1/6Očkovanie existuje aj proti tuberkulóze. FOTO: Pixabay
2/6Záškrt
Ide o vážne infekčné ochorenie postihujúce predovšetkým horné dýchacie cesty. Pôvodcom je baktéria Corynebacterium diphteriae.
Zdrojom záškrtu je kontakt s bacilonosičom. Tým môže byť aj zviera, pričom sa infekcia šíri kvapôčkami, podobne ako napríklad nádcha. Nákaza sa však môže prenášať aj stykom s kontaminovanými predmetmi.
„Ochorenie začína bolesťou v krku, zvýšenou teplotou a zimnicou, nechutenstvom. Bakteriálny toxín spôsobuje biele alebo šedé povlaky v nosohltane a krku, ktoré sťažujú dýchanie a prehĺtanie. Záškrt môže byť smrteľné ochorenie. Obliečky môžu upchať horné cesty chorého natoľko, že sa udusí. Toxín napáda aj srdce, spôsobuje poruchy srdcového rytmu a môže viesť k srdcovému zlyhaniu. Postihnutie nervov vedie k ochrnutiu,“ uvádza centrum očkovania a cestovnej medicíny Avenier.
Smrtnosť záškrtu je približne desať percent, teda zomrie jeden z desiatich chorých. U detí do piatich rokov to je dokonca dvadsať percent.
Inkubačná doba záškrtu je dva až päť dní. Nákazlivosť chorého je od konca inkubačnej doby po celú dobu choroby, obvykle štrnásť dní. Pre pacienta je najdôležitejšie, aby sa choroba diagnostikovala včas a predišlo sa tak komplikáciám alebo dokonca úmrtiu.
Pri podozrení na záškrt sa vykoná výter tampónom z mandlí alebo iných postihnutých miest a potom sa začne liečba antibiotikami. Súčasne sa podáva záškrtový antitoxín, ktorý neutralizuje jed produkovaný baktériou Corynebacterium diphteriae. Pacient musí byť po celú dobu liečby pod riadnym dohľadom lekárov na infekčnom oddelení.
Očkovanie proti záškrtu sa vykonáva plošne. Povinne sa očkujú dojčatá od deviateho týždňa veku tromi dávkami hexavakcíny. Preočkovanie sa vykonáva medzi piatym a šiestym rokom.
Záškrt bol považovaný za chorobu, ktorou sa podarilo plošným očkovaním prakticky odstrániť. Veľký výskyt bol však v deväťdesiatych rokoch zaznamenaný v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Choroba sa objavuje aj v najchudobnejších krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Jednotlivé prípady hlási aj Európa.FOTO: Wikimedia Commons/PHIL
3/6Tuberkulóza
Je to najčastejšia smrtiaca infekčná choroba na svete. Spôsobuje ju baktérie Mycobacterium tuberculosis, prípadne u menej typických foriem TBC ďalšie druhy mykobaktérií. Pôvodcu tuberkulózy objavil slávny Robert Koch, po ktorom sa označuje ako Kochov bacil.
„Do organizmu väčšinou vstupuje cez dýchacie cesty. Za vhodných podmienok sa dostane do pľúc, kde sa rozmnoží, vyvolá zápal a následne sa rozšíri do spádových lymfatických uzlín, prípadne aj do krvi a ďalej,“ vysvetľuje Rastislav Maďar, odborník na cestovnú medicínu a vedúci Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity.
Prvé príznaky TBC na túto nebezpečnú chorobu neukazujú. Pacient trpí únavou, nechutenstvom, chudne, má zvýšenú teplotu, v noci sa potí. Chorobu tiež sprevádza kašeľ, najprv suchý, následne vlhký. Na TBC môže ukázať vykašľaná krv, ale u predtým zdravých ľudí sa môže tuberkulóza rozvíjať bez príznakov alebo len s prejavmi podobnými chrípke.
Rizikom je najmä pre imunitne oslabených a starších ľudí. „U závažnejších foriem TBC dochádza k rozsevu baktérií do rôznych orgánov. Okrem pľúc môže byť zasiahnutá pečeň, mozgové obaly alebo slezina. Postihnutie centrálneho nervového systému môže spôsobiť obrny nervov, závraty, epileptické záchvaty, kóma až smrť,“ hovorí Rastislav Maďar.
Liečba trvá pomerne dlho. Používa sa kombinácia najmenej troch špeciálnych liekov, takzvaných antituberkulotík, ktoré sa podávajú denne až pol roka. FOTO: Wikimedia Commons/PHIL
4/6Osýpky
Prípadov v posledných rokoch nebezpečne pribúdalo, hoci sa choroba mala vďaka očkovaniu za odstránenú. Pri zdravotných komplikáciách pritom môžu byť aj smrteľné. Najohrozenejšou skupinou sú deti do dvoch rokov.
Hlavnou príčinou návratu osýpok je podľa Rastislava Maďara klesajúca zaočkovanosť v Európe. „Pritom osýpky mohli globálne prakticky vymiznúť, a to ak by sa podarilo udržať po niekoľko rokov zaočkovanosť aspoň 95 percent, mohli by sme ich celosvetovo odstrániť a prestať proti nim očkovať. Tomu ale odmietači očkovania paradoxne bránia,“ konštatuje Maďar.
Osýpky sprevádzajú na začiatku príznaky ako mnoho iných vírusových infekcií, teda kašeľ, nádcha, zápal spojiviek, zvýšená telesná teplota až horúčka šplhajúca k 40 stupňom. Časom sa však za ušami a na zátylku objavuje vyrážka, ktorá postupuje cez tvár a krk smerom dole na trup a končatiny. Súčasne sa zväčšujú lymfatické uzliny, môže nastúpiť hnačka, nechutenstvo.
U osýpok má navyše detský pacient kvôli postihnutiu horných dýchacích ciest a očí uplakaný výraz na tvári. „A keď sa pozrieme do úst, na ich sliznici oproti stoličkám sú typické bledé škvrny na začervenanom podklade. Tie už vedú diagnostický proces špecificky k osýpkam,“ vysvetľuje odborník. Následný odber krvi a test potom potvrdí túto diagnózu.
Pomerne typické sú pre chorobu aj miesta, kde sa objavuje výsev vyrážky a ako postupuje po tele. V tvári a na chrbte pritom vyrážka často splýva. Obvykle na tele pretrváva zhruba týždeň, potom začína ustupovať.
Súčasťou nekomplikovaného priebehu osýpok je zápal priedušiek. Existujú však aj rôzne komplikácie, ktoré môžu zhoršiť zdravotný stav pacienta. Patrí medzi ne zápal pľúc, a dokonca aj zápal mozgu.
„Najviac obávanou komplikáciou je takzvaná subakútna sklerotizujúca panencefalitída, čo je vzácny, ale vždy smrteľný následok osýpkovej nákazy, ktorý sa typicky objavuje až po šiestich či siedmich rokoch po predchádzajúcej infekcii. Rizikovým faktorom je prekonanie osýpkovej infekcie do dvoch rokov veku, kedy ešte imunitný systém nie je úplne zrelý. Je to vlastne pomalá postinfekčná vírusová nákaza centrálneho nervového systému s mimoriadne nepriaznivou prognózou a fatálnym koncom za niekoľko rokov od nákazy,“ upozorňuje Rastislav Maďar.
Najviac nebezpečné sú osýpky práve pre dojčatá a deti do dvoch rokov veku, prípadne pre ďalších ľudí s oslabenou imunitou. Komplikácia môže spôsobiť aj nákaza tehotnej ženy v prvých dvanástich týždňoch gravidity – môže potratiť.
Špecifický liek proti osýpkovému vírusu neexistuje, tlmia sa len príznaky, ktoré chorobu spôsobujú, teda napríklad horúčka. Pacientom s oslabenou imunitou sa môžu podať antivirotiká. Po prekonanej osýpkovej infekcii už druhá nákaza v živote nehrozí, postinfekčná imunita chráni celý zvyšok života.
Osýpky sú vysoko infekčné a vždy je potrebná prísna izolácia chorého. Pacient je infekčný štyri dni pred a štyri dni po nástupe vyrážky.
Ideálnou ochranou proti osýpkam je očkovanie. Je dlhodobé, hoci presná dĺžka imunity nie je stanovená. V dospelosti si však každý môže nechať overiť hladinu ochranných protilátok testom z krvi a prípadne sa nechať preočkovať. FOTO: Wikimedia Commons/PHIL
5/6Čierny kašeľ
Pôvodcom choroby je baktéria Bordetella pertussis, z človeka na človeka sa prenáša vzduchom, presnejšie kvapôčkovou infekciou.
Vyskytuje sa na celom svete, v rozvojových aj rozvinutých krajinách. Bordetelly sa zachytávajú na povrchu dýchacích ciest a spôsobujú zápal až nekrózu. V dýchacích cestách sa navyše hromadí hlien, ktorý taktiež sťažuje dýchanie.
Pred zavedením plošného očkovania v roku 1958 sa vyskytovali desiatky tisíc prípadov čierneho kašľa ročne, vďaka vakcinácii sa výskyt tejto choroby významne znížil - na najnižšie hodnoty v 80. rokoch minulého storočia.
V posledných rokoch sú hlásené stovky prípadov, štatistika však nezaznamená všetky prípady, podľa odborných odhadov ich je dvakrát viac. Klesajúci počet ľudí s očkovaním môže situáciu ešte viac zhoršiť.
Svoj vplyv má tiež to, že pribúda ľudí s menej výkonným imunitným systémom, a potom je tu ešte stále narastajúci fenomén cestovania. Čiernym kašľom sa človek môže nakaziť aj na letisku alebo v lietadle.
Prvotné príznaky, ako sú zvýšená teplota, nádcha, nechutenstvo a pokašliavanie, sú podobné iným infekciám dýchacích ciest a len málokedy vedú k podozreniu na čierny kašeľ. V ľudskej populácii sa vyskytujú bežne a môžu byť vyvolané mnohými rôznymi pôvodcami. Po 10 až 15 dňoch sa už začínajú objavovať typické úporné záchvaty dráždivého kašľa, po ktorých nasleduje hlasný kokrhavý nádych.
„Na konci záchvatu kašľa môže dôjsť k nevoľnosti a zvracaniu, aj preto sa označuje ako dávivý. Záchvaty kašľa môžu trvať dlhšie ako dva mesiace, dokonca niekedy až sto dní, často sa vyskytujú v noci a sú veľmi vyčerpávajúce,“ popísal príznaky lekár Rastislav Maďar.
Časť komplikácií vzniká mechanickou námahou pri opakovaných prudkých záchvatoch kašľa, napríklad krvácanie z nosa, do očí alebo sa objaví prietrž, a niekedy dokonca aj zlomenina rebra. Časté zvracanie môže spôsobiť narušenie rovnováhy vnútorného organizmu a následkom toho kŕče. Pri ťažších stavoch nastáva kolaps pľúc, porucha dýchania a premodrávania s nedostatočným okysličením tkanív a orgánov.
Čierny kašeľ patrí medzi zákerné choroby, ktoré môžu mať smrteľný priebeh, u časti adolescentov a dospelých však môže prebiehať mierne, tieto nakazenia sa potom pohybujú medzi nami a nevedomky sa podieľajú na prenose infekcie.
Z hľadiska pravdepodobnosti ťažšieho priebehu nákazy patria k rizikovým skupinám hlavne deti do jedného roku veku, tehotné ženy a chronicky chorí, starší ľudia.
Choroba sa lieči antibiotikami, správna diagnóza však často nie je stanovená dostatočne včas. Neskoršie nasadenie antibiotík už nemusí mať na priebeh choroby zásadný účinok, baktérie totiž vylučujú do krvného obehu toxín, na ktorý antibiotiká nemajú vplyv. FOTO: Wikimedia Commons/PHIL
6/6Mumps
Je to vysoko infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša najmä v miestach s vysokou koncentráciou ľudí, v športových a školských kolektívoch, napríklad zdieľaním fliaš, pohárov, príborov, hračiek. Možný je aj prenos bozkávaním alebo rukami.
V minulosti bol mumps typickou chorobou mladších detí, zavedenie očkovania v roku 1987 prinieslo významný pokles ich výskytu, a pretože postupom času dochádza k oslabeniu takzvanej postvakcinačnej imunity, vrchol ich výskytu sa posunul do veku starších detí a mladistvých.
Typickým prejavom choroby je horúčka a bolestivé zväčšenie príušnej žľazy, väčšinou na oboch stranách, približne u tretiny pacientov iba na jednej strane. Hryzanie a otváranie úst spôsobuje bolesť, odstávajú ušné lalôčiky. Opuch žľazy obvykle vymizne za týždeň až desať dní.
Najčastejšou komplikáciou u detí je vírusový zápal mozgových blán, ktorý zanecháva trvalé následky len zriedkavo – napríklad trvalú hluchotu.
„Neurologické následky mumpsu sú častejšie, ak je zápalom postihnutý mozog,“ upozornil lekár Rastislav Maďar. Ďalšou možnou komplikáciou je zápal pankreasu.
Objaviť sa môže aj zápal semenníkov, často spoločne s postihnutím nadsemenníkov, ktorý sa prejavuje opuchom, bolestivosťou a začervenaním kože miešku. Väčšinou sa tak deje štyri až päť dní po opuchu slinných žliaz. „Tento stav ustupuje len veľmi pomaly a môže viesť k zníženiu plodnosti,“ pripomenul Maďar.
Špeciálna liečba vírusu mumpsu neexistuje, choroba sa lieči Priessnitzovými obkladmi a liekmi potláčajúcimi jednotlivé problémy, napríklad bolesť alebo horúčku. Pri ťažších stavoch sa nasadzujú kortikoidy, pokiaľ chorobu sprevádza aj bakteriálna infekcia, tak sa tiež predpisujú antibiotiká. FOTO: Wikimedia Commons/PHIL