Astronómovia pomenovali túto starovekú galaxiu Loki podľa severského boha neplechy. Toto zistenie by mohlo zmeniť súčasné chápanie vývoja Mliečnej cesty v dávnej minulosti.

Stavebný kameň našej galaxie

Podľa NASA má Mliečna cesta dĺžku približne 100 000 svetelných rokov a obsahuje 100 až 400 miliárd hviezd. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prejde za jeden rok, čo je 9,46 bilióna kilometrov.

Naša domovská galaxia nebola vždy takým kozmickým obrom. Postupom času rástla, počnúc približne pred 12 miliardami rokov, zlúčením s množstvom trpasličích galaxií.

"Nie sú hlásené žiadne prípady zranenia osôb ani poškodenie verejného majetku," uviedol úrad. "FAA bude dohliadať na vyšetrovanie vedené firmou SpaceX, bude sa podieľať na každom kroku toho procesu a schváli záverečnú správu spoločnosti SpaceX, vrátane prípadných nápravných opatrení," dodal úrad pre letectvo.

Zlyhanie prídavného motoru

Problém s prídavným motorom lode Starship nastal niekoľko minút po začiatku letu. Loď Starship V3 prešla bodom maximálneho dynamického tlaku a dostala sa do vesmíru, kde sa prídavný motor mal od lode oddeliť a vrátiť sa do zálivu k simulovanému pristátiu vo vode.

Prídavný motor sa od lode skutočne oddelil, ale vzápätí zlyhal. Následne sa motor zrútil smerom k Mexickému zálivu a s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze explodoval. SpaceX pritom pôvodne tvrdil, že incident nebol ničím neočakávaným.

Išlo o 12. skúšobný let rakety, ktorú Musk stavia, aby jedného dňa dopravil ľudí na Mars. Najnovší model dlhý 124 metrov prevyšoval staršie rady Starship o niekoľko metrov a mal väčší ťah motorov.

SpaceX mieri na burzu: Investičná príležitosť, ktorá môže prepísať históriu

Bol vybavený menej početnými, avšak väčšími a pevnejšími stabilizačnými plutvami, ktoré mu po štarte pomohli nasmerovať sa späť k Zemi.

Posledná zo starých rakiet Starship odštartovala vlani v októbri. Tretia generácia rakety Starship od SpaceX, vylepšená verzia s názvom V3, vzlietla z úplne novej odpaľovacej rampy v Starbase blízko mexických hraníc. Problémy s odpaľovacou rampou však na poslednú chvíľu zmarili pokus o štart.

Vstup na burzu

Firma tento rok v júni plánuje vstúpiť na burzu. Podľa dokumentu, ktorý kvôli tomu predložila americkej Komisii pre cenné papiere a burzy, za prvý štvrťrok tohto roka vykázala čistú stratu 4,28 miliardy dolárov.

Medziročne stratu výrazne prehĺbila, pred rokom predstavovala 528 miliónov dolárov. Obrat sa medziročne zvýšil z takmer 4,1 miliardy na takmer 4,7 miliardy dolárov.

V minulom roku SpaceX dosiahol tržby 18,7 miliardy dolárov, čo bol nárast oproti 14 miliardám dolárov v roku 2024. Zároveň sa v tomto období prepadol zo zisku 791 miliónov dolárov do straty 4,94 miliardy dolárov.

Raketa Starship spoločnosti SpaceX absolvovala dvanásty skúšobný let

Firma v dokumente neuviedla, koľko peňazí by chcela získať z primárnej verejnej ponuky akcií. Podľa médií by mohlo ísť zhruba o 75 miliárd dolárov. To by z hľadiska objemu získaných financií bola historicky najväčšia transakcia tohto druhu.

Doterajšie prvenstvo drží saudskoarabská ropná spoločnosť Saudi Aramco, ktorá v roku 2019 prostredníctvom IPO získala cez burzu 25,6 miliardy dolárov.

Musk založil firmu SpaceX v roku 2002. Podnik vyrába nosné rakety, ich motory, kozmické lode aj družice. Vlani v auguste jej vesmírna loď dopravila novú štvorčlennú posádku na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. 

Musk, ktorý je okrem iného šéfom a najväčším akcionárom automobilky Tesla, je najbohatším človekom na svete. Podľa aktuálneho rebríčka miliardárov zostavovaného agentúrou Bloomberg je hodnota jeho majetku zhruba 733 miliárd dolárov.

Zem ako drahokam a tajomný Mesiac ukazujú nové snímky misie Artemis II

Budúci rok na nízkej obežnej dráhe

Spoločnosť Blue Origin podnikateľa Jeffa Bezosa poskytne NASA dva pristávacie moduly na dopravenie mesačných roverov v blízkosti južného pólu Mesiaca.

Lunárne terénne vozidlá vyrobia spoločnosti Astrolab a Lunar Outpost. Prvé mesačné drony doručí spoločnosť Firefly Aerospace, ktorá minulý rok úspešne pristála na Mesiaci.

V ideálnom prípade by mali doraziť na mesačný povrch ešte pred pristátím prvých astronautov, ktoré je plánované na rok 2028. Počas úspešnej aprílovej misie Artemis 2 preleteli okolo Mesiaca štyria astronauti a ako prvá ľudská posádka sa dostala ďalej do vesmíru ako v minulom storočí posádky programu Apollo.

V budúcoročnej misii Artemis 3 má ďalší tím astronautov nacvičovať na nízkej obežnej dráhe Zeme pripojenie kapsuly Orion k lunárnym modulom, ktoré pre posádky vyvíjajú spoločnosti Blue Origin a SpaceX Elona Muska. NASA chce mená štyroch astronautov tejto misie oznámiť v utorok 9. júna.

Príprava cesty na Mars

V rámci misie Artemis 4 sa v roku 2028 plánuje pristátie dvoch astronautov na Mesiaci. V druhej fáze sa má na Mesiaci začať budovať trvalá infraštruktúra vrátane elektrickej siete.

Zámerom je dlhodobý pobyt ľudskej posádky v špecializovaných trvalých biotopoch od 30. rokov 21. storočia k čomu by malo dôjsť počas tretej fázy.

„Potom budeme môcť povedať: ‚Hej, sme tu natrvalo a nevzdávame sa toho‘,“ povedal výkonný riaditeľ programu mesačných základní NASA Carlos Garcia-Galan. Americká mesačná základňa ba sa mala rozprestierať na ploche stoviek štvorcových míľ označených dronmi MoonFall.

Cieľom vzniku mesačnej základne je podporiť lunárnu ekonomiku, vykonávať vedecký výskum a položiť základy pre expedíciu na Mars, zdôraznil správca NASA Jared Isaacman.

„Pre tých, ktorí trpezlivo čakajú, je veľkolepý návrat blízko a my nespomalíme,“ povedal Isaacman. „V skutočnosti sme len na začiatku,“ dodal.

Tikajúca časová bomba

Aby sme pochopili osud Zeme bez Slnka, je dôležité vedieť, ako vznikli obe. Slnko vzniklo pred približne 4,6 miliardami rokov, keď sa obrovský rotujúci mrak plynu a prachu zrútil do seba a zhustil, čím vytvoril najväčší objekt v tom, čo sa neskôr stalo našou slnečnou sústavou, a v jeho jadre nakoniec dosiahol teplotu 15 miliónov stupňov Celzia.

Veľká časť zostávajúceho materiálu v okolí sa potom zhlukla a vytvorila Zem a ostatné skalnaté planéty, vrátane Merkúra, Venuše a Marsu, ako aj mesiace a asteroidy.

Od svojho vzniku je Zem silne závislá od svojej hviezdy. Gravitačná sila Slnka udržuje našu planétu na obežnej dráhe, ktorá je v ideálnej vzdialenosti od hviezdy, kde nie je príliš teplo ani príliš chladno na to, aby voda na povrchu planéty existovala v tekutom stave.

Slnko tiež poháňa fotosyntézu a vodný cyklus a poskytuje slnečné svetlo a teplo, ktoré ovplyvňujú naše podnebie. Okrem toho ultrafialové žiarenie Slnka pomáha nášmu telu vytvárať vitamín D, ktorý je potrebný pre zdravé kosti a zuby.

Keby Slnko náhle zmizlo, Zem a drvivá väčšina živých organizmov by sa ocitli v zúfalej situácii. „Spustilo by to tikajúcu časovanú bombu pre prežitie každého živého tvora na Zemi, ktorý je závislý od fotosyntézy, čo je drvivá väčšina života na povrchu planéty a celé ľudstvo,“ uviedol pre Live Science Timothy Cronin, docent atmosférickej vedy na MIT.

Experiment má pomôcť Číne pripraviť sa na budúce pilotované misie k Mesiacu a Marsu, uviedla agentúra AFP.

Astronauti majú na vesmírnej stanici uskutočniť množstvo vedeckých experimentov v oblasti biológie, fyziky, medicíny a ďalších. Členom posádky je prvýkrát astronaut z Hongkongu.

Raketa Dlhý pochod 2F odštartovala v oblaku plameňov a dymu z kozmodrómu Ťiou-čchüan na severozápade krajiny o 23:08 miestneho času (17:08 nášho času), ukázali zábery štátnej televízie CCTV. Členmi posádky sú 43-ročný Li Ťien-jing z Hongkongu, 39-ročný kozmický inžinier Ču Jang-ču a 39-ročný bývalý pilot letectva Čang Č‘-jüan.

Meno astronauta, ktorý strávi vo vesmíre celý rok, bude oznámené neskôr, povedal v sobotu hovorca vesmírnej agentúry CMSA. Posádky doteraz zostávali na obežnej dráhe väčšinou šesť mesiacov, kým boli vystriedané.

Čína bola v roku 2011 vylúčená zo spolupráce na Medzinárodnej vesmírnej stanici pre obavy Spojených štátov o národnú bezpečnosť. Čínsky vesmírny program je totiž riadený čínskou armádou. V reakcii na to začala Čína budovať vlastnú orbitálnu stanicu, ktorá sa stala základom jej samostatného pilotovaného kozmického programu.

Čína chce do konca tohto roka na svojej vesmírnej stanici privítať prvého zahraničného astronauta, a to z Pakistanu. Do roku 2030 potom chce vyslať astronautov na Mesiac.

Pod vedením Hawkinga Hertog ďalej študoval Veľký tresk a kozmickú infláciu. Pre BBC vysvetľuje nové dôkazy podporujúce konečné myšlienky tohto kozmológa o čase.

Ústredný bod teórie čiernych dier profesora Stephena Hawkinga hovorí, že čierne diery môžu iba rásť. Vďaka presným pozorovaniam uskutočneným pomocou laserového interferometra pre gravitačné vlny (LIGO) bola táto teória prvýkrát overená. To predstavuje nový míľnik 10 rokov po prvej detekcii gravitačných vĺn pomocou LIGO.

Predovšetkým to dokazuje, že pokročilé pozorovania gravitačných vlniek môžu dosiahnuť najhlbšie korene fyziky. V budúcnosti môžu dokonca odhaliť, že vesmír je hologram.

Odpovede na záhady: Čo sa stane s našou sústavou po vymretí Slnka? A kedy skončí celý vesmír?

Čas bez času

Teoretický objav, že pod našou známou realitou priestoru a času by sa mohol skrývať hologram, patrí medzi najdôležitejšie, najzáhadnejšie a najďalekosiahlejšie fyzikálne objavy konca 20. storočia.

Fyzici sa stále nezhodujú na tom, akú formu by tento hologram mohol mať, ale už len samotná myšlienka hologramu otvorila dôsledky, ktoré už zmenili teoretickú fyziku na nepoznanie.

Fyzici sa desaťročia snažili spečatiť manželstvo všeobecnej relativity a kvantovej teórie. Objav holografie urobil presne to isté. Ukázal, že gravitácia a kvantová teória nemusia byť voda a oheň, ale môžu byť ako jin a jang: dva veľmi odlišné, no zároveň sa dopĺňajúce opisy tej istej fyzikálnej reality.

Na špeciálnych stránkach NASA zverejnila desiatky tisíc snímok, na ktorých sa môžete kochať pohľadom nielen na našu Zem a jej prirodzenú obežnicu. Pripravuje ďalšie, niektoré medzitým stihla zo zoznamu odobrať.

Vybrali sme niekoľko z nich, aby ste získali prehľad, čo všetko je v tejto zverejnenej sérii vidieť:

Pred východom Slnka

Eta Aquariidy sú zvyšky kométy s názvom 1P/Halley – známejšia ako Halleyho kométa – ktorá sa objavuje každých 76 rokov. Jej radiant sa nachádza blízko súhvezdia Vodnár. Eta Aquaridy sú vlastne roj kometárneho ...

Krivka v tvare U

Ani nájdenie tohto okraja však nebolo jednoduché. Výskumníci museli analyzovať vek viac ako 100 000 obrovských hviezd z údajov z niekoľkých rôznych prieskumov, vrátane APOGEE-DR17, LAMOST-DR3 a Gaia. V dátach našli zaujímavý príbeh o vývoji polohy hviezd v galaxii a ich veku.

Tento vzťah si možno predstaviť ako krivku U. V tomto prípade os Y predstavuje vek a os X je vzdialenosť od stredu galaxie. Obrázok (alebo graf...

Ale dokážete vidieť tieň Zeme? Astronómovia pre portál Live Science povedali, že áno, môžete ho vidieť na niekoľkých objektoch. V skutočnosti môžete za vhodných podmienok dokonca vidieť tieň Zeme každý deň.

Tieň na Mesiaci

Keďže slnko je rozsiahly zdroj svetla (čo znamená, že nie je jediným svetelným bodom), zemský tieň má tri časti: tmavý centrálny tieň, svetlejší periférny polotieň a antumbru, ktorá sa objavuje vo veľkých vzdialenostiach, kde prekrývajúce sa oblasti polotieňa nahrádzajú tieň.

Zemský tieň je najvýraznejší počas úplných zatmení Mesiaca. Počas zatmenia Mesiaca spln prechádza zemským tieňom. Mesiac vstupuje do zemského polotieňa a potom do jeho umbry, než opäť prejde polotieňom.

Rozlíšiť zemský polotieň je ťažké, pretože Mesiac stlmí len mierne. Naproti tomu umbra, ktorá môže mať až 2,7-násobok priemeru Mesiaca, je oveľa ľahšie viditeľná.

Keď je však Mesiac úplne usadený v zemskom polotieni, zvyčajne nie je úplne čierny. Väčšinou je slabo až tmavočervený. Je to preto, že atmosféra našej planéty rozptyľuje slnečné svetlo a potom tieto sčervenané lúče ohýba do umbry.

„V istom zmysle vidíme východy a západy slnka na Zemi odrazené od Mesiaca“ povedala Emily Riceová, profesorka astronómie na Macaulay Honors College of the City University of New York.

Tieň nám môže tiež povedať niečo o zemskej atmosfére. „Čím je v danom čase oblačnejšia a prašnejšia zemská atmosféra, tým červenší sa Mesiac bude javiť,“ poznamenala.

Na porovnanie, vidieť sčernený Mesiac je možné, keď sa Mesiac nachádza na hranici zemského tieňa a polotieňa. To vyplýva z kontrastného efektu, pretože časť Mesiaca v polotieni je 500-krát jasnejšia ako v tieni, napísal astrofyzik Fred Espenak na EclipseWise. Tieň Zeme je viditeľný aj pri čiastočných zatmeniach Mesiaca, keď cez tieň prechádza...

Slnečné maximum

Slnko je v posledných mesiacoch menej aktívne, keďže sa vzďaľuje od vrcholu svojho 11-ročného cyklu aktivity. Vrcholy týchto cyklov sa vyznačujú eskaláciou aktivity slnečných škvŕn, sprevádzanou slnečnými erupciami a výronmi koronálnej hmoty – tromi slnečnými javmi, ktoré sa často vyskytujú súčasne.

Nemáme komplexný obraz o tom, čo poháňa slnečný cyklus, ale vrchol aktivity – známy ako slnečné m...

Slnečné počasie môže ovplyvniť technológie na Zemi aj vo vesmíre. Samotné slnečné erupcie sú výboje elektromagnetického žiarenia, ktoré môžu narušiť ionosféru, a tým aj GPS, rádiovú komunikáciu alebo spojenie so satelitmi.

Väčšie dopady na energetické siete alebo ďalšiu infraštruktúru však zvyčajne súvisia skôr s výronmi koronálnej hmoty a následnými geomagnetickými búrkami. Preto je dôležité čo najpresnejšie sledovať a predpovedať slnečnú aktivitu.

Predpovedanie týchto javov je dôležité aj pre bezpečnosť astronautov, pretože pri silnej slnečnej aktivite môžu byť vystavení zvýšenej dávke žiarenia a je potrebné včas prijať ochranné opatrenia, napríklad ich premiestniť do častí kozmickej lode alebo stanice s vyššou úrovňou tienenia.

Práve s tým môže pomôcť veľký jazykový model Surya. Názov vychádza zo sanskrtského výrazu pre Slnko (v slovenskej transkripcii súrja).

Spoločnosť IBM ho v spolupráci s NASA vytrénovala na základe rozsiahlych údajov zo slnečných pozorovaní. Jeho úlohou nie je len „varovať pred nebezpečenstvom“, ale hlavne spresňovať predpovede tak, aby bolo možné reagovať skôr a informovanejšie.

S akým predstihom to zvládne?

Ideálne je vedieť o hroziacej udalosti čo najskôr, napríklad desať minút až približne dve hodiny vopred. Práve takýto predstih môže byť v praxi veľmi cenný, pretože dáva čas na prijatie ochranných opatrení – napríklad otočenie satelitu, zloženie solárneho panelu a prepnutie do režimu údržby.

Štúdia o modeli Surya uvádza, že dokáže naznačiť, kde by mohla vzniknúť slnečná erupcia, až dve hodiny vopred.

Ak sa satelit na obežnej dráhe neprepne do záchranného režimu, môže ho erupcia spáliť tak, že už nebude možné ho zachrániť?

Áno, silná slnečná aktivita môže satelit vážne poškodiť, ale presnejšie je povedať, že ho neohrozí „spálením“, ale hlavne žiarením a nabitými časticami.

Tie môžu spôsobiť výpadky komunikácie, chyby v pamäti a riadiacich systémoch, dočasné prepnutie do núdzového režimu a v krajnom prípade aj trvalé poškodenie citlivej elektroniky. V tom momente sa zo satelitu stane nefunkčný odpad.

U satelitov na nízkej obežnej dráhe môže silná slnečná aktivita navyše ohrie...

„Myslíme si, že sa pozeráme na organickú hmotu, ktorá sa na Marse zachovala 3,5 miliardy rokov,“ povedala profesorka Amy Williamsová, astrogeologička z Floridskej univerzity a vedkyňa misie Curiosity, ktorá viedla experiment. „Je to život? Na základe týchto informácií to nevieme povedať.“

...

Medzi teraz a vtedy odštartuje celá plejáda misií, od nového supervesmírneho teleskopu až po odvážnu misiu na Mars. Po misii Artemis II je tu šesť najvzrušujúcejších misií, ktoré majú odštartovať v roku 2026.

Chang’e 7

Artemis II nie je jedinou misiou smerujúcou na Mesiac v roku 2026. V auguste by mala Čínska národná vesmírna agentúra vyslať na povrch Mesiaca svoj najnovší pristávací modul Chang’e 7.

Jeho cieľom je južný pól Mesiaca, oblasť, ktorá v posledných rokoch vzbudila veľký záujem po tom, čo sa v trvalo zatienených kútikoch hlbokých kráterov našli stopy vodného ľadu.

Tento ľad zostal nedotknutý miliardy rokov a mohol by odpovedať na kľúčové otázky o tom, ako vyzerala slnečná sústava, keď bola mladšia, a zároveň by mohol byť potenciálnym zdrojom pre budúcich výskumníkov Mesiaca.

Plánom je, aby sonda Chang’e 7 pristála na okraji krátera Shackleton, priamo vedľa južného pólu Mesiaca. Tam vypustí svoj malý rover napájaný slnečnou energiou, ktorý bude v spolupráci s hlavným modulom prehľadávať okolie a hľadať stopy vody.

Najodvážnejšou časťou misie je však malá lietajúca sonda. Tá bude vykonávať krátke lety do tieňov krátera a pomocou svojho molekulárneho analyzátora tam bude vyhľadávať vodu.

Takáto sonda ešte nikdy nebola na Mesiaci testovaná (NASA použila lietajúcu sondu s názvom Ingenuity na Marse v roku 2024, ale čínska sonda bude lietať pomocou mini raketových motorov namiesto rotorov). Ak to bude fungovať, mohlo by to poskytnúť stopy o tom, aké poklady sa skrývajú v mesačných tieňoch....

Prvé mesiace kalendárneho roka astronómovia nazývajú Veľkou jarnou dierou, od januárových Kvadrantíd sú totiž Lyridy prvým jarným meteorickým rojom. Aktívne sú od 14. do 30. apríla, ich maximum, keď Zem prechádza centrom prúdu meteoroidov, nastane v stredu pred 22:00.

„Pozorovacie podmienky sú v tomto roku vcelku priaznivé, Mesiac v prvej štvrti bude oblohu presvetľovať len v prvej polovici noci. Najviac meteorov však uvidíme až po polnoci, keď Mesiac zapadne, a radiant, miesto odkiaľ meteory zdanlivo vylietavajú, je vysoko nad obzorom,“ skonštatoval Rapavý s tým, že na pozorovanie je ideálne vybrať si miesto dostatočne vzdialené od svetelného znečistenia.

Lyridy sú pomenované po súhvezdí Lýra a sú najdlhšie pozorovateľným meteorickým rojom. Prvá zmienka o ich pozorovaní pochádza z čínskej literatúry z roku 687 pred naším letopočtom.

„Niekedy prekvapia aj vyššími frekvenciami, naposledy v roku 1982, keď bolo krátkodobo pozorovateľných vyše 90 meteorov za hodinu,“ dodal Rapavý.

Vývojovo Lyridy súvisia s dlhoperiodickou kométou C/1861 G1 (Thatcher) objavenou v roku 1851, ktorá má obežnú dobu okolo 422 rokov. Prachové častice uvoľnené z jadra kométy sa stretávajú so Zemou rýchlosťou 49 kilometrov za sekundu, kde v jej atmosfére zanikajú.

Aprílový sprievod planét nie je predstavenie na jedno dopoludnie. Môžete si ho vychutnať počas väčšiny mesiaca, začínajúc okolo 12. apríla, keď sa bodky na oblohe objavili približne v šiestich stupňoch od seba nad východným horizontom, v závislosti od vašich súradníc pozorovania....

„Sme navždy spojení“

„Máme ich! Áno!“ zakričí jeden z potápačov námorníctva s kamerou na tele, keď sa otvorí poklop kozmickej lode. Po otvorení dverí a vstupe potápačov do malého priestoru sa ozývajú ďalšie výkriky radosti a potlesk, a to aj od špecialistky misie NASA Christiny Kochovej – prvej ženy, ktorá sa dostala na Mesiac.

„Christina, vitaj doma!“ hovorí muž s kamerou. „Ďakujem!“ zvolá nahlas. Kochová strávila na lodi Orion 10 dní spolu s pilotom Victorom Gloversom, veliteľom misie z NASA Reidom Wisemanom a špecialistom misie z Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremym Hansenom.

Pozri sa okolo seba – je jedno, či si republikán alebo demokrat, černoch, beloch alebo imigrant, každý z nás si želá, aby posádka doletela v poriadku späť na Zem, zveruje sa mi s nadšením 63-ročný Josh.

Sedíme v bare Hickory Tavern v meste Huntersville, satelite severokarolínskej metropoly Charlotte. Na veľkoplošných obrazovkách tu zvyčajne sledujú šport.

Dnes je však hlavnou hviezdou „splashdown“ misie Artemis II. Najviac drinkov ľudia vypili počas napätého šesťminútového ticha, keď podľa plánu riadiace stredisko NASA nemalo s posádkou žiadne spojenie.

„A je to tam, sú späť!“ začne nadšene hlásiť ďalší, o dosť mladší David, keď sa pristávací modul opäť objaví na obrazovkách. Na rozdiel od Josha David nič také ešte nezažil. Radosť je však u oboch rovnaká, možno vä...

Povedal by som, že to bolo na podobnej úrovni, pretože sa testovali iba základné funkcie samotného modulu, ktorý mal priniesť posádku na obežnú dráhu okolo Mesiaca a pristávacieho modulu.

Ako veľmi pokročila za toto obdobie technika?

Samozrejme, máme modernejšie technológie, vieme skôr zistiť poruchy. Ale Apollo I malo nehodu, keď došlo k úmrtiu troch astronautov, no odvtedy sa bezpečnosť až po Apollo 8 veľmi zlepšila a potom nastala technická vada pri Apollo 13, lenže tieto technické vady sa nedajú predpovedať.

Systémy, či už raketa, kozmická loď alebo pristávací modul, sú veľmi komplexné. Tým, že to bol prvý let s ľudskou posádkou, bol vysoko rizikový, ale tie lety sú vždy rizikové.

Máme lepšie monitorovanie jednotlivých systémov v reálnom čase, všetko sa posiela smerom na Zem, to znamená, informácie o stave toho telesa, kozmickej lode a rakety vedia odborníci a prístroje analyzovať omnoho rýchlejšie oproti dobe pred 50 rokmi.

V čom bola súčasná misia Artemis II prelomová? Aké dosiahla rekordy?

Prelomová bola v tom, že sme sa po dlhých rokoch vrátili k Mesiacu. Jej posádka sa dostala najďalej od Zeme, čím prekonáva rekord Apollo 13, ktorý držal vyše 50 rokov. Bolo to až 406-tisíc kilometrov od Zeme, za dráhou Mesiaca, teda aj za samotným Mesiacom.

Druhá zaujímavá vec je skôr sociálno-politická, že na palube neboli len len občania Spojených štátov, ale bol tam teraz aj Kanaďan. Takisto prvá žena, predtým to boli vždy muži, takže to bola tiež zaujímavá zmena.

Aký moment počas misie zaujal najviac vás?

Najväčší wow-efekt bol určite prelet okolo Mesiaca, ktorý trval zhruba osem hodín. Bola to veľmi prudká zmena dráhy, vtedy zažila posádka počas pár hodín extrémne veľa dynamických vizuálnych zmien, či už pohľadu na Zem, na samotný Mesiac, na jeho rôzne časti.

Zažili privrátenú stranu, ktorú vidíme vždy, a odvrátenú stranu, ktorú nevidíme nikdy, ale zároveň osvetlenú aj neosvetlenú časť. Zažili západ a východ Zeme a zatmenie Slnka.

Boli astronauti počas pobytu v kozmickej lodi Orion vystavení silnejšiemu rádioaktívnemu žiareniu, ako býva zvykom?

Áno, problémom vo vesmíre sú vysokoenergetické nabité častice prichádzajúce zo Slnka, ktoré sú nebezpečné pre ľudský organizmus.

Väčšinou sa letí na nízku obežnú dráhu, ako napríklad Medzinárodná vesmírna stanica alebo Čínska vesmírna stanica; tam je výhodou, že sme pred týmito časticami chránení magnetickým poľom Zeme.

Astronauti Artemisu II boli však mimo poľa, preto sa aj skúma, čo to urobí s ľudskými telami. Na palube lode boli rôzne typy organických vzoriek, na ktorých sa bude monitorovať, čo sa s nimi počas cesty dialo; popri tom sa sleduje aj zdravie astronautov.

Do akej miery vedeli astronauti kontrolovať loď? Bola automatizovaná?

Výborná otázka. Keď hovoríme o kontrolovaní lode, sú dva typy pohybu, ktoré chcete kontrolovať. Jeden pohyb je ten vpred. Ten kontroluje počítač – dráhu a to, kedy má ktorá raketa zapnúť ktorý motor.

Orion to mal všetko predpočítané, s tým, že to všetko robí riadiace stredisko na Zemi, teda experti, ktorí majú za úlohu dostať loď na bezpečnú dráhu práve k Mesiacu. V minulosti pri Apolle to tiež vyrátal počítač.

Čo však môže robiť človek, je kontrolovať správanie a natočenie lode v priestore. To znamená, vy letíte, ale to, ako sa natočíte, to už môžete urobiť pomocou lokálnych trysiek vy sami.

Robí sa to vtedy, keď sa chcete chrániť pred vysokou radiáciou alebo keď potrebujete urobiť pekné snímky. Alebo keď chcete urobiť manéver a spojiť sa s iným vesmírnym telesom, napríklad budúcim lunárnym modulom.

Astronauti počas misie testovali, či loď funguje, ako má. Robili aj iné vedecké experimenty?

Áno, jeden z tých najdôležitejších sa uskutočnil práve pri prelete okolo Mesiaca. Mali za úlohu pomocou vysokokvalitných fotoaparátov pripraviť záznamy toho, čo všetko vidia.

Ako som spomínal, dialo sa toho veľa, preto až dvaja astronauti mali svoj vlastný merací prístroj, respektíve fotoaparát. Mali si všímať rôzne detaily na povrchu Mesiaca, ako krátery, štruktúry rôzneho typu, tiene, farby.

A na druhej strane potom napríklad zatmenie Slnka, ako vyzerá koróna za Mesiacom, keď nie je zatienený, ako vyzerá Mesiac, keď nie je vôbec osvetlený, ale je napríklad stále osvetlený Zemou.

Samozrejme, nemohli stihnúť urobiť za pár hodín výskum, ktorý by spravila družica za 10 rokov, ale mali za úlohu priblížiť dojem, ako ľudské oko a myseľ vníma napríklad odvrátenú stranu Mesiaca.

To mala byť ďalšia otázka. Verejnosť je zo zverejnených záberov nadšená a zazneli aj vyjadrenia, že snímky, ako západ Zeme alebo zatmenie Slnka, nemajú skutočný vedecký prínos, ale majú len vyvolať emócie. Ako to teda je?

Ide o to, že počas preletu posádka sledovala napríklad záblesky na odvrátenej strane, najmä na tej zatienenej. A čo je fascinujúce, videli až tri či štyri tieto záblesky, ktoré sú dopadmi malých meteoroidov, ktoré veľmi veľkou rýchlosťou dopadnú na povrch Mesiaca.

Zároveň sa uvoľní aj veľké množstvo energie, ktoré sa okrem iného premení na svetlo. Lunárni geológovia, fyzici, astrofyzici a astronómovia boli nadšení, že astronauti vôbec mohli vidieť toľko zábleskov.

Odvrátená strana má zhoršenú...

Návrat do atmosféry

Návrat do atmosféry začal o 1.53 h SELČ, kapsula plánovane stratila komunikáciu so Zemou na približne šesť minút, pretože bola obklopená ohnivou guľou. 

Okolo 2.03 h sa vypustili dva malé padáky, ktoré spomalili kapsulu na približne 480 km/h. O minútu neskôr sa vypustili oveľa väčšie padáky, ktoré spomalili kapsulu na približne 27 km/h. O tri minúty neskôr, o 2.07 h, kapsula pristála v Tichom oceáne pri pobreží San Diega.

Počas toho všetkého tím testovacích pilotov NASA a Ministerstva obrany prenasledoval kapsulu v lietadlách, zatiaľ čo výskumníci v zadných teleskopoch a senzoroch na jej tepelnom štíte sledovali jej tepelný štít.

NASA dúfa, že tieto údaje využije na lepšie pochopenie toho, ako táto ochrana funguje pri novej technike návratu do atmosféry agentúry.

„Sme štyria zelení členovia posádky,“ povedal Reid Wiseman, veliteľ kapsuly po pristátí – zelená znamená, že posádka je v poriadku. Pristátie bolo podľa NASA ukážkové.

Dychberúce zábery západu Zeme a zatmenia Slnka, ktoré urobili astronauti pri prelete okolo Mesiaca

Obrovský tlak

„Kapsula, v ktorej astronauti leteli, vlastne padala. A potom spadla do atmosféry. Ale problém je, že brzdenie v atmosfére je extrémne prudké. Trvalo iba niekoľko minút. Bol to obrovský tlak a veľké gravitačné zrýchlenie na telá posádky,“ vysvetli pre HN astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Vo všetkých ohľadoch si dovolím povedať, že v tejto chvíli ich aj predčila. Keď sa na to pozrieme po technickej stránke, tak kozmická loď Orion, ktorá je hlavnou výzvou celej expedície, mala byť otestovaná do úplného maxima.

A ukázalo sa, že cestu naozaj zvláda bezchybne, a dokonca nad očakávania. To, že sa občas objavia nejaké drobnosti, napríklad nefunkčný záchod, sú skutočne maličkosti, s ktorými astronauti musia počítať a sú na nich trénovaní.

A vedecké závery?

Tu sme ešte len vo fáze vyhodnocovania. Veda sa samozrejme nerobí cez noc. Snímky, ktoré vyhotovili, pozorovania, ktoré natočili na svoje prenosné zariadenia a poslali na Zem, a potom aj dáta v obrovských gigabajtoch, ktoré budú vyzdvihnuté z pamäťových médií po pristátí, sa budú vyhodnocovať týždne, mesiace a možno aj roky.

Zatiaľ to však vyzerá veľmi dobre. Určite sa podarilo zaznamenať aj veci, ktoré vedci nečakali. Bolo to počuť aj z prenosov, kedy sa posádka snažila reprodukovať, čo presne pri pozorovaní vidí a ako majú rozdelené role. Bolo poznať, že v riadiacom stredisku občas zavládlo nadšenie: "Vy to naozaj vidíte? My sme ani nedúfali, že to uvidíte."

Čo máte na mysli?

Napríklad rôzne záblesky, ktoré sa tam objavovali. Väčšinou ide o odrazy alebo geologické procesy. Tiež sa ukazuje, že niektoré farby vníma ľudské oko úplne inak ako kamera.

To je mimochodom aj odpoveď na častú otázku, prečo tam posielame ľudí, keď je to drahé, a prečo nestačia družice, ktoré dokážu Mesiac fotografovať vo vysokej kvalite.

Každý vedec vám povie, že ľudské oko je na vnímanie farieb a detailov nastavené inak ako obyčajná kamera. Akonáhle riadiace stredisko počulo, že na povrchu vidia až namodralé alebo zelenkasté odtiene, tak to je presne ten druh informácie, ktorý ch...

Čo nás Artemis II doteraz naučil

Pár dní po tom, ako sa systém Space Launch System (SLS) dostal na štartovaciu rampu v Kennedyho vesmírnom stredisku, sme sa už naučili najdôležitejšiu lekciu o Artemis II.

Po dvoch zrušených štartoch vo februári a opäť v marci kvôli rôznym technickým problémom povedal riaditeľ NASA Jared Isaacman: „Vypúšťanie rakety tak dôležitej a zložitej ako SLS každé tri roky nie je cestou k úspechu.“ Predchádzajúca bezposádková misia Artemis I odštartovala v novembri 2022.

Uviedol, že agentúra musela prestať s každou raketou zaobchádzať „ako s umeleckým dielom“ a začať s vypúšťaním v takom tempe, aké zodpovedá programu, ktorý to myslí vážne.

V podstate to bolo vyhlásenie, že sa musí skončiť s opakovaním tých istých lekcií každé tri roky. To je dôležité, pretože to dáva nový rámec všetkému, čo nasledovalo.

A ak to posúdime z hľadiska tejto ambície, čo nám misia ukázala odvtedy, čo Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Jeremy Hansen 1. apríla odštartovali? Stručná odpoveď znie: viac, než si aj optimisti trúfali dúfať, píše BBC.

Raketa, ktorá splnila svoj účel

Raketa SLS podľa všetkých parametrov, na ktorých inžinierom záleží, fungovala podľa plánu. Každá fáza stúpania bola, v zdržanlivom jazyku riadiaceho strediska misie, „normálna“: maximálny dynamický tlak, vypnutie hlavného motora a oddelenie pomocných raketových motorov.

Dve z troch plánovaných korekcií kurzu na ceste k Mesiacu boli zrušené, pretože trajektória bola už taká presná, že neboli potrebné. Ako to vyjadril Simeon Barber, vesmírny vedec z Open University: „Musíme im uznať, že to zvládli na prvýkrát.“

Deň po štarte nastal rozhodujúci moment. Orion na päť minút a päťdesiatpäť sekúnd zapálil svoj hlavný motor – v rámci takzvaného manévru na vstup do obežnej dráhy okolo Mesiaca –, čím sa sonda dostala na oblúkovú dráhu smerom k Mesiacu bez potreby ďalších významných manévrov. Podľa vedúcej programu Artemis, Lori Glazeovej, bol tento výkonný zážih motora „bezchybný“.

Ľudia v stroji

Oficiálnym cieľom tejto misie je umiestniť ľudí do Orionu a zistiť, čo sa deje – nielen s kozmickou loďou, ale aj s interakciou medzi posádkou a strojom. To, čo sa odohralo, je presne to, čo sa očakávalo, a presne to, čo sa nedalo naučiť v simulátore.

Vyskytli sa problémy s toaletami. Problém s dávkovačom vody, ktorý si vyžadoval, aby si posádka preventívne zabalila vodu do vrecka. Na skoršej tlačovej konferencii sa spomenula menšia strata redundancie v jednom z héliových systémov a bola potichu vyriešená.

Inžinieri, ktorí monitorujú systém odstraňovania CO2 v Orione prostredníctvom sérií cvičení alebo testujú, ako sa kozmická loď správa pri zámerne vypnutých tryskách, budujú argumenty, že je dostatočne bezpečná na to, aby dopravila ľudí na povrch Mesiaca.

Barberovo celkové hodnotenie bolo podľa BBC priame: „Samotný Orion vlastne fungoval celkom dobre – určite všetko, čo sa týka pohonu, čo je naozaj kľúčová vec.“

Skvelá veda alebo mediálny humbuk?

NASA vyzdvihovala vedecký prínos misie. Posádka počas preletu vykonala rozsiahle pozorovania – v reálnom čase zaznamenala približne 35 geologických útvarov, farebné odlišnosti, ktoré by mohli odhaliť zloženie minerálov, a zatmenie Slnka z hlbokého vesmíru, o ktorom pilot Victor Glover povedal, že „vyzerá jednoducho neskut...

Najnižšia priorita

Robert Poole, profesor histórie na Lancashireskej univerzitej opísal vo svojej knihe Východ Zeme: Krátka história celej Zeme, že účinok tejto snímky (v skutočnosti súčasť sady) bol hlboký. Po jej zverejnení spôsobila senzáciu a pomohla inšpirovať rozvíjajúce sa environmentálne hnutie.

Pre portál The Conversation Poole vysvetľuje, že vyleštená snímka z Artemisu II a mierne skreslená snímka z Apolla 8 sú však  výsledkom úplne odlišných prístupov k fotografovaniu z vesmíru.

„Nechcem vás vidieť, ako sa pozeráte z okna,“ varoval veliteľ Apolla 8 Frank Borman svojich kolegov Jima Lovella a Billa Andersa počas misie na obežnú dráhu Mesiaca v roku 1968.

Astronauti vtedy nemuseli plytvať filmom na turistické snímky Zeme. V pláne misie Apollo 8 boli snímky Zeme uvedené len ako „príležitostné ciele“, teda s najnižšou prioritou zo všetkých.

Spôsob, akým sa obe misie začali, zdôrazňuje rozdiely medzi rokmi 1968 a 2026. Posádka Apolla 8 pri odchode neurobila žiadne statické fotografie Zeme, ale neochotne súhlasila, že si vezme čiernobielu televíznu kameru na živé prenosy.

Teleobjektív sa im nepodarilo včas namontovať na kameru pred prvým prenosom, takže diváci videli iba rozmazanú škvrnu svetla.

Po nasadení objektívu sa Mesiac pohyboval po obrazovke, zatiaľ čo riadiaca jednotka sa s 1,3-sekundovým oneskorením snažila vydávať pokyny „trochu hore, trochu dole“.

Napriek tomuto chaotickému prístupu k fotografovaniu počas niektorých misií Apollo, snímky z tejto éry majú v povedomí verejnosti veľkú váhu.

Východ Zeme je jednou z ikon z tejto éry; ďalšou je snímka celej Zeme známa ako Modrá guľa – zhotovená v roku 1972 počas misie Apollo 17.

Nová fotka Zeme

Jednou z najskorších snímok, ktoré NASA zverejnila z letu Artemis II, bol krištáľovo čistý obraz našej planéty, ktorý...

Pohľad na zraniteľnú modrú planétu na pozadí hlbín vesmíru je dodnes považovaný za jednu z najikonickejších environmentálnych fotografií, aké boli kedy urobené.

Fotka západu Zeme

Astronauti urobili fotografie počas šesťhodinového preletu, vrátane obdobia rádiového ticha, keď sa ich kapsula nachádzala za Mesiacom:

NASA vo svojom popise uviedla, že fotografia západu Zeme bola zachytená cez okno kozmickej lode Orion v pondelok. „Tmavá časť Zeme zažíva noc. Na dennej strane Zeme sú nad oblasťou Austrálie a Oceánie viditeľné vírivé oblaky,“ uviedla NASA.

„V popredí má kráter Ohm terasovité okraje a ploché dno prerušené centrálnymi vrcholmi. Centrálne vrcholy vznikajú v zložitých kráteroch, keď sa lunárny povrch, skvapalnený pri dopade, počas formovania krátera vymrští nahor.“

Vrcholom bolo zatmenie

Pre astronautov bolo pozorovanie zatmenia, keď Mesiac zakrýval Slnko, vrcholom, a to aj počas tejto mimoriadnej cesty. Na fotografiách je možné vidieť slnečnú korónu okolo okraja Mesiaca.

Zatmenia Slnka sú pri pohľade zo Zeme len krátke, ale kvôli blízkosti Orionu k Mesiacu si astronauti užili takmer 54 minút úplného zatmenia, uviedla NASA. Astronaut Victor Glover opísal zatmenie ako „sci-fi“ a „neskutočné“.

Hoci satelitné fotografie odvrátenej strany Mesiaca boli urobené takmer päť desaťročí od posledného ľudského pristátia v roku 1972, NASA uviedla, že to, že ju astronauti videli na vlastné oči počas preletu, bolo neoceniteľné. Posádka nahrala zvukové opisy toho, čo videli, a vedci NASA budú tieto poznámky študovať, aby získali nové informácie. 

Odvrátená strana

„Loď Orion dorazí k Mesiacu v 5. deň letu, teda okolo 6. apríla. Dva dni bude trvať prelet a následne bude loď vďaka gravitačnému pôsobeniu Mesiaca vrhnutá späť smerom k Zemi,“ opísal skôr pre HN časový plán Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. 

Dodal, že z historického hľadiska je misia prelomová, pretože dostala ľudí najďalej v histórii od Zeme. Kozmická loď Orion v rámci misie Artemis II prekonala v pondelok rekord 400-tisíc km, ktorý od roku 1970 držala misia Apollo 13.

Kanadský astronaut Jeremey Hansen tento úspech prijal s pokorou. „Keď prekonávame najväčšiu vzdialenosť, akú ľudia kedy prekonali od planéty Zem, robíme tak na počesť mimoriadnych úsilí a výkonov našich predchodcov v oblasti ľudského výskumu vesmíru,“ povedal.

Ako sa loď približovala a Mesiac sa zväčšoval v jej oknách, astronauti začali postupovať podľa kontrolného zoznamu úloh, ktoré mali na povrchu zaznamenať: fotografovali pomocou viacerých digitálnych fotoaparátov a, ako im NASA nariadila, kreslili náčrtky a nahrávali vlastné zvukové popisy toho, čo videli.

Kozmická loď nemala v pláne pristáť na Mesiaci, ale obletieť jeho odvrátenú stranu, ktorú zo Zeme nikdy nevidno. Satelity už odvrátenú stranu predtým fotografovali, ale astronauti boli prvými ľuďmi, ktorí na vlastné oči videli niektoré časti povrchu odvrátenej strany, jej obrovské krátery a lávové planiny.

Fotky aj zvuk

Súčasťou výbavy posádky boli dva profesionálne digitálne zrkadlovky – jedna vybavená širokouhlým objektívom na zachytenie celej scény, druhá s výkonným zoomom na zachytenie jemných detailov na povrchu Mesiaca – a bezzrkadlovka so štandardným objektívom určená na snímanie obrazov s perspektívou blížiacou sa pohľadu ľudského oka.

Malé, odolné videokamery namontované na koncoch všetkých štyroch krídel solárnych panelov Orionu zaznamenávali plynulé, nepretržité zábery, keď sa kozmická loď preletela nad kráterovitou krajinou Mesiaca, zatiaľ čo každý astronaut mal so sebou aj smartfón, aby mohol natáčať a fotografovať každodenný život vo vnútri kapsule.

NASA uvádza, že plánuje zdieľať veľkú časť týchto záberov, buď neskôr v priebehu misie, alebo po návrate kozmickej lode na Zem. Počas šesťhodinového preletu posádka stlmila vnútorné osvetlenie Orionu, aby znížila odrazy na oknách a zlepšila výhľad.

Vedecký tím NASA tvrdí, že zvuk bude rovnako dôležitý ako snímky: keď astronauti „hovoria, čo vidia“ pri pohľade von, vyškolené ľudské oči niekedy dokážu rozoznať jemné farby, kontrasty a textúry, ktoré na samotných snímkach z kozmickej lode nevynikajú.

Kelsey Youngová, vedúca mesačnej vedy NASA, povedala, že dobre vyškolený pozorovateľ dokáže v krajine rozpoznať slabé odtiene – nuansy farby, textúry ...

Potvrdil to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Štyria astronauti v kozmickej lodi Orion dnes prekonali hranicu 400 171 kilometrov od našej planéty, kam sa dostala posádka misie Apollo 13 v roku 1970.

Misia Artemis 2 sa dostala pod vplyv gravitácie Mesiaca. Jej posádke sa podarí to, čo nikomu predtým

Súčasťou misie Artemis je prvý prielet ľudskej posádky okolo Mesiaca od roku 1972. Traja americkí astronauti NASA - Christina Kochová, Victor Glover a Reid Wiseman - a ich kanadský kolega Jeremy Hansen sa dnes o 6:41 SELČ, viac ako štyri dni po štarte zo Zeme, dostali do takzvanej sféry lunárneho vplyvu, kde je väčší gravitačný vplyv Mesiaca ako Zeme.

Podľa prepočtov NASA by sa mali od Zeme vzdialiť až na 406 773 kilometrov.

Misia Artemis II odštartovala minulý štvrtok po polnoci SELČ. Pristátie späť na Zemi je plánované na sobotu SELČ.

Astronauti overujú techniku pre neskoršie pristátie ľudskej posádky na lunárnom povrchu. To je teraz naplánované na rok 2028.

Správu budeme aktualizovať.

Tá teraz preletí nad odvrátenou stranou Mesiaca, vďaka čomu sa jej posádka dostane ďalej od našej domovskej planéty než ktorýkoľvek človek predtým, uviedla americká vesmírna agentúra NASA. 

Cieľom misie Artemis 2 je vykonať prelet okolo Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. Kozmická loď Orion nevstúpi na obežnú dráhu Mesiaca, ale preletí nad jeho odvrátenou stranou vo výške asi 7500 kilometrov a vplyvom gravitácie sa vydá na spiatočnú cestu.

Štyria členovia posádky- americkí astronautí Victor Glover, Christina Kochová a Reid Wiseman a Kanaďan Jeremy Hansen - budú mať pri najväčšom priblížení približne tri hodiny na pozorovanie Mesiaca, pričom budú určitý čas bez spojenia so Zemou.

Misia Artemis 2 odštartovala 1. apríla z floridského Mysu Canaveral. Približne 24 hodín po štarte opustila špeciálnym manévrom obežnú dráhu Zeme. Loď Orion sa po oblete Mesiaca vydá späť k Zemi. Podľa aktuálneho harmonogramu by mala pristáť v piatok pacifického času (v noci na sobotu SELČ) v Tichom oceáne.

Keď sa bude kozmická loď nachádzať na odvrátenej strane Mesiaca, astronauti budú môcť vidieť Zem aj Mesiac súčasne – a dokonca aj zatmenie Slnka, keď Slnko z ich pohľadu zatieni Mesiac. V tomto bode sa dostanú ďalej od Zeme, než ktorýkoľvek človek predtým. Predchádzajúci rekord vytvorila posádka misie Apollo 13 v roku 1970, ktorá sa od Zeme vzdialila na približne 400 171 kilometrov.

Misia Artemis 2 je kľúčovou skúškou pred pristátím ľudí na Mesiaci počas misie Artemis 4, ktorá je predbežne plánovaná na rok 2028.

Pôvodne sa tak malo stať už v rámci misie Artemis 3 naplánovanej na rok 2027, tá sa však po novom zameria na testovanie technológií na obežnej dráhe Zeme. Pôjde najmä o nácvik priblíženia a spojenia s lunárnymi pristávacími modulmi spoločností SpaceX a Blue Origin.

Naposledy boli ľudia na Mesiaci v decembri 1972 v rámci americkej misie Apollo 17.

Štyria astronauti misie Artemis II budú prvou posádkou, ktorá preletí okolo Mesiaca od roku 1972. NASA medzitým zverejnil prvé snímky Zeme, ktoré obstarali členovia tejto výpravy.

"Teraz ste bližšie Mesiacu, ako k nám na Zemi," oznámilo astronautom riadenie misie okolo šiestej ráno SELČ. "Práve teraz môžeme vidieť Mesiac z dokovacieho otvoru, je to krásny pohľad," reagovala astronautka Christina Kochová. Orion sa podľa AFP približne tou dobou nachádzal viac ako 219-tisíc kilometrov od Zeme, pričom k svojmu cieľu by mal doraziť v pondelok.

NASA o prekonaní jedného z dôležitých momentov výpravy informoval tiež na sieti X, kde zverejnil snímku vyhotovenú z vesmírnej lode. Tá prekonala polovicu cesty k Mesiacu za dva dni, päť hodín a 24 minút po štarte, uviedla AFP.

Ďalším míľnikom bude piaty deň letu vstup kozmickej lode do "lunárnej sféry vplyvu", keď začne byť gravitácia Mesiaca silnejšia ako príťažlivosť Zeme.

Artemis II: ľudstvo sa po polstoročí vracia k Mesiacu

Prvé snímky planéty Zem

Agentúra AP medzitým upozornila, že NASA v piatok zverejnil prvé snímky planéty Zem, ktoré obstarala posádka lode. Jeden z nich zachytáva celú planétu aj s viditeľným oceánom, pevninou a mrakmi.

Po tom, ako riadiace stredisko zmenilo polohu ich kabíny, sa v oknách lode objavila Zem aj s polárnym septembrom, napísala AP. "Bol to ten najúžasnejší moment," povedal astronaut Reid Wiseman, ktorý fotografie Zeme obstaral.

Grilované hovädzie mäso či brokolica. Ako vyzerá jedálniček posádky misie Artemis II

"Sú tam vidieť dve polárne žiary (vpravo hore a vľavo dole) a zvieracie svetlo (vpravo dole), zatiaľ čo Zem zakrýva Slnko," uviedol NASA na svojom webe. 

Na sieti X zverejnil spoločne s čerstvou fotografiou tiež podobnú snímku, ktorú obstarala misia Apollo 17 v roku 1972. "Za posledných 54 rokov sme ušli tak ďaleko, ale jedna vec sa nezmenila: Náš domov vyzerá z vesmíru úžasne! "okomentoval vesmírny úrad fotografie.

Zem sa na novom zábere javí hore nohami, je na nej vidieť Atlantický oceán, vľavo je západná časť Sahary a Pyrenejský polostrov, vpravo východná časť Južnej Ameriky, uviedla stanica BBC a podotkla, že NASA planétu jasne viditeľnú vpravo dole identifikoval ako Venušu. 

NASA zverejnil tiež snímku, ktorá ukazuje Zem v takmer úplnej tme, kde sú na niektorých miestach vidieť umelé ľudské osvetlenie, podotkla BBC.

Prvýkrát od roku 1972

Raketa odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Cieľom misie je prelet lode s posádkou okolo Mesiaca, čo ľudstvo urobí prvýkrát od roku 1972.

"Astronauti vykonajú prelet okolo Mesiaca a zhromaždia vedecké pozorovania lunárneho povrchu," uviedla NASA na X. Konečným cieľom programu Artemis je návrat astronautov na Mesiac, čo je teraz naplánované na rok 2028. Misiu Artemis II musel NASA opakovane odložiť pre technické problémy.

Kto sú štyria austronauti, ktorí po 50-tich rokoch obletia Mesiac? Posádku vedie single otec, na palube je aj vášnivá surferka

Členmi lunárnej misie sú prvýkrát v histórii žena (Christina Kochová), Afroameričan (Victor Glover) a občan inej krajiny ako USA (Jeremy Hansen). Veliteľ misie Artemis II Reid Wiseman je vo veku 50 rokov najstarším astronautom letiacim k Mesiacu, prekonal tak doteraz najstaršieho Alana Sheparda, ktorý sa v roku 1971 prešiel ako piaty človek na Mesiaci vo veku 47 rokov.

K Mesiacu doteraz smerovalo 24 astronautov, z ktorých sa 12 prešlo po lunárnom povrchu.

Loď Orion totiž nie je vybavená chladničkou, napísal vo štvrtok portál stanice CNN. Podľa neho bude súčasťou jedálnička napríklad grilované hovädzie mäso či zeleninový quiche.

Astronauti na misii Artemis 2 vyriešili poruchu toalety v kapsule Orion

Astronauti mali možnosť jedlá pred odletom ochutnať a ohodnotiť. So sebou majú napríklad grilované hovädzie mäso, zapečenú brokolicu, zeleninový quiche, kuskus s orechmi, mangový šalát, pikantné zelené fazuľky či makaróny so syrom. Kanadský astronaut Jeremy Hansen si podľa CNN pribalil aj pochutiny s javorovým sirupom.

Posádka bude mať k dispozícii aj čokoládovú nátierku, džem, med, škoricu, pikantnú horčicu a päť rôznych pálivých omáčok, ktoré majú zvýrazniť chuť pokrmov, pretože počas krátkych kozmických letov dochádza k otupeniu chuťových pohárikov.

To súvisí s presunom telových tekutín smerom k hlave v stave beztiaže, čo vyvoláva pocit silného prechladnutia a znižuje schopnosť vnímať vône a chute, poznamenala CNN.

Na pitie si astronauti môžu dať vodu izbovej teploty, ovocné džúsy, kávu, čaj, smoothie či kakaový nápoj. Omrvinky sú vo vesmíre úplne neprípustné.

Artemis II: ľudstvo sa po polstoročí vracia k Mesiacu

Ako sa ukázalo počas programu Apollo, keď sa astronauti pokúšali vo vesmíre jesť sendviče, omrvinky z chleba môžu lietať okolo a dostať sa astronautom do očí alebo pľúc, prípadne uviaznuť vo vnútri prístrojov a spôsobiť ich poškodenie. Posádka preto bude jesť tortilly a pšeničné placky, aby sa vznik omrviniek minimalizoval.

Raketa Space Launch System s loďou Orion odštartovala dnes o 0:35 (streda 18:35 miestneho času) v rámci misie Artemis II, ktorej cieľom je prelet lode s posádkou okolo Mesiaca, čo ľudstvo urobí prvýkrát od roku 1972.

Raketa vzlietla z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride a vyniesla loď so štyrmi astronautmi na obežnú dráhu. Orion bude pokračovať k Mesiacu, ktorý obletí vo vzdialenosti 7400 kilometrov a po takmer desiatich dňoch vo vesmíre sa vráti na Zem.

Tento tzv. univerzálny systém nakladania s odpadom podľa inštrukcií z riadiaceho centra v Houstone na Floride spojazdnila astronautka Christina Kochová, informovala vo štvrtok agentúra AP.

Porucha toalety

Agentúra uviedla, že špecialisti v Houstone považovali problémy s toaletou za znepokojujúce. Porucha ovplyvnila len systém zberu moču, ale nezabránila zberu stolice, uviedol hovorca NASA počas živého vysielania.

Podľa jeho vyhlásenia sa toaletu podarilo sfunkčniť po niekoľkých hodinách. Za ten čas bol jeden z pasažierov kozmickej lode nútený použiť záložný pisoár.

AP doplnila, že toaleta je na palube kozmickej lode určenej pre misiu v hlbokom vesmíre nainštalovaná vôbec prvýkrát. Astronauti programu Apollo boli odkázaní na používanie vreciek.

Artemis II: ľudstvo sa po polstoročí vracia k Mesiacu

Tie, ktoré obsahovali moč, boli vypustené do vesmíru, zatiaľ čo tie, ktoré obsahovali fekálie, zanechali na povrchu Mesiaca, aby sa znížila hmotnosť vesmírnej lode a riziko kontaminácie počas spiatočnej cesty na Zem.

WC pre misiu Artemis 2 bolo navrhnuté tak, aby bolo pohodlnejšie a dôstojnejšie. Zohľadňuje aj špecifické potreby žien. „Je to jediné miesto, kam môžeme ísť počas misie, kde sa na chvíľu cítime sami,“ povedal kanadský astronaut Jeremy Hansen.

High-tech toalety na kozmickej lodi Orion fungujú pomocou ventilačného systému, ktorý nasáva pevný odpad a smeruje ho do zbernej nádoby.

Špeciálne zariadenie

Na moč má každý astronaut osobný lievik s ventilátorom, ktorý nasáva moč do zásobníka – práve toto zariadenie malo poruchu.

Keďže misia Artemis 2 trvá len 10 dní, posádka bude moč vyprázdňovať denne mimo kozmickej lode. Výkaly sa budú ukladať do zbernej nádoby vybavenej filtrami na obmedzenie zápachu a hromadenia plynu. Táto nádoba bude zlikvidovaná po návrate posádky na Zem.

Záchody na palube Orionu majú približne rovnakú veľkosť ako kabínky WC v komerčných lietadlách, uviedla spoločnosť Lockheed Martin, ktorá túto kozmickú loď pre NASA vyrobila.

NASA začala dopĺňať palivo do superťažkej nosnej rakety pred štartom misie Artemis 2 k Mesiacu

Aj keď je Orion väčší ako kapsuly misie Apollo, priestor v ňom je stále obmedzený a jeho kabína je porovnateľná s vnútrom malého obytného auta.

Trojica Američanov a jeden Kanaďan, ktorí tvoria posádku Orionu, má podľa plánu vo štvrtok večer opustiť obežnú dráhu Zeme a vydať sa na let k Mesiacu, ktorý obletia ako prví ľudia od misie Apollo 17 v roku 1972.

Misia Artemis 2 sa má skončiť pristátím v Tichom oceáne 10. apríla. NASA očakáva, že tento skúšobný let odštartuje celý program Artemis a pripraví cestu k pristátiu dvoch astronautov na Mesiaci v roku 2028.

Štart misie Artemis II nakazilo ani počasie ani žiadne iné problémy. Nič tak nezabránilo odletu posádky lode Orion na 10-dňovú cestu okolo Mesiaca.

Štart iba na portále YouTube na oficiálnom kanále NASA sledovalo naživo viac než milión ľudí. Diváci sledovali historický moment aj priamo na mieste. 

Dva problémy

Riadiace stredisko niekoľko desiatok minút pred štartom riešilo dva problémy. Patril sem jeden so systémom pre prerušenie letu a druhým bola teplotná anomália u jednej z batérií systému pre prerušenie štartu.

Tá bola zrejme spôsobená chybným teplotným senzorom. Všetko však dopadlo dobre a predštartové prípravy pokračovali až do odletu.

Pôvodný termín stanovený na 2. apríla 0 :24, kedy sa otváralo štartovacie okno, sa síce nepodarilo dodržať, ale jedenásťminútové oneskorenie ničomu neuškodilo. Všetko potom prebiehalo podľa plánu, vrátane oddelenia pomocných motorov aj jednotlivých stupňov nosiča.

Úspešný pilotovaný let okolo Mesiaca bude spolu s NASA úspechom aj ďalších kozmických agentúr, ktoré sa na celom projekte Artemis podieľajú.

Patrí sem aj Európska vesmírna agentúra, ktorá pripomína, že krátko po štarte, približne po ôsmich minútach, sa rozložia solárne panely modulu Orion vyrobené v Európe a začnú zásobovať kozmickú loď energiou.

NASA v pretekoch s Čínou o Mesiac ruší vesmírnu stanicu, ale pridáva základňu

"Približne tri hodiny po štarte sa Orion oddelí od horného stupňa rakety a astronauti prevezmú ručné riadenie. Pomocou motorov modulu ESM (dodaného ESA, pozn. red.) budú nacvičovať približovacie manévre pre budúce misie Artemis," pripomínajú zástupcovia ESA na stránkach agentúry.

Tento Európsky servisný modul je súčasťou lode Orion, pre ktorú zabezpečuje vzduch, elektrinu, udržuje správnu teplotu, riadi kurz a zaisťuje pohon.

Počas celej cesty vykoná ESM niekoľko zapnutí motora pre korekciu trajektórie a po desaťdňovom lete sa modul pre posádku oddelí od ESM, než bezpečne pristane na Zemi.

Na ceste okolo Mesiaca sa podieľa aj produkt z Česka. Súčasťou systému HERA (Hybrid Electronic Radiation Assessor) je šesť čipov na meranie radiácie dodaných pražskou firmou Advacam.

Historický moment

Na palube Orionu sú astronauti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Kochová a astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremy Hansen, ktorého pred štartom listom pozdravil britský kráľ Karol III. Hansen sa totiž stane prvým neamerickým občanom, ktorý poletí na Mesiac.

„V tomto historickom momente ste mostom medzi národmi a generáciami... oceňujem vašu odvahu, disciplínu a víziu, ktoré vás priviedli na tento prah,“ napísal kráľ v liste Hansenovi.

Agentúra AP doplnila, že Kochová je prvou ženou, ktorá sa vydáva na cestu na Mesiac, a Glover bude prvým Afroameričanom na takejto misii.

NASA prepracuje svoj program Artemis pre návrat astronautov na Mesiac

Loď preletí vo vzdialenosti desiatok tisíc kilometrov od mesačného povrchu a následne sa vráti na Zem. Pristáť by mala na hladine Tichého oceána. Let by mal celkovo trvať približne 10 dní.

Prvý testovací štart nosnej rakety SLS s kozmickou loďou Orion v bezpilotnej verzii sa - v rámci misie Artemis I - uskutočnil v novembri 2022.

Poslednýkrát leteli astronauti na Mesiac v rámci misie Apollo 17 v roku 1972.

Artemis 2 je úvodným krokom NASA k veľkolepým plánom na vybudovanie stálej mesačnej základne. Vesmírny program sa zameriava na pristátie na Mesiaci v blízkosti jeho južného pólu v roku 2028.

„Začína sa ďalšia éra prieskumu vesmíru,“ uviedol riaditeľ NASA Jared Isaacman v príspevku na sieti X.

Do rakety SLS sa celkovo načerpá viac než 2,65 milióna litrov kryogénneho paliva. Doplnenie potrvá približne päť hodín a SLS následne dosiahne hmotnosť okolo 2600 ton.

Let k Mesiacu

Štart nosnej rakety je naplánovaný v dvojhodinovom okne, ktoré sa otvára v stredu o 18 :24 času na východnom pobreží USA (štvrtok 00 :24 nášho času).

Raketa SLS vynesie pilotovanú loď na obežnú dráhu, odkiaľ sa Orion so štyrmi astronautmi na palube vydá na let k Mesiacu. V rámci misie Artemis 2 vykoná kozmická loď jeden obeh okolo Mesiaca.

NASA odhadla pravdepodobnosť zajtrajšieho štartu misie Artemis 2 na 80 percent

Na palube Orionu sú astronauti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Kochová a astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremy Hansen, ktorého pred štartom listom pozdravil britský kráľ Karol III. Hansen sa totiž stane prvým neamerickým občanom, ktorý poletí na Mesiac.

„V tomto historickom momente ste mostom medzi národmi a generáciami... oceňujem vašu odvahu, disciplínu a víziu, ktoré vás priviedli na tento prah,“ napísal kráľ v liste Hansenovi.

Vesmírny program

Agentúra AP doplnila, že Kochová je prvou ženou, ktorá sa vydáva na cestu na Mesiac, a Glover bude prvým Afroameričanom na takejto misii.

Loď preletí vo vzdialenosti desiatok tisíc kilometrov od mesačného povrchu a následne sa vráti na Zem. Pristáť by mala na hladine Tichého oceána. Let by mal celkovo trvať približne 10 dní.

NASA v pretekoch s Čínou o Mesiac ruší vesmírnu stanicu, ale pridáva základňu

Prvý testovací štart nosnej rakety SLS s kozmickou loďou Orion v bezpilotnej verzii sa - v rámci misie Artemis I - uskutočnil v novembri 2022.

Poslednýkrát leteli astronauti na Mesiac v rámci misie Apollo 17 v roku 1972.

Artemis 2 je úvodným krokom NASA k veľkolepým plánom na vybudovanie stálej mesačnej základne. Vesmírny program sa zameriava na pristátie na Mesiaci v blízkosti jeho južného pólu v roku 2028. „Začína sa ďalšia éra prieskumu vesmíru,“ uviedol riaditeľ NASA Jared Isaacman v príspevku na sieti X.

Nebude to jednoduché

Najväčšej zmeny sa dočkal projekt mesačnej orbitálnej základne Lunar Gateway, ktorú nahradí povrchová základňa, novo vytýčený smer organizácie plánuje uskutočniť počas nasledujúcich siedmich rokov.

"Nikoho by nemalo prekvapiť, že pozastavíme Gateway v jej súčasnej podobne a zameriame sa na infraštruktúru, ktorá umožní dlhodobú prevádzku na povrchu Mesiaca," vyhlásil podľa agentúry Reuters Isaacman. Plánované zmeny v programe Artemis, ktorého cieľom je návrat astronautov na Mesiac, načrtol v sídle NASA vo Washingtone.

We‘ve announced a series of transformative initiatives to ac...

Inžinieri tvrdia, že problém bol teraz vyriešený a dúfajú, že séria záverečných testov na rampe potvrdí, že raketa je pripravená na štartovacie okno začiatkom apríla, píše BBC.

Obletia odvratenú stranu Mesiaca

Raketa váži spolu s odpaľovacou plošinou približne 5 000 ton. Na štartovacej rampe teraz strávia inžinieri niekoľko dní kontrolou, či opravy prebehli podľa plánu a či sa počas pomalej cesty na rampu nič nepohlo. Vykonajú aj tlakové skúšky héliového systému, ktorý spôsobil predchádzajúci problém.

Kontrolóri si tiež nacvičia časti odpočítavania a budú posielať príkazy cez tie isté počítače a siete, ktoré sa použijú v deň štartu, ale bez naplnenia nádrží palivom....

Skoro v...

Zatiaľ najbližšie v doterajšej histórii pozorovaní nás minul v novembri 2003. Preletel od Zeme vo vzdialenosti len 7,1 milióna k...

Čo sú Messierove objekty?

Výzva sa točí okolo katalógu nebeských objektov, ktorý pred viac ako dvoma storočiami zostavil francúzsky astronóm Charles Messier.

Jeho katalóg hmlovín a hviezd z roku 1774 bol v podstate kozmickým zoznamom 110 objektov, ktoré sa nemajú lietať a ktoré považoval za otravné, pretože si ich mohol pomýliť s kométami, ktoré v skutočnosti lovil, hovorí pre National Geographic astrofyzik Mark Gallaway, prednášajúci na Kráľovskom observatóriu v Greenwichi. „Dnes je tento katalóg dokonalým lovom pokladu pre amatérskeho astronóma.“

Messierov katalóg obsahuje niektoré z najznámejších objektov hlbokého vesmíru viditeľných zo Zeme, pričom každý je označený písmenom M, za ktorým nasleduje číslo.

Medzi nimi je galaxia Andromeda (M31), najbližšia veľká galaxia k Mliečnej ceste; hm...

„Sme na dobrej ceste k štartu už 1. apríla a pracujeme na tomto dátume,“ povedala na tlačovej konferencii predstaviteľka NASA Lori Glazeová.

Štartovacie okná vo februári a v marci sa museli zrušiť pre zistené technické komplikácie.

Cieľom pilotovanej misie Artemis 2 je prelet okolo Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. Kozmická loď Orion nezostane na obežnej dráhe Mesiaca, ale preletí nad jeho odvrátenou stranou vo výške asi 7000 kilometrov a vplyvom gravitácie sa bez potreby veľkých manévrov vydá na spiatočnú cestu na Zem.

Posádka bude mať pri najväčšom priblížení k povrchu Mesiaca približne tri hodiny na pozorovanie a určitý čas bude bez spojenia so Zemou.

Posádku tvoria traja americkí astronauti - veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover a letová špecialistka Christina Kochová - a jeden Kanaďan, letový špecialista Jeremy Hansen.

Ich let by mal trvať desať dní a budú prvými ľuďmi, ktorí poletia k Mesiacu od misie Apollo 17 v roku 1972. Pôjde o kľúčovú skúšku pred pristátím ľudí na Mesiaci počas misie Artemis 3.

Nové pozorovania NASA však toto riziko zrejme eliminovali a ukazujú, že asteroid bezpečne preletí Mesiac vo vzdialenosti viac ako 20-tisíc km.

Vidieť ho mimoriadne slabo

„Bol by to veľmi zaujímavý vedecký experiment, ale vzhľadom na malé riziko trosiek by sme ho pravdepodobne nechceli vyskúšať,“ povedal Colin Snodgrass, profesor planetárnej astronómie na Edinburskej univerzite. 

Keďže sa asteroid rútil od Zeme a mizol z dohľadu, astronómovia neočakávali, že budú schopní u...

„Ak sa signál rozšíri v dôsledku prostredia vlastnej hviezdy, môže sa dostať pod naše prahy detekcie, aj keď tam je, čo potenciálne pomáha vysvetliť niektoré rádiové ticho, ktoré sme pozorovali pri vyhľadávaní technosignálov,“ povedal astronóm SETI Vishal Gajjar.

Jeho správa, ktorú napísal spolu s výskumnou asistentkou SETI Grayce C. Brownovou, bola publikovaná v časopise Astrophysical Journal.

Po desaťročia bol vesmír vnímaný ako mierové pozadie konfliktov na Zemi. Podporoval operácie pod povrchom, ale väčšina ľudí ho nikdy nepovažovala za bojisko. Už to tak nie je, uvádza BBC Science Focus.

Teraz je Nemecko medzi rastúcim zoznamom krajín, ktoré vnímajú vesmír nielen ako infraštruktúru, ale ako doménu, ktorú možno bude potrebné aktívne brániť, spochybňovať a potenciálne o ňu bojovať.

„Mať na obežnej dráhe vojnové zmýšľanie je nebezpečné,“ hovorí Michael Mulvihill, výskumný pracovník vicekancelára pre astropolitiku na Teesside University.

„Vesmír bol vždy koncipovaný ako priestor spolupráce, [ale] hoci sa používal na vojenské operácie, zvyčajne slúžili na komunikáciu alebo prieskum s cieľom rozšíriť vojenské kapacity.“

Teraz sa to mení. Od Spojených štátov a Číny až po Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Indiu a Japonsko, vlády nalievajú peniaze do vojenských vesmírnych systémov. Ale čo presne tam plánujú umiestniť? A kam táto militarizácia vedie?

Vesmír nikdy nebol naozaj mierumilovný

Myšlienka, že vesmír bol kedysi pokojnou a apolitickou doménou, je väčšinou mýtus, ktorý vlády považovali za užitočné propagovať.

„USA uplatnili veľkú interpretačnú flexibilitu v tom, čo mierumilovné aktivity znamenali,“ hovorí Aaron Bateman...

Systém obrátený naruby

Planéta najbližšie k hviezde bola skalnatá, za ňou nasledovali dva plynné obry. Toto poradie vedci očakávajú. Ale skúmanie pozorovaní európskeho vesmírneho teleskopu Cheops, ktorý skúma exoplanéty, odhalilo štvrtú planétu ďalej v sústave – a tá je skalnatá.

„To z neho robí systém obrátený naruby, s planétami v poradí skalnaté-plynné-plynné-a potom opäť skalnaté,“ vysvetlil Thomas Wilson, hlavný autor novej štúdie opisujúcej objav v časopise Science.

„Kamenné planéty sa zvyčajne netvoria...

Tímy NASA sa v súčasnosti pripravujú na štart rakety Artemis II v nasledujúcich týždňoch. Po nej sa v roku 2027 uskutoční misia Artemis III, ktorá otestuje systémy a prevádzkové schopnosti na nízkej obežnej dráhe Zeme. Cieľom bude pripraviť bezpečné pristátie dvojice astronautov v blízkosti južného pólu Mesiaca v rámci misie Artemis IV a ich bezpečný návrat na Zem.

Raketa pre misiu Artemis II s pripravovanými štyrmi astronautmi pre oblet Mesiaca sa len pred dvoma dňami vrátila do hangáru pre technické problémy. Jej štart je minimálne do apríla odložený.

Administrátor NASA Jared Isaacman oznámil, že doplnená misia Artemis III má preveriť spojenie s jedným alebo oboma komerčnými pristávacími modulmi od spoločností SpaceX a Blue Origin, vesmírne testy pripojených vozidiel, integrovanú kontrolu systémov podpory života, komunikácie a pohonu, ako aj testy nových oblekov pre pobyt v otvorenom vesmíre (xEVA).

„Obzeráme sa späť na múdrosť ľudí, ktorí navrhli Apollo,“ vyhlásil Isaacman.

NASA spresní podrobnosti tohto letu po komunikácii so svojimi priemyselnými partnermi. Cieľom je znížiť čas medzi jednotlivými misiami z približne troch rokov na jeden rok alebo menej, aby si udržala odborné skúsenosti a napredovanie.

Poradný panel pre leteckú bezpečnosť tento týždeň vesmírnu agentúru varoval, aby „vzhľadom na náročné ciele“ prehodnotila svoje ciele pre pôvodnú misiu Artemis III.