doterajšie prvenstvo drží saudskoarabská ropná spoločnosť Saudi Aramco, ktorá v roku 2019 prostredníctvom IPO získala cez burzu 25,6 miliardy dolárov.

Musk založil firmu SpaceX v roku 2002. Podnik vyrába nosné rakety, ich motory, kozmické lode aj družice. Vlani v auguste jej vesmírna loď dopravila novú štvorčlennú posádku na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. 

Musk, ktorý je okrem iného šéfom a najväčším akcionárom automobilky Tesla, je najbohatším človekom na svete. Podľa aktuálneho rebríčka miliardárov zostavovaného agentúrou Bloomberg je hodnota jeho majetku zhruba 733 miliárd dolárov.

Zem ako drahokam a tajomný Mesiac ukazujú nové snímky misie Artemis II

Budúci rok na nízkej obežnej dráhe

Spoločnosť Blue Origin podnikateľa Jeffa Bezosa poskytne NASA dva pristávacie moduly na dopravenie mesačných roverov v blízkosti južného pólu Mesiaca.

Lunárne terénne vozidlá vyrobia spoločnosti Astrolab a Lunar Outpost. Prvé mesačné drony doručí spoločnosť Firefly Aerospace, ktorá minulý rok úspešne pristála na Mesiaci.

V ideálnom prípade by mali doraziť na mesačný povrch ešte pred pristátím prvých astronautov, ktoré je plánované na rok 2028. Počas úspešnej aprílovej misie Artemis 2 preleteli okolo Mesiaca štyria astronauti a ako prvá ľudská posádka sa dostala ďalej do vesmíru ako v minulom storočí posádky programu Apollo.

V budúcoročnej misii Artemis 3 má ďalší tím astronautov nacvičovať na nízkej obežnej dráhe Zeme pripojenie kapsuly Orion k lunárnym modulom, ktoré pre posádky vyvíjajú spoločnosti Blue Origin a SpaceX Elona Muska. NASA chce mená štyroch astronautov tejto misie oznámiť v utorok 9. júna.

Príprava cesty na Mars

V rámci misie Artemis 4 sa v roku 2028 plánuje pristátie dvoch astronautov na Mesiaci. V druhej fáze sa má na Mesiaci začať budovať trvalá infraštruktúra vrátane elektrickej siete.

Zámerom je dlhodobý pobyt ľudskej posádky v špecializovaných trvalých biotopoch od 30. rokov 21. storočia k čomu by malo dôjsť počas tretej fázy.

„Potom budeme môcť povedať: ‚Hej, sme tu natrvalo a nevzdávame sa toho‘,“ povedal výkonný riaditeľ programu mesačných základní NASA Carlos Garcia-Galan. Americká mesačná základňa ba sa mala rozprestierať na ploche stoviek štvorcových míľ označených dronmi MoonFall.

Cieľom vzniku mesačnej základne je podporiť lunárnu ekonomiku, vykonávať vedecký výskum a položiť základy pre expedíciu na Mars, zdôraznil správca NASA Jared Isaacman.

„Pre tých, ktorí trpezlivo čakajú, je veľkolepý návrat blízko a my nespomalíme,“ povedal Isaacman. „V skutočnosti sme len na začiatku,“ dodal.

Tikajúca časová bomba

Aby sme pochopili osud Zeme bez Slnka, je dôležité vedieť, ako vznikli obe. Slnko vzniklo pred približne 4,6 miliardami rokov, keď sa obrovský rotujúci mrak plynu a prachu zrútil do seba a zhustil, čím vytvoril najväčší objekt v tom, čo sa neskôr stalo našou slnečnou sústavou, a v jeho jadre nakoniec dosiahol teplotu 15 miliónov stupňov Celzia.

Veľká časť zostávajúceho materiálu v okolí sa potom zhlukla a vytvorila Zem a ostatné skalnaté planéty, vrátane Merkúra, Venuše a Marsu, ako aj mesiace a asteroidy.

Od svojho vzniku je Zem silne závislá od svojej hviezdy. Gravitačná sila Slnka udržuje našu planétu na obežnej dráhe, ktorá je v ideálnej vzdialenosti od hviezdy, kde nie je príliš teplo ani príliš chladno na to, aby voda na povrchu planéty existovala v tekutom stave.

Slnko tiež poháňa fotosyntézu a vodný cyklus a poskytuje slnečné svetlo a teplo, ktoré ovplyvňujú naše podnebie. Okrem toho ultrafialové žiarenie Slnka pomáha nášmu telu vytvárať vitamín D, ktorý je potrebný pre zdravé kosti a zuby.

Keby Slnko náhle zmizlo, Zem a drvivá väčšina živých organizmov by sa ocitli v zúfalej situácii. „Spustilo by to tikajúcu časovanú bombu pre prežitie každého živého tvora na Zemi, ktorý je závislý od fotosyntézy, čo je drvivá väčšina života na povrchu planéty a celé ľudstvo,“ uviedol pre Live Science Timothy Cronin, docent atmosférickej vedy na MIT.

Experiment má pomôcť Číne pripraviť sa na budúce pilotované misie k Mesiacu a Marsu, uviedla agentúra AFP.

Astronauti majú na vesmírnej stanici uskutočniť množstvo vedeckých experimentov v oblasti biológie, fyziky, medicíny a ďalších. Členom posádky je prvýkrát astronaut z Hongkongu.

Raketa Dlhý pochod 2F odštartovala v oblaku plameňov a dymu z kozmodrómu Ťiou-čchüan na severozápade krajiny o 23:08 miestneho času (17:08 nášho času), ukázali zábery štátnej televízie CCTV. Členmi posádky sú 43-ročný Li Ťien-jing z Hongkongu, 39-ročný kozmický inžinier Ču Jang-ču a 39-ročný bývalý pilot letectva Čang Č‘-jüan.

Meno astronauta, ktorý strávi vo vesmíre celý rok, bude oznámené neskôr, povedal v sobotu hovorca vesmírnej agentúry CMSA. Posádky doteraz zostávali na obežnej dráhe väčšinou šesť mesiacov, kým boli vystriedané.

Čína bola v roku 2011 vylúčená zo spolupráce na Medzinárodnej vesmírnej stanici pre obavy Spojených štátov o národnú bezpečnosť. Čínsky vesmírny program je totiž riadený čínskou armádou. V reakcii na to začala Čína budovať vlastnú orbitálnu stanicu, ktorá sa stala základom jej samostatného pilotovaného kozmického programu.

Čína chce do konca tohto roka na svojej vesmírnej stanici privítať prvého zahraničného astronauta, a to z Pakistanu. Do roku 2030 potom chce vyslať astronautov na Mesiac.

Pod vedením Hawkinga Hertog ďalej študoval Veľký tresk a kozmickú infláciu. Pre BBC vysvetľuje nové dôkazy podporujúce konečné myšlienky tohto kozmológa o čase.

Ústredný bod teórie čiernych dier profesora Stephena Hawkinga hovorí, že čierne diery môžu iba rásť. Vďaka presným pozorovaniam uskutočneným pomocou laserového interferometra pre gravitačné vlny (LIGO) bola táto teória prvýkrát overená. To predstavuje nový míľnik 10 rokov po prvej detekcii gravitačných vĺn pomocou LIGO.

Predovšetkým to dokazuje, že pokročilé pozorovania gravitačných vlniek môžu dosiahnuť najhlbšie korene fyziky. V budúcnosti môžu dokonca odhaliť, že vesmír je hologram.

Odpovede na záhady: Čo sa stane s našou sústavou po vymretí Slnka? A kedy skončí celý vesmír?

Čas bez času

Teoretický objav, že pod našou známou realitou priestoru a času by sa mohol skrývať hologram, patrí medzi najdôležitejšie, najzáhadnejšie a najďalekosiahlejšie fyzikálne objavy konca 20. storočia.

Fyzici sa stále nezhodujú na tom, akú formu by tento hologram mohol mať, ale už len samotná myšlienka hologramu otvorila dôsledky, ktoré už zmenili teoretickú fyziku na nepoznanie.

Fyzici sa desaťročia snažili spečatiť manželstvo všeobecnej relativity a kvantovej teórie. Objav holografie urobil presne to isté. Ukázal, že gravitácia a kvantová teória nemusia byť voda a oheň, ale môžu byť ako jin a jang: dva veľmi odlišné, no zároveň sa dopĺňajúce opisy tej istej fyzikálnej reality.

Na špeciálnych stránkach NASA zverejnila desiatky tisíc snímok, na ktorých sa môžete kochať pohľadom nielen na našu Zem a jej prirodzenú obežnicu. Pripravuje ďalšie, niektoré medzitým stihla zo zoznamu odobrať.

Vybrali sme niekoľko z nich, aby ste získali prehľad, čo všetko je v tejto zverejnenej sérii vidieť:

Pred východom Slnka

Eta Aquariidy sú zvyšky kométy s názvom 1P/Halley – známejšia ako Halleyho kométa – ktorá sa objavuje každých 76 rokov. Jej radiant sa nachádza blízko súhvezdia Vodnár. Eta Aquaridy sú vlastne roj kometárneho ...

Krivka v tvare U

Ani nájdenie tohto okraja však nebolo jednoduché. Výskumníci museli analyzovať vek viac ako 100 000 obrovských hviezd z údajov z niekoľkých rôznych prieskumov, vrátane APOGEE-DR17, LAMOST-DR3 a Gaia. V dátach našli zaujímavý príbeh o vývoji polohy hviezd v galaxii a ich veku.

Tento vzťah si možno predstaviť ako krivku U. V tomto prípade os Y predstavuje vek a os X je vzdialenosť od stredu galaxie. Obrázok (alebo graf...

Ale dokážete vidieť tieň Zeme? Astronómovia pre portál Live Science povedali, že áno, môžete ho vidieť na niekoľkých objektoch. V skutočnosti môžete za vhodných podmienok dokonca vidieť tieň Zeme každý deň.

Tieň na Mesiaci

Keďže slnko je rozsiahly zdroj svetla (čo znamená, že nie je jediným svetelným bodom), zemský tieň má tri časti: tmavý centrálny tieň, svetlejší periférny polotieň a antumbru, ktorá sa objavuje vo veľkých vzdialenostiach, kde prekrývajúce sa oblasti polotieňa nahrádzajú tieň.

Zemský tieň je najvýraznejší počas úplných zatmení Mesiaca. Počas zatmenia Mesiaca spln prechádza zemským tieňom. Mesiac vstupuje do zemského polotieňa a potom do jeho umbry, než opäť prejde polotieňom.

Rozlíšiť zemský polotieň je ťažké, pretože Mesiac stlmí len mierne. Naproti tomu umbra, ktorá môže mať až 2,7-násobok priemeru Mesiaca, je oveľa ľahšie viditeľná.

Keď je však Mesiac úplne usadený v zemskom polotieni, zvyčajne nie je úplne čierny. Väčšinou je slabo až tmavočervený. Je to preto, že atmosféra našej planéty rozptyľuje slnečné svetlo a potom tieto sčervenané lúče ohýba do umbry.

„V istom zmysle vidíme východy a západy slnka na Zemi odrazené od Mesiaca“ povedala Emily Riceová, profesorka astronómie na Macaulay Honors College of the City University of New York.

Tieň nám môže tiež povedať niečo o zemskej atmosfére. „Čím je v danom čase oblačnejšia a prašnejšia zemská atmosféra, tým červenší sa Mesiac bude javiť,“ poznamenala.

Na porovnanie, vidieť sčernený Mesiac je možné, keď sa Mesiac nachádza na hranici zemského tieňa a polotieňa. To vyplýva z kontrastného efektu, pretože časť Mesiaca v polotieni je 500-krát jasnejšia ako v tieni, napísal astrofyzik Fred Espenak na EclipseWise. Tieň Zeme je viditeľný aj pri čiastočných zatmeniach Mesiaca, keď cez tieň prechádza...

Slnečné maximum

Slnko je v posledných mesiacoch menej aktívne, keďže sa vzďaľuje od vrcholu svojho 11-ročného cyklu aktivity. Vrcholy týchto cyklov sa vyznačujú eskaláciou aktivity slnečných škvŕn, sprevádzanou slnečnými erupciami a výronmi koronálnej hmoty – tromi slnečnými javmi, ktoré sa často vyskytujú súčasne.

Nemáme komplexný obraz o tom, čo poháňa slnečný cyklus, ale vrchol aktivity – známy ako slnečné m...

Slnečné počasie môže ovplyvniť technológie na Zemi aj vo vesmíre. Samotné slnečné erupcie sú výboje elektromagnetického žiarenia, ktoré môžu narušiť ionosféru, a tým aj GPS, rádiovú komunikáciu alebo spojenie so satelitmi.

Väčšie dopady na energetické siete alebo ďalšiu infraštruktúru však zvyčajne súvisia skôr s výronmi koronálnej hmoty a následnými geomagnetickými búrkami. Preto je dôležité čo najpresnejšie sledovať a predpovedať slnečnú aktivitu.

Predpovedanie týchto javov je dôležité aj pre bezpečnosť astronautov, pretože pri silnej slnečnej aktivite môžu byť vystavení zvýšenej dávke žiarenia a je potrebné včas prijať ochranné opatrenia, napríklad ich premiestniť do častí kozmickej lode alebo stanice s vyššou úrovňou tienenia.

Práve s tým môže pomôcť veľký jazykový model Surya. Názov vychádza zo sanskrtského výrazu pre Slnko (v slovenskej transkripcii súrja).

Spoločnosť IBM ho v spolupráci s NASA vytrénovala na základe rozsiahlych údajov zo slnečných pozorovaní. Jeho úlohou nie je len „varovať pred nebezpečenstvom“, ale hlavne spresňovať predpovede tak, aby bolo možné reagovať skôr a informovanejšie.

S akým predstihom to zvládne?

Ideálne je vedieť o hroziacej udalosti čo najskôr, napríklad desať minút až približne dve hodiny vopred. Práve takýto predstih môže byť v praxi veľmi cenný, pretože dáva čas na prijatie ochranných opatrení – napríklad otočenie satelitu, zloženie solárneho panelu a prepnutie do režimu údržby.

Štúdia o modeli Surya uvádza, že dokáže naznačiť, kde by mohla vzniknúť slnečná erupcia, až dve hodiny vopred.

Ak sa satelit na obežnej dráhe neprepne do záchranného režimu, môže ho erupcia spáliť tak, že už nebude možné ho zachrániť?

Áno, silná slnečná aktivita môže satelit vážne poškodiť, ale presnejšie je povedať, že ho neohrozí „spálením“, ale hlavne žiarením a nabitými časticami.

Tie môžu spôsobiť výpadky komunikácie, chyby v pamäti a riadiacich systémoch, dočasné prepnutie do núdzového režimu a v krajnom prípade aj trvalé poškodenie citlivej elektroniky. V tom momente sa zo satelitu stane nefunkčný odpad.

U satelitov na nízkej obežnej dráhe môže silná slnečná aktivita navyše ohrie...

„Myslíme si, že sa pozeráme na organickú hmotu, ktorá sa na Marse zachovala 3,5 miliardy rokov,“ povedala profesorka Amy Williamsová, astrogeologička z Floridskej univerzity a vedkyňa misie Curiosity, ktorá viedla experiment. „Je to život? Na základe týchto informácií to nevieme povedať.“

...

Medzi teraz a vtedy odštartuje celá plejáda misií, od nového supervesmírneho teleskopu až po odvážnu misiu na Mars. Po misii Artemis II je tu šesť najvzrušujúcejších misií, ktoré majú odštartovať v roku 2026.

Chang’e 7

Artemis II nie je jedinou misiou smerujúcou na Mesiac v roku 2026. V auguste by mala Čínska národná vesmírna agentúra vyslať na povrch Mesiaca svoj najnovší pristávací modul Chang’e 7.

Jeho cieľom je južný pól Mesiaca, oblasť, ktorá v posledných rokoch vzbudila veľký záujem po tom, čo sa v trvalo zatienených kútikoch hlbokých kráterov našli stopy vodného ľadu.

Tento ľad zostal nedotknutý miliardy rokov a mohol by odpovedať na kľúčové otázky o tom, ako vyzerala slnečná sústava, keď bola mladšia, a zároveň by mohol byť potenciálnym zdrojom pre budúcich výskumníkov Mesiaca.

Plánom je, aby sonda Chang’e 7 pristála na okraji krátera Shackleton, priamo vedľa južného pólu Mesiaca. Tam vypustí svoj malý rover napájaný slnečnou energiou, ktorý bude v spolupráci s hlavným modulom prehľadávať okolie a hľadať stopy vody.

Najodvážnejšou časťou misie je však malá lietajúca sonda. Tá bude vykonávať krátke lety do tieňov krátera a pomocou svojho molekulárneho analyzátora tam bude vyhľadávať vodu.

Takáto sonda ešte nikdy nebola na Mesiaci testovaná (NASA použila lietajúcu sondu s názvom Ingenuity na Marse v roku 2024, ale čínska sonda bude lietať pomocou mini raketových motorov namiesto rotorov). Ak to bude fungovať, mohlo by to poskytnúť stopy o tom, aké poklady sa skrývajú v mesačných tieňoch....

Prvé mesiace kalendárneho roka astronómovia nazývajú Veľkou jarnou dierou, od januárových Kvadrantíd sú totiž Lyridy prvým jarným meteorickým rojom. Aktívne sú od 14. do 30. apríla, ich maximum, keď Zem prechádza centrom prúdu meteoroidov, nastane v stredu pred 22:00.

„Pozorovacie podmienky sú v tomto roku vcelku priaznivé, Mesiac v prvej štvrti bude oblohu presvetľovať len v prvej polovici noci. Najviac meteorov však uvidíme až po polnoci, keď Mesiac zapadne, a radiant, miesto odkiaľ meteory zdanlivo vylietavajú, je vysoko nad obzorom,“ skonštatoval Rapavý s tým, že na pozorovanie je ideálne vybrať si miesto dostatočne vzdialené od svetelného znečistenia.

Lyridy sú pomenované po súhvezdí Lýra a sú najdlhšie pozorovateľným meteorickým rojom. Prvá zmienka o ich pozorovaní pochádza z čínskej literatúry z roku 687 pred naším letopočtom.

„Niekedy prekvapia aj vyššími frekvenciami, naposledy v roku 1982, keď bolo krátkodobo pozorovateľných vyše 90 meteorov za hodinu,“ dodal Rapavý.

Vývojovo Lyridy súvisia s dlhoperiodickou kométou C/1861 G1 (Thatcher) objavenou v roku 1851, ktorá má obežnú dobu okolo 422 rokov. Prachové častice uvoľnené z jadra kométy sa stretávajú so Zemou rýchlosťou 49 kilometrov za sekundu, kde v jej atmosfére zanikajú.

Aprílový sprievod planét nie je predstavenie na jedno dopoludnie. Môžete si ho vychutnať počas väčšiny mesiaca, začínajúc okolo 12. apríla, keď sa bodky na oblohe objavili približne v šiestich stupňoch od seba nad východným horizontom, v závislosti od vašich súradníc pozorovania....

„Sme navždy spojení“

„Máme ich! Áno!“ zakričí jeden z potápačov námorníctva s kamerou na tele, keď sa otvorí poklop kozmickej lode. Po otvorení dverí a vstupe potápačov do malého priestoru sa ozývajú ďalšie výkriky radosti a potlesk, a to aj od špecialistky misie NASA Christiny Kochovej – prvej ženy, ktorá sa dostala na Mesiac.

„Christina, vitaj doma!“ hovorí muž s kamerou. „Ďakujem!“ zvolá nahlas. Kochová strávila na lodi Orion 10 dní spolu s pilotom Victorom Gloversom, veliteľom misie z NASA Reidom Wisemanom a špecialistom misie z Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremym Hansenom.

Pozri sa okolo seba – je jedno, či si republikán alebo demokrat, černoch, beloch alebo imigrant, každý z nás si želá, aby posádka doletela v poriadku späť na Zem, zveruje sa mi s nadšením 63-ročný Josh.

Sedíme v bare Hickory Tavern v meste Huntersville, satelite severokarolínskej metropoly Charlotte. Na veľkoplošných obrazovkách tu zvyčajne sledujú šport.

Dnes je však hlavnou hviezdou „splashdown“ misie Artemis II. Najviac drinkov ľudia vypili počas napätého šesťminútového ticha, keď podľa plánu riadiace stredisko NASA nemalo s posádkou žiadne spojenie.

„A je to tam, sú späť!“ začne nadšene hlásiť ďalší, o dosť mladší David, keď sa pristávací modul opäť objaví na obrazovkách. Na rozdiel od Josha David nič také ešte nezažil. Radosť je však u oboch rovnaká, možno vä...

Povedal by som, že to bolo na podobnej úrovni, pretože sa testovali iba základné funkcie samotného modulu, ktorý mal priniesť posádku na obežnú dráhu okolo Mesiaca a pristávacieho modulu.

Ako veľmi pokročila za toto obdobie technika?

Samozrejme, máme modernejšie technológie, vieme skôr zistiť poruchy. Ale Apollo I malo nehodu, keď došlo k úmrtiu troch astronautov, no odvtedy sa bezpečnosť až po Apollo 8 veľmi zlepšila a potom nastala technická vada pri Apollo 13, lenže tieto technické vady sa nedajú predpovedať.

Systémy, či už raketa, kozmická loď alebo pristávací modul, sú veľmi komplexné. Tým, že to bol prvý let s ľudskou posádkou, bol vysoko rizikový, ale tie lety sú vždy rizikové.

Máme lepšie monitorovanie jednotlivých systémov v reálnom čase, všetko sa posiela smerom na Zem, to znamená, informácie o stave toho telesa, kozmickej lode a rakety vedia odborníci a prístroje analyzovať omnoho rýchlejšie oproti dobe pred 50 rokmi.

V čom bola súčasná misia Artemis II prelomová? Aké dosiahla rekordy?

Prelomová bola v tom, že sme sa po dlhých rokoch vrátili k Mesiacu. Jej posádka sa dostala najďalej od Zeme, čím prekonáva rekord Apollo 13, ktorý držal vyše 50 rokov. Bolo to až 406-tisíc kilometrov od Zeme, za dráhou Mesiaca, teda aj za samotným Mesiacom.

Druhá zaujímavá vec je skôr sociálno-politická, že na palube neboli len len občania Spojených štátov, ale bol tam teraz aj Kanaďan. Takisto prvá žena, predtým to boli vždy muži, takže to bola tiež zaujímavá zmena.

Aký moment počas misie zaujal najviac vás?

Najväčší wow-efekt bol určite prelet okolo Mesiaca, ktorý trval zhruba osem hodín. Bola to veľmi prudká zmena dráhy, vtedy zažila posádka počas pár hodín extrémne veľa dynamických vizuálnych zmien, či už pohľadu na Zem, na samotný Mesiac, na jeho rôzne časti.

Zažili privrátenú stranu, ktorú vidíme vždy, a odvrátenú stranu, ktorú nevidíme nikdy, ale zároveň osvetlenú aj neosvetlenú časť. Zažili západ a východ Zeme a zatmenie Slnka.

Boli astronauti počas pobytu v kozmickej lodi Orion vystavení silnejšiemu rádioaktívnemu žiareniu, ako býva zvykom?

Áno, problémom vo vesmíre sú vysokoenergetické nabité častice prichádzajúce zo Slnka, ktoré sú nebezpečné pre ľudský organizmus.

Väčšinou sa letí na nízku obežnú dráhu, ako napríklad Medzinárodná vesmírna stanica alebo Čínska vesmírna stanica; tam je výhodou, že sme pred týmito časticami chránení magnetickým poľom Zeme.

Astronauti Artemisu II boli však mimo poľa, preto sa aj skúma, čo to urobí s ľudskými telami. Na palube lode boli rôzne typy organických vzoriek, na ktorých sa bude monitorovať, čo sa s nimi počas cesty dialo; popri tom sa sleduje aj zdravie astronautov.

Do akej miery vedeli astronauti kontrolovať loď? Bola automatizovaná?

Výborná otázka. Keď hovoríme o kontrolovaní lode, sú dva typy pohybu, ktoré chcete kontrolovať. Jeden pohyb je ten vpred. Ten kontroluje počítač – dráhu a to, kedy má ktorá raketa zapnúť ktorý motor.

Orion to mal všetko predpočítané, s tým, že to všetko robí riadiace stredisko na Zemi, teda experti, ktorí majú za úlohu dostať loď na bezpečnú dráhu práve k Mesiacu. V minulosti pri Apolle to tiež vyrátal počítač.

Čo však môže robiť človek, je kontrolovať správanie a natočenie lode v priestore. To znamená, vy letíte, ale to, ako sa natočíte, to už môžete urobiť pomocou lokálnych trysiek vy sami.

Robí sa to vtedy, keď sa chcete chrániť pred vysokou radiáciou alebo keď potrebujete urobiť pekné snímky. Alebo keď chcete urobiť manéver a spojiť sa s iným vesmírnym telesom, napríklad budúcim lunárnym modulom.

Astronauti počas misie testovali, či loď funguje, ako má. Robili aj iné vedecké experimenty?

Áno, jeden z tých najdôležitejších sa uskutočnil práve pri prelete okolo Mesiaca. Mali za úlohu pomocou vysokokvalitných fotoaparátov pripraviť záznamy toho, čo všetko vidia.

Ako som spomínal, dialo sa toho veľa, preto až dvaja astronauti mali svoj vlastný merací prístroj, respektíve fotoaparát. Mali si všímať rôzne detaily na povrchu Mesiaca, ako krátery, štruktúry rôzneho typu, tiene, farby.

A na druhej strane potom napríklad zatmenie Slnka, ako vyzerá koróna za Mesiacom, keď nie je zatienený, ako vyzerá Mesiac, keď nie je vôbec osvetlený, ale je napríklad stále osvetlený Zemou.

Samozrejme, nemohli stihnúť urobiť za pár hodín výskum, ktorý by spravila družica za 10 rokov, ale mali za úlohu priblížiť dojem, ako ľudské oko a myseľ vníma napríklad odvrátenú stranu Mesiaca.

To mala byť ďalšia otázka. Verejnosť je zo zverejnených záberov nadšená a zazneli aj vyjadrenia, že snímky, ako západ Zeme alebo zatmenie Slnka, nemajú skutočný vedecký prínos, ale majú len vyvolať emócie. Ako to teda je?

Ide o to, že počas preletu posádka sledovala napríklad záblesky na odvrátenej strane, najmä na tej zatienenej. A čo je fascinujúce, videli až tri či štyri tieto záblesky, ktoré sú dopadmi malých meteoroidov, ktoré veľmi veľkou rýchlosťou dopadnú na povrch Mesiaca.

Zároveň sa uvoľní aj veľké množstvo energie, ktoré sa okrem iného premení na svetlo. Lunárni geológovia, fyzici, astrofyzici a astronómovia boli nadšení, že astronauti vôbec mohli vidieť toľko zábleskov.

Odvrátená strana má zhoršenú...

Návrat do atmosféry

Návrat do atmosféry začal o 1.53 h SELČ, kapsula plánovane stratila komunikáciu so Zemou na približne šesť minút, pretože bola obklopená ohnivou guľou. 

Okolo 2.03 h sa vypustili dva malé padáky, ktoré spomalili kapsulu na približne 480 km/h. O minútu neskôr sa vypustili oveľa väčšie padáky, ktoré spomalili kapsulu na približne 27 km/h. O tri minúty neskôr, o 2.07 h, kapsula pristála v Tichom oceáne pri pobreží San Diega.

Počas toho všetkého tím testovacích pilotov NASA a Ministerstva obrany prenasledoval kapsulu v lietadlách, zatiaľ čo výskumníci v zadných teleskopoch a senzoroch na jej tepelnom štíte sledovali jej tepelný štít.

NASA dúfa, že tieto údaje využije na lepšie pochopenie toho, ako táto ochrana funguje pri novej technike návratu do atmosféry agentúry.

„Sme štyria zelení členovia posádky,“ povedal Reid Wiseman, veliteľ kapsuly po pristátí – zelená znamená, že posádka je v poriadku. Pristátie bolo podľa NASA ukážkové.

Dychberúce zábery západu Zeme a zatmenia Slnka, ktoré urobili astronauti pri prelete okolo Mesiaca

Obrovský tlak

„Kapsula, v ktorej astronauti leteli, vlastne padala. A potom spadla do atmosféry. Ale problém je, že brzdenie v atmosfére je extrémne prudké. Trvalo iba niekoľko minút. Bol to obrovský tlak a veľké gravitačné zrýchlenie na telá posádky,“ vysvetli pre HN astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Vo všetkých ohľadoch si dovolím povedať, že v tejto chvíli ich aj predčila. Keď sa na to pozrieme po technickej stránke, tak kozmická loď Orion, ktorá je hlavnou výzvou celej expedície, mala byť otestovaná do úplného maxima.

A ukázalo sa, že cestu naozaj zvláda bezchybne, a dokonca nad očakávania. To, že sa občas objavia nejaké drobnosti, napríklad nefunkčný záchod, sú skutočne maličkosti, s ktorými astronauti musia počítať a sú na nich trénovaní.

A vedecké závery?

Tu sme ešte len vo fáze vyhodnocovania. Veda sa samozrejme nerobí cez noc. Snímky, ktoré vyhotovili, pozorovania, ktoré natočili na svoje prenosné zariadenia a poslali na Zem, a potom aj dáta v obrovských gigabajtoch, ktoré budú vyzdvihnuté z pamäťových médií po pristátí, sa budú vyhodnocovať týždne, mesiace a možno aj roky.

Zatiaľ to však vyzerá veľmi dobre. Určite sa podarilo zaznamenať aj veci, ktoré vedci nečakali. Bolo to počuť aj z prenosov, kedy sa posádka snažila reprodukovať, čo presne pri pozorovaní vidí a ako majú rozdelené role. Bolo poznať, že v riadiacom stredisku občas zavládlo nadšenie: "Vy to naozaj vidíte? My sme ani nedúfali, že to uvidíte."

Čo máte na mysli?

Napríklad rôzne záblesky, ktoré sa tam objavovali. Väčšinou ide o odrazy alebo geologické procesy. Tiež sa ukazuje, že niektoré farby vníma ľudské oko úplne inak ako kamera.

To je mimochodom aj odpoveď na častú otázku, prečo tam posielame ľudí, keď je to drahé, a prečo nestačia družice, ktoré dokážu Mesiac fotografovať vo vysokej kvalite.

Každý vedec vám povie, že ľudské oko je na vnímanie farieb a detailov nastavené inak ako obyčajná kamera. Akonáhle riadiace stredisko počulo, že na povrchu vidia až namodralé alebo zelenkasté odtiene, tak to je presne ten druh informácie, ktorý ch...

Čo nás Artemis II doteraz naučil

Pár dní po tom, ako sa systém Space Launch System (SLS) dostal na štartovaciu rampu v Kennedyho vesmírnom stredisku, sme sa už naučili najdôležitejšiu lekciu o Artemis II.

Po dvoch zrušených štartoch vo februári a opäť v marci kvôli rôznym technickým problémom povedal riaditeľ NASA Jared Isaacman: „Vypúšťanie rakety tak dôležitej a zložitej ako SLS každé tri roky nie je cestou k úspechu.“ Predchádzajúca bezposádková misia Artemis I odštartovala v novembri 2022.

Uviedol, že agentúra musela prestať s každou raketou zaobchádzať „ako s umeleckým dielom“ a začať s vypúšťaním v takom tempe, aké zodpovedá programu, ktorý to myslí vážne.

V podstate to bolo vyhlásenie, že sa musí skončiť s opakovaním tých istých lekcií každé tri roky. To je dôležité, pretože to dáva nový rámec všetkému, čo nasledovalo.

A ak to posúdime z hľadiska tejto ambície, čo nám misia ukázala odvtedy, čo Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Jeremy Hansen 1. apríla odštartovali? Stručná odpoveď znie: viac, než si aj optimisti trúfali dúfať, píše BBC.

Raketa, ktorá splnila svoj účel

Raketa SLS podľa všetkých parametrov, na ktorých inžinierom záleží, fungovala podľa plánu. Každá fáza stúpania bola, v zdržanlivom jazyku riadiaceho strediska misie, „normálna“: maximálny dynamický tlak, vypnutie hlavného motora a oddelenie pomocných raketových motorov.

Dve z troch plánovaných korekcií kurzu na ceste k Mesiacu boli zrušené, pretože trajektória bola už taká presná, že neboli potrebné. Ako to vyjadril Simeon Barber, vesmírny vedec z Open University: „Musíme im uznať, že to zvládli na prvýkrát.“

Deň po štarte nastal rozhodujúci moment. Orion na päť minút a päťdesiatpäť sekúnd zapálil svoj hlavný motor – v rámci takzvaného manévru na vstup do obežnej dráhy okolo Mesiaca –, čím sa sonda dostala na oblúkovú dráhu smerom k Mesiacu bez potreby ďalších významných manévrov. Podľa vedúcej programu Artemis, Lori Glazeovej, bol tento výkonný zážih motora „bezchybný“.

Ľudia v stroji

Oficiálnym cieľom tejto misie je umiestniť ľudí do Orionu a zistiť, čo sa deje – nielen s kozmickou loďou, ale aj s interakciou medzi posádkou a strojom. To, čo sa odohralo, je presne to, čo sa očakávalo, a presne to, čo sa nedalo naučiť v simulátore.

Vyskytli sa problémy s toaletami. Problém s dávkovačom vody, ktorý si vyžadoval, aby si posádka preventívne zabalila vodu do vrecka. Na skoršej tlačovej konferencii sa spomenula menšia strata redundancie v jednom z héliových systémov a bola potichu vyriešená.

Inžinieri, ktorí monitorujú systém odstraňovania CO2 v Orione prostredníctvom sérií cvičení alebo testujú, ako sa kozmická loď správa pri zámerne vypnutých tryskách, budujú argumenty, že je dostatočne bezpečná na to, aby dopravila ľudí na povrch Mesiaca.

Barberovo celkové hodnotenie bolo podľa BBC priame: „Samotný Orion vlastne fungoval celkom dobre – určite všetko, čo sa týka pohonu, čo je naozaj kľúčová vec.“

Skvelá veda alebo mediálny humbuk?

NASA vyzdvihovala vedecký prínos misie. Posádka počas preletu vykonala rozsiahle pozorovania – v reálnom čase zaznamenala približne 35 geologických útvarov, farebné odlišnosti, ktoré by mohli odhaliť zloženie minerálov, a zatmenie Slnka z hlbokého vesmíru, o ktorom pilot Victor Glover povedal, že „vyzerá jednoducho neskut...

Najnižšia priorita

Robert Poole, profesor histórie na Lancashireskej univerzitej opísal vo svojej knihe Východ Zeme: Krátka história celej Zeme, že účinok tejto snímky (v skutočnosti súčasť sady) bol hlboký. Po jej zverejnení spôsobila senzáciu a pomohla inšpirovať rozvíjajúce sa environmentálne hnutie.

Pre portál The Conversation Poole vysvetľuje, že vyleštená snímka z Artemisu II a mierne skreslená snímka z Apolla 8 sú však  výsledkom úplne odlišných prístupov k fotografovaniu z vesmíru.

„Nechcem vás vidieť, ako sa pozeráte z okna,“ varoval veliteľ Apolla 8 Frank Borman svojich kolegov Jima Lovella a Billa Andersa počas misie na obežnú dráhu Mesiaca v roku 1968.

Astronauti vtedy nemuseli plytvať filmom na turistické snímky Zeme. V pláne misie Apollo 8 boli snímky Zeme uvedené len ako „príležitostné ciele“, teda s najnižšou prioritou zo všetkých.

Spôsob, akým sa obe misie začali, zdôrazňuje rozdiely medzi rokmi 1968 a 2026. Posádka Apolla 8 pri odchode neurobila žiadne statické fotografie Zeme, ale neochotne súhlasila, že si vezme čiernobielu televíznu kameru na živé prenosy.

Teleobjektív sa im nepodarilo včas namontovať na kameru pred prvým prenosom, takže diváci videli iba rozmazanú škvrnu svetla.

Po nasadení objektívu sa Mesiac pohyboval po obrazovke, zatiaľ čo riadiaca jednotka sa s 1,3-sekundovým oneskorením snažila vydávať pokyny „trochu hore, trochu dole“.

Napriek tomuto chaotickému prístupu k fotografovaniu počas niektorých misií Apollo, snímky z tejto éry majú v povedomí verejnosti veľkú váhu.

Východ Zeme je jednou z ikon z tejto éry; ďalšou je snímka celej Zeme známa ako Modrá guľa – zhotovená v roku 1972 počas misie Apollo 17.

Nová fotka Zeme

Jednou z najskorších snímok, ktoré NASA zverejnila z letu Artemis II, bol krištáľovo čistý obraz našej planéty, ktorý...

Pohľad na zraniteľnú modrú planétu na pozadí hlbín vesmíru je dodnes považovaný za jednu z najikonickejších environmentálnych fotografií, aké boli kedy urobené.

Fotka západu Zeme

Astronauti urobili fotografie počas šesťhodinového preletu, vrátane obdobia rádiového ticha, keď sa ich kapsula nachádzala za Mesiacom:

NASA vo svojom popise uviedla, že fotografia západu Zeme bola zachytená cez okno kozmickej lode Orion v pondelok. „Tmavá časť Zeme zažíva noc. Na dennej strane Zeme sú nad oblasťou Austrálie a Oceánie viditeľné vírivé oblaky,“ uviedla NASA.

„V popredí má kráter Ohm terasovité okraje a ploché dno prerušené centrálnymi vrcholmi. Centrálne vrcholy vznikajú v zložitých kráteroch, keď sa lunárny povrch, skvapalnený pri dopade, počas formovania krátera vymrští nahor.“

Vrcholom bolo zatmenie

Pre astronautov bolo pozorovanie zatmenia, keď Mesiac zakrýval Slnko, vrcholom, a to aj počas tejto mimoriadnej cesty. Na fotografiách je možné vidieť slnečnú korónu okolo okraja Mesiaca.

Zatmenia Slnka sú pri pohľade zo Zeme len krátke, ale kvôli blízkosti Orionu k Mesiacu si astronauti užili takmer 54 minút úplného zatmenia, uviedla NASA. Astronaut Victor Glover opísal zatmenie ako „sci-fi“ a „neskutočné“.

Hoci satelitné fotografie odvrátenej strany Mesiaca boli urobené takmer päť desaťročí od posledného ľudského pristátia v roku 1972, NASA uviedla, že to, že ju astronauti videli na vlastné oči počas preletu, bolo neoceniteľné. Posádka nahrala zvukové opisy toho, čo videli, a vedci NASA budú tieto poznámky študovať, aby získali nové informácie. 

Odvrátená strana

„Loď Orion dorazí k Mesiacu v 5. deň letu, teda okolo 6. apríla. Dva dni bude trvať prelet a následne bude loď vďaka gravitačnému pôsobeniu Mesiaca vrhnutá späť smerom k Zemi,“ opísal skôr pre HN časový plán Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. 

Dodal, že z historického hľadiska je misia prelomová, pretože dostala ľudí najďalej v histórii od Zeme. Kozmická loď Orion v rámci misie Artemis II prekonala v pondelok rekord 400-tisíc km, ktorý od roku 1970 držala misia Apollo 13.

Kanadský astronaut Jeremey Hansen tento úspech prijal s pokorou. „Keď prekonávame najväčšiu vzdialenosť, akú ľudia kedy prekonali od planéty Zem, robíme tak na počesť mimoriadnych úsilí a výkonov našich predchodcov v oblasti ľudského výskumu vesmíru,“ povedal.

Ako sa loď približovala a Mesiac sa zväčšoval v jej oknách, astronauti začali postupovať podľa kontrolného zoznamu úloh, ktoré mali na povrchu zaznamenať: fotografovali pomocou viacerých digitálnych fotoaparátov a, ako im NASA nariadila, kreslili náčrtky a nahrávali vlastné zvukové popisy toho, čo videli.

Kozmická loď nemala v pláne pristáť na Mesiaci, ale obletieť jeho odvrátenú stranu, ktorú zo Zeme nikdy nevidno. Satelity už odvrátenú stranu predtým fotografovali, ale astronauti boli prvými ľuďmi, ktorí na vlastné oči videli niektoré časti povrchu odvrátenej strany, jej obrovské krátery a lávové planiny.

Fotky aj zvuk

Súčasťou výbavy posádky boli dva profesionálne digitálne zrkadlovky – jedna vybavená širokouhlým objektívom na zachytenie celej scény, druhá s výkonným zoomom na zachytenie jemných detailov na povrchu Mesiaca – a bezzrkadlovka so štandardným objektívom určená na snímanie obrazov s perspektívou blížiacou sa pohľadu ľudského oka.

Malé, odolné videokamery namontované na koncoch všetkých štyroch krídel solárnych panelov Orionu zaznamenávali plynulé, nepretržité zábery, keď sa kozmická loď preletela nad kráterovitou krajinou Mesiaca, zatiaľ čo každý astronaut mal so sebou aj smartfón, aby mohol natáčať a fotografovať každodenný život vo vnútri kapsule.

NASA uvádza, že plánuje zdieľať veľkú časť týchto záberov, buď neskôr v priebehu misie, alebo po návrate kozmickej lode na Zem. Počas šesťhodinového preletu posádka stlmila vnútorné osvetlenie Orionu, aby znížila odrazy na oknách a zlepšila výhľad.

Vedecký tím NASA tvrdí, že zvuk bude rovnako dôležitý ako snímky: keď astronauti „hovoria, čo vidia“ pri pohľade von, vyškolené ľudské oči niekedy dokážu rozoznať jemné farby, kontrasty a textúry, ktoré na samotných snímkach z kozmickej lode nevynikajú.

Kelsey Youngová, vedúca mesačnej vedy NASA, povedala, že dobre vyškolený pozorovateľ dokáže v krajine rozpoznať slabé odtiene – nuansy farby, textúry ...

Potvrdil to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Štyria astronauti v kozmickej lodi Orion dnes prekonali hranicu 400 171 kilometrov od našej planéty, kam sa dostala posádka misie Apollo 13 v roku 1970.

Misia Artemis 2 sa dostala pod vplyv gravitácie Mesiaca. Jej posádke sa podarí to, čo nikomu predtým

Súčasťou misie Artemis je prvý prielet ľudskej posádky okolo Mesiaca od roku 1972. Traja americkí astronauti NASA - Christina Kochová, Victor Glover a Reid Wiseman - a ich kanadský kolega Jeremy Hansen sa dnes o 6:41 SELČ, viac ako štyri dni po štarte zo Zeme, dostali do takzvanej sféry lunárneho vplyvu, kde je väčší gravitačný vplyv Mesiaca ako Zeme.

Podľa prepočtov NASA by sa mali od Zeme vzdialiť až na 406 773 kilometrov.

Misia Artemis II odštartovala minulý štvrtok po polnoci SELČ. Pristátie späť na Zemi je plánované na sobotu SELČ.

Astronauti overujú techniku pre neskoršie pristátie ľudskej posádky na lunárnom povrchu. To je teraz naplánované na rok 2028.

Správu budeme aktualizovať.

Tá teraz preletí nad odvrátenou stranou Mesiaca, vďaka čomu sa jej posádka dostane ďalej od našej domovskej planéty než ktorýkoľvek človek predtým, uviedla americká vesmírna agentúra NASA. 

Cieľom misie Artemis 2 je vykonať prelet okolo Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. Kozmická loď Orion nevstúpi na obežnú dráhu Mesiaca, ale preletí nad jeho odvrátenou stranou vo výške asi 7500 kilometrov a vplyvom gravitácie sa vydá na spiatočnú cestu.

Štyria členovia posádky- americkí astronautí Victor Glover, Christina Kochová a Reid Wiseman a Kanaďan Jeremy Hansen - budú mať pri najväčšom priblížení približne tri hodiny na pozorovanie Mesiaca, pričom budú určitý čas bez spojenia so Zemou.

Misia Artemis 2 odštartovala 1. apríla z floridského Mysu Canaveral. Približne 24 hodín po štarte opustila špeciálnym manévrom obežnú dráhu Zeme. Loď Orion sa po oblete Mesiaca vydá späť k Zemi. Podľa aktuálneho harmonogramu by mala pristáť v piatok pacifického času (v noci na sobotu SELČ) v Tichom oceáne.

Keď sa bude kozmická loď nachádzať na odvrátenej strane Mesiaca, astronauti budú môcť vidieť Zem aj Mesiac súčasne – a dokonca aj zatmenie Slnka, keď Slnko z ich pohľadu zatieni Mesiac. V tomto bode sa dostanú ďalej od Zeme, než ktorýkoľvek človek predtým. Predchádzajúci rekord vytvorila posádka misie Apollo 13 v roku 1970, ktorá sa od Zeme vzdialila na približne 400 171 kilometrov.

Misia Artemis 2 je kľúčovou skúškou pred pristátím ľudí na Mesiaci počas misie Artemis 4, ktorá je predbežne plánovaná na rok 2028.

Pôvodne sa tak malo stať už v rámci misie Artemis 3 naplánovanej na rok 2027, tá sa však po novom zameria na testovanie technológií na obežnej dráhe Zeme. Pôjde najmä o nácvik priblíženia a spojenia s lunárnymi pristávacími modulmi spoločností SpaceX a Blue Origin.

Naposledy boli ľudia na Mesiaci v decembri 1972 v rámci americkej misie Apollo 17.

Štyria astronauti misie Artemis II budú prvou posádkou, ktorá preletí okolo Mesiaca od roku 1972. NASA medzitým zverejnil prvé snímky Zeme, ktoré obstarali členovia tejto výpravy.

"Teraz ste bližšie Mesiacu, ako k nám na Zemi," oznámilo astronautom riadenie misie okolo šiestej ráno SELČ. "Práve teraz môžeme vidieť Mesiac z dokovacieho otvoru, je to krásny pohľad," reagovala astronautka Christina Kochová. Orion sa podľa AFP približne tou dobou nachádzal viac ako 219-tisíc kilometrov od Zeme, pričom k svojmu cieľu by mal doraziť v pondelok.

NASA o prekonaní jedného z dôležitých momentov výpravy informoval tiež na sieti X, kde zverejnil snímku vyhotovenú z vesmírnej lode. Tá prekonala polovicu cesty k Mesiacu za dva dni, päť hodín a 24 minút po štarte, uviedla AFP.

Ďalším míľnikom bude piaty deň letu vstup kozmickej lode do "lunárnej sféry vplyvu", keď začne byť gravitácia Mesiaca silnejšia ako príťažlivosť Zeme.

Artemis II: ľudstvo sa po polstoročí vracia k Mesiacu

Prvé snímky planéty Zem

Agentúra AP medzitým upozornila, že NASA v piatok zverejnil prvé snímky planéty Zem, ktoré obstarala posádka lode. Jeden z nich zachytáva celú planétu aj s viditeľným oceánom, pevninou a mrakmi.

Po tom, ako riadiace stredisko zmenilo polohu ich kabíny, sa v oknách lode objavila Zem aj s polárnym septembrom, napísala AP. "Bol to ten najúžasnejší moment," povedal astronaut Reid Wiseman, ktorý fotografie Zeme obstaral.

Grilované hovädzie mäso či brokolica. Ako vyzerá jedálniček posádky misie Artemis II

"Sú tam vidieť dve polárne žiary (vpravo hore a vľavo dole) a zvieracie svetlo (vpravo dole), zatiaľ čo Zem zakrýva Slnko," uviedol NASA na svojom webe. 

Na sieti X zverejnil spoločne s čerstvou fotografiou tiež podobnú snímku, ktorú obstarala misia Apollo 17 v roku 1972. "Za posledných 54 rokov sme ušli tak ďaleko, ale jedna vec sa nezmenila: Náš domov vyzerá z vesmíru úžasne! "okomentoval vesmírny úrad fotografie.

Zem sa na novom zábere javí hore nohami, je na nej vidieť Atlantický oceán, vľavo je západná časť Sahary a Pyrenejský polostrov, vpravo východná časť Južnej Ameriky, uviedla stanica BBC a podotkla, že NASA planétu jasne viditeľnú vpravo dole identifikoval ako Venušu. 

NASA zverejnil tiež snímku, ktorá ukazuje Zem v takmer úplnej tme, kde sú na niektorých miestach vidieť umelé ľudské osvetlenie, podotkla BBC.

Prvýkrát od roku 1972

Raketa odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Cieľom misie je prelet lode s posádkou okolo Mesiaca, čo ľudstvo urobí prvýkrát od roku 1972.

"Astronauti vykonajú prelet okolo Mesiaca a zhromaždia vedecké pozorovania lunárneho povrchu," uviedla NASA na X. Konečným cieľom programu Artemis je návrat astronautov na Mesiac, čo je teraz naplánované na rok 2028. Misiu Artemis II musel NASA opakovane odložiť pre technické problémy.

Kto sú štyria austronauti, ktorí po 50-tich rokoch obletia Mesiac? Posádku vedie single otec, na palube je aj vášnivá surferka

Členmi lunárnej misie sú prvýkrát v histórii žena (Christina Kochová), Afroameričan (Victor Glover) a občan inej krajiny ako USA (Jeremy Hansen). Veliteľ misie Artemis II Reid Wiseman je vo veku 50 rokov najstarším astronautom letiacim k Mesiacu, prekonal tak doteraz najstaršieho Alana Sheparda, ktorý sa v roku 1971 prešiel ako piaty človek na Mesiaci vo veku 47 rokov.

K Mesiacu doteraz smerovalo 24 astronautov, z ktorých sa 12 prešlo po lunárnom povrchu.