1/7Osmičky často spôsobujú problémy. Pozrite sa na ďalšie „zbytočnosti“ ľudského tela. FOTO: Pixabay
2/7Darwinov hrbolček
Túto drobnú anomáliu má viditeľnú maximálne každý desiaty človek. Niektoré štúdie hovoria dokonca len o niekoľkých percentách populácie. Ide o malý drobný hrbolček na ušnom laloku.
O hrbolčeku sa prvýkrát zmieňuje Charles Darwin vo svojej knihe O pôvode človeka z druhej polovice 19. storočia, a preto sa pre neho ujal názov „Darwinov hrbolček“.
Zakladateľ evolučnej biológie tvrdil, že ide o znak, ktorý sa na ľudskom tele zachoval ako dôsledok príbuznosti človeka s primátmi, ktoré majú na podobnom mieste ucha hrbolček podstatne výraznejšie.
Ľuďom, ktorí ho považujú za estetickú vadu, ponúkajú niektoré kliniky plastickej chirurgie jeho odstránenie v rámci „rekonštrukcie“ ušníc. ILUSTRAČNÉ FOTO: Pixabay
3/7Husia koža
Napriamenie chlpov podľa biológa Charlesa Darwina v chlade nielen posilňovalo izoláciu proti nepriazni počasia, ale ľudskí chlpatí predkovia tým tiež opticky zväčšovali svoj objem, aby odstrašili nepriateľa.
Na otázku, prečo táto reakcia tela ľudstvu zostala, aj keď ochlpenie už je tak riedke, že nemôže plniť ani jeden z pôvodných účelov, hľadali odpoveď vedci z Harvardovej univerzity.
Keby človek dlhšiu dobu žil v chladnom prostredí a nedostatočne oblečený, pravidelne naskakujúca husia koža by stimulovala rast chlpov.
Odborníci na laboratórnych myšiach preukázali, že pravidelné sťahovanie svalov pri husej koži stimuluje produkciu kmeňových buniek v koreňoch chlpov, čo vedie k ich väčšiemu rastu. FOTO: Pixabay
4/7Kostrč
Hoci sa často tvrdí, že kostrč už dnes nemá u človeka žiadny význam, nie je to pravda. Zrast troch až piatich stavcov na úpätí chrbtice je síce pamiatkou na časy našich predkov s chvostami, avšak aj moderným ľuďom napomáha udržiavať stabilitu pri sedení a taktiež je dôležitý pre udržiavanie rovnováhy pri nakláňaní dozadu. Slúži na ukotvenie svalov, šliach a väziva. ILUSTRAČNÉ FOTO: Internet Archive Book Images´s Photostream/Flickr
5/7„Zbytočné“ svaly
Sval na tyle s názvom occipitalis minor, našim predkom umožňoval hýbať ušami. Vyskytuje sa už len sporadicky, vyššiu početnosť má u Afričanov či Japoncov.
Sval sternalis – úzky svalový prúžok nachádzajúci sa rovnobežne s hrudnou kosťou aj evolúciou stratil pre človeka význam av súčasnosti sa vyvinie len asi u ôsmich percent populácie, častejšie ženám.
Jeho pôvodná fyziologická funkcia nie je úplne jasná. Lekárske štúdie hovoria napríklad o tom, že sa mohol podieľať na pohybe ramenného kĺbu.
Takzvaný „dlhý sval dlaňový“ napína plochú šľachu na dlani a mal za úlohu pomáhať ohýbať celé zápästie a lakeť. U človeka sa už mnohokrát nevyvinie, naopak pre cicavce je dôležitý, pretože ho využívajú na šplhanie. ILUSTRAČNÉ FOTO: Pixabay
6/7Zuby múdrosti
Hoci sa „osmičky“ začnú prerezávať drvivej väčšine z nás, len minimu plnia svoju funkciu spojenú so žuvaním a v ústnej dutine nespôsobujú problémy. Väčšine ľudí preto musia byť niekedy v priebehu života vytrhnuté. Prečo sa teda vôbec vyvíjajú, keď nemajú prakticky žiadny význam?
Niektoré vedecké teórie hovoria, že ide o pamiatku po našich predkoch, ktorí často žuvali veľmi tuhú neuvarenú stravu ako surové mäso, korienky rastlín, orechy a veľa surovej zeleniny či ovocia.
Ich čeľuste boli väčšie, a preto sa do nich „osmičky“ v pohode zmestili. Túto verziu podporujú podľa odborníkov aj výskumy potomkov dávnych lovcov napríklad z radov pôvodných obyvateľov Austrálie, ktorí majú čeľuste väčšie a zuby múdrosti vyrastú takmer všetkým.
Tvárový skelet a čeľuste ako také sa každopádne posledných 20-tisíc rokov evolúcie u človeka postupne zmenšujú, preto má moderný človek s „múdrakmi“ tak často problémy. ILUSTRAČNÉ FOTO: Pixabay
7/7Chápavý reflex
Objavuje sa v 16. týždni tehotenstva a pretrváva do 5. až 6. mesiaca veku dieťaťa. Prejavuje sa tak, že keď bábätku položíte prst do dlane, má snahu ho chytiť.
Tento reflex je pozostatkom po opičích predkoch, kedy sa mláďatá primátov musia dokázať od narodenia chytiť svojich rodičov, aby ich mohli prenášať z miesta na miesto. FOTO: Pixabay