V ľudskom organizme prúdi krv 20 000 kilometrami ciev. Plní pritom celý rad zásadných životných funkcií: roznáša kyslík a živiny, odstraňuje splodiny látkovej výmeny, bojuje s infekciami.

Životodarná červeno sfarbená kvapalina je v skutočnosti pestrou zmesou najrozličnejších buniek a nepreberného množstva biologicky aktívnych látok. Akú máme šancu pri pokusoch o výrobu jej funkčnej náhrady?

Ľudské telo tvorí približne 36 biliónov buniek a z nich 29 biliónov pripadá na červené krvinky čiže erytrocyty, kolujúce krvným riečiskom. Pretože sú to najmenšie bunky ľudského tela, vážia všetky dohromady len okolo 2 kilogramov.

V ľudskom tele síce prežijú iba štyri mesiace, ale kostná dreň vychrlí každú sekundu 2 milióny úplne nových erytrocytov. Napriek intenzívnej krvotvorbe sa mnohí ľudia ocitajú v kritickej situácii, keď sa im červených krviniek v dôsledku choroby či zranenia nedostáva.

Neraz to má fatálne následky, straty krvi si na celom svete každý rok vyžiadajú asi dva milióny životov.

Problém nastáva, ak sa väčšie percento vlasov predčasne presunie do fázy vypadávania vplyvom vonkajších alebo vnútorných faktorov. Tento stav, známy ako telogénne effluvium, sa často objavuje práve počas striedania ročných období – na jar a na jeseň.

Nižšie zápalové markery

Nadmerná únava je často dôsledkom životného štýlu pacientov, napríklad dlhodobého nedostatku spánku, stresu, nízkej fyzickej aktivity, nadmerného pracovného tempa a podobne.

Samotná únava je ako symptóm veľmi nešpecifická a môže byť prejavom širokého spektra chorôb, medzi ktoré zaraďujeme aj hormonálne poruchy. Preto je dôležité komplexné vyšetrenie. Spozornieť treba, ak únava trvá dlhodobo, napríklad niekoľko mesiacov, a zmeny v životospráve nevedú k jej zmierneniu.

Koža je bariérou aj zrkadlom vnútorných chorobných procesov, hovorí uznávaný profesor dermatológie a chirurgie na Yale School of Medicine David Leffell.

Zmeny farby, svrbenie, vyrážky či nehojace sa ranky nemusia byť len „banálnym“ kozmetickým problémom. Často sú predzvesťou vážnejších ochorení, ktoré sa na koži prejavia ešte skôr.

Väčšina interných chorôb, ako cukrovka, endokrinologické poruchy alebo vysoký tlak, zanecháva svoj odtlačok na koži.

„Asi najzaujímavejšie sú z tohto hľadiska nádorové ochorenia, ktoré sa na pokožke môžu prejavovať v podobe paraneoplastického syndrómu. To je stav, keď nám koža dáva prostredníctvom rôznych symptómov znamenie, že sa niečo deje. A dáva nám ho niekoľko mesiacov či dokonca rokov predtým, než sa nádorové ochorenie prejaví. Typickým príkladom je rakovina lymfatických uzlín alebo leukémia. Takých prípadov som za svoju prax zažila už niekoľko,“ hovorí v rozhovore pre magazín Téma vedúca lekárka, primárka a súdna znalkyňa z Lekárskeho centra Kúpele v Brne Petra Trojanová.

Časový systém bol súčasťou širšieho revolučného kalendára, ktorého cieľom bolo racionalizovať (a odkresťančiť) štruktúru rokov vrátane nového 10-dňového týždňa.

Čoskoro sa začali práce na prevode existujúcich hodín na desatinnú sústavu. Radnice namontovali desatinné hodiny a oficiálne aktivity sa zaznamenávali pomocou nového kalendára.

Rýchlo to začalo spôsobovať nespočetné bolesti hlavy, povedal pre BBC Finn Burridge, vedecký komunikátor v Kráľovských múzeách Greenwich v Londýne vo Veľkej Británii, kde sa nachádza Kráľovské observatórium a kde bol zavedený greenwichský stredný čas.

Prepracovanie a konverzia existujúcich hodín sa ukázala ako mimoriadne zložitá. Systém izoloval Francúzsko od susedných krajín, zatiaľ čo vidiecke obyvateľstvo nenávidelo, že dňom odpočinku sa stal len každý desiaty deň. Desatinný čas nakoniec vo Francúzsku trval sotva viac ako rok.

Prekvapivé výsledky, ktoré vedci získali „vo veľmi špecifických laboratórnych podmienkach“, podľa hlavného autora štúdie Claudia Lazzariho „nespochybňujú účinnosť“ repelentu DEET.

Účinnejšie repelenty

Chemická zlúčenina DEET, vyvinutá v Spojených štátoch v 40. rokoch minulého storočia, pomohla zachrániť množstvo životov pred chorobami prenášanými bodavým hmyzom.

„Je to absolútny zlatý štandard medzi repelentmi, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia používa v boji proti prenosu chorôb prenášaných komármi,“ zdôraznil Lazzari pôsobiaci ako emeritný profesor Inštitútu výskumu biológie hmyzu na Univerzite v Tours vo Francúzsku.

Komáre čoraz viac bažia po ľudskej krvi, zistila štúdia

Autor štúdie tvrdí, že je potrebné vyvíjať nové, účinnejšie a ekologickejšie repelenty, ktoré budú spôsobovať menej alergických reakcií. To si podľa neho vyžaduje, aby vedci lepšie pochopili, prečo repelenty komáre odpudzujú.

„Nevieme presne prečo,“ priznal Lazzari. Vedci sa snažia zistiť, či sú látky ako DEET pre komáre toxické, či im bránia rozpoznať pach človeka, alebo ich jednoducho odpudzujú nepríjemným zápachom.

Medzinárodný tím vedcov preto využil princíp podmieňovania známy z experimentu s Pavlovovým psom, ktorý si spojil príchod potravy so zvukovým signálom.

Komáre egyptské (Aedes aegypti), ktoré prenášajú choroby ako horúčka dengue, vírus zika, žltú zimnicu či vírus chikungunya, umiestnili vedci do sieťového boxu a ponúkli im vak s teplou ovčou krvou.

Reakcia na chemickú látku

Keď vedci pridali pach repelentu DEET, komáre sa od zdroja vzďaľovali. Následne však vedci hmyz počas 20 sekúnd kŕmili teplou krvou, pričom počas posledných desiatich sekúnd uvoľňovali aj pach repelentu. Tento postup zopakovali trikrát.

Keď potom komáre vystavili len vôni repelentu, viac než 60 percent z nich sa pokúšalo poštípať tkaninu, aj keď v nej nebola krv.

V ďalšej časti experimentu jeden z vedcov nastavil komárom obe ruky - jednu „čistú“ a druhú nastriekanú repelentom DEET. Komáre podľa výsledkov jednoznačne uprednostnili ruku pokrytú repelentom.

Vedci dospeli k podobným výsledkom aj pri pokusoch s cukrom namiesto krvi. Komáre sa totiž vo voľnej prírode živia prevažne rastlinným nektárom.

Spoluautor štúdie Clément Vinauger z univerzity v americkom štáte Virgínia uviedol, že doteraz sa všeobecne predpokladalo, že repelenty fungujú výlučne na základe svojho chemického zloženia.

Nová štúdia však podľa vedcov naznačuje, že komáre nereagujú len na samotnú chemickú látku, ale aj na to, ako ju ich mozog vyhodnotí na základe predchádzajúcich skúseností.

„Ukazujeme, že mozog komára dokáže túto reakciu prepísať na základe skúsenosti,“ vysvetlil Vinauger. „To, čo sa hmyz naučil, je rovnako dôležité ako samotné pôsobenie chemickej látky. Myslím si, že ide o zásadnú zmenu pohľadu,“ dodal.

Lazzari však zároveň upozornil, že v prírode by boli potrebné „veľmi špecifické podmienky“, aby sa komáre správali rovnako ako v laboratóriu.

Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Journal of Experimental Biology.

Tieto rady sa týkajú všetkých oblastí nášho života, od práce v záhrade, cez opravu vodovodného potrubia, končiac zdravým životným štýlom.

Dôležitou súčasťou každej prípravy jedla by malo byť viac korenín, ktoré podporujú látkovú premenu, ako aníz, vanilka, zázvor, kurkuma, rasca, koriander, majoránka, šafrán, cesnak, čili, bazalka...

Môžeme nimi nahradiť aj časť používaného množstva soli. Odporúčam tiež variť s kurkumou. Použime technológiu indickej kuchyne, keď sa kurkuma praží s čiernym korením v oleji či na masti, čím sa zvýši biologická dostupnosť kurkumínu. Až potom pridáme surovú cibuľu, zeleninu či predvarenú ryžu, podlejeme vodou, dusíme alebo varíme.

Ste veľkou propagátorkou oddelenej stravy. Má aj dnes, pri množstve iných zdravých smerov, svoje opodstatnenie?

Áno, má. Mäsité jedlá je vždy vhodné kombinovať s dusenou aj surovou zeleninou bez sacharidov (zemiaky, ryža, knedľa a podobne).

O zásadách oddelenej stravy píšem v mojich knihách Oddelená strava pre zdravie, Oddelená strava – Recepty a Oddelená strava – Krása prichádza zvnútra.

Lekár a odborník na celostnú medicínu Jan Vojáček v rozhovore pre magazín Téma upozorňuje, že dlhodobá únava nie je norma ani slabosť alebo lenivosť, ale správa, že telu dochádza energia a organizmus už funguje na dlh. „Únava nie je normálny stav. Normálne je cítiť sa plný energie a mať chuť do života,” hovorí.

Podľa lekára Michala Kopeckého z Centra postcovidovej starostlivosti a Pľúcnej kliniky FN Hradec Králové treba zbystriť najmä vtedy, keď je únava nevysvetliteľná, trvá dlhodobo, neustupuje ani po úprave režimu a zasahuje do bežného fungovania. Môže ísť o varovný signál, že telo stráca rovnováhu a potrebuje pozornosť.

Keď telo funguje na dlh

Za pocitom dlhodobej únavy môže stáť podľa Vojáčka aj problém na úrovni buniek.

Ročne zomiera na svete na rakovinu 9 miliónov ľudí. Deväť z desiatich ich nezabije prvotný nádor, ale až tie druhotné, tzv. metastázy, ktoré vznikajú na iných miestach tela z buniek uvoľnených z primárneho nádoru do krvného riečiska.

Ako však ukázala nedávna štúdia medzinárodného tímu vedeného Matteom Ligoriom z University of Texas v Dallase a Nicolom Acetom zo švajčiarskej Eidgenössische Technische Hochschule, samy osebe metastázy svoje obete nezabíjajú.

Hlavný problém nastáva, keď uvoľnené bunky fatálne narušia krvný obeh. Toto zistenie americko-švajčiarskeho tímu otvára úplne nové cesty na liečbu pokročilých štádií nádorových ochorení.

Vznik metastáz je pomerne komplikovaný. Z nádoru sa pozvoľna uvoľňujú rakovinové bunky, denne sa ich môže do okolia vytrúsiť miliarda.

Predierajú sa prekvapivo veľkou silou okolitými zdravými tkanivami a pretlačia sa tak až k najbližšej cieve, ktorá nebýva ďalej ako pár desatín milimetra.

Len málokto si však uvedomuje, že pravidelná modeláž predstavuje zásah do prirodzenej stavby nechtu, ktorý môže mať pri dlhodobom používaní zdravotné následky.

„Som hlboko znepokojený rozsahom a rýchlosťou epidémie,“ povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus na stretnutí organizácie v Ženeve. WHO vyhlásila ohnisko nákazy za „núdzový stav verejného zdravia medzinárodného významu“. 

Bozkávanie môže byť staré až 22 miliónov rokov. Ako je to s evolučným prínosom?

Najstarší známy dôkaz

Štúdia analyzovala stoličku starú 59-tisíc rokov, nájdenú v jaskyni Čagyrskaja v Rusku, s hlbokým otvorom v strede. Archeológovia sa domnievajú, že zub bol zámerne vyvŕtaný ostrým nástrojom na liečbu infekcie a zmiernenie bolesti.

Toto je najstarší známy dôkaz o zubnom lekárstve spred viac ako 40-tisíc rokov – nahrádza príklad spred približne 14 000 rokov, ktorý sa našiel v Taliansku – a zároveň prvý príklad zubného zákroku iného druhu ako Homo sapiens.

Povahou boli pravým opakom, typom stravovania na vlas rovnaké. Základ ich jedálničkov tvorili na Kysuciach zemiaky, pokrmy z múky, jedlá pripravované na bravčovej masti, kde-tu klobása a veľa kyslej kapusty. Hutná strava na míle vzdialená od súčasnej protežovanej stredomorskej diéty.

Pred ôsmimi rokmi spracovala BBC rebríček 100 najvýživnejších a najzdravších potravín, ktorý dodnes patrí k najznámejším nutričným rebríčkom.

Prvé miesto získali mandle, za nimi množstvo druhov rýb, strukovín, orechov, zeleniny, ovocia. Žiadne šokujúce odhalenia, všetko zdravá tradičná klasika. Až na miesto číslo osem, na ktoré sa „vyšplhala“ bravčová masť.

Kombinácia týchto potravín môže zvýšiť ich zdravotné benefity

Mandle aj masť

Mohlo by to naznačovať, že tento poctivý živočíšny tuk, vo veľkom využívaný v kuchyniach našich starých mám, je skutočne prínosný pre zdravie?

„Zaradiť bravčovú masť medzi najzdravšie potraviny je naozaj sporné,“ hovorí v rozhovore pre magazín Téma nutričný terapeut a spoluautor knihy Mýty o výžive a potravinách David Erban.

Na masť sa podľa neho môžeme pozerať cez dve optiky. „Z technologického hľadiska, teda z pohľadu varenia, je tepelne veľmi stabilná. Tak ľahko sa neprepáli, takže sa na nej dá dobre vyprážať.“

Strava bohatá na bielkoviny, správne zvolené cviky a disciplína sú síce základ, ale moderná veda dnes ponúka aj pomoc v podobe liekov či chirurgických zákrokov. Ako sa teda zbaviť tuku, ktorý ohrozuje vaše zdravie?

Prečo je tuk na bruchu nebezpečný?

Nie je tuk ako tuk. Zatiaľ čo podkožný tuk vidíme a môžeme ho nahmatať pod kožou, oveľa väčšiu hrozbu predstavuje viscerálny tuk.

Ako zhodiť brušný tuk? Tu sú najdôležitejšie poznatky

Ten sa nachádza hlboko v brušnej dutine, kde obklopuje vnútorné orgány, ako je pečeň alebo pankreas. Tento útrobný tuk je metabolicky aktívny a produkuje zápalové látky, ktoré priamo ovplyvňujú váš metabolizmus.

Väčší pupok nie je len estetický problém. Viscerálny tuk je úzko spojený s rizikom vzniku cukrovky 2. typu, inzulínovej rezistencie a závažných kardiovaskulárnych ochorení. Pokiaľ vaše telo ukladá tuk primárne do brucha, výrazne sa zvyšuje šanca na vysoký krvný tlak či niektoré typy nádorov, uvádza iDnes.cz.

Ako spoznať, že ste v ohrození?

Keď si človek vezme horčík a súčasne liek na tlak. Z toho mám úplne husiu kožu, hovorí odborníčka

Kyselina EPA

Štúdia myší postihnutých miernymi traumatickými poraneniami hlavy ukázala, že zvieratá kŕmené stravou obsahujúcou omega-3 mastnú kyselinu EPA (kyselinu eikozapentaénovú) dosahovali po poraneniach horšie výsledky v priestorovej pamäti a úlohách učenia.

Zdá sa, že namiesto toho, aby omega-3 mastné kyseliny pomáhali pri zotavovaní, ako naznačoval predchádzajúci výskum, EPA by mohla v skutočnosti brániť oprave krvných ciev, pretože preprogramuje ich metabolickú aktivitu. Nie všetky omega-3 mastné kyseliny sa však správajú rovnako.

Následky podľa pohlavia

Mnohé štúdie ukazujú aj iným smerom: soľ podľa nich nesvedčí nášmu mozgu. Doložili to štúdie na hlodavcoch, soľ podľa nich zvyšuje zápal v tele, poškodzuje mozgové cievy, následne pamäť, píše Xman.cz.

Lenže dôkazy vplyvu nadmerného solenia na ľudský mozog boli nejasné, rozporuplné. Niektoré štúdie dokazovali, že trestom za moc soli je kognitívny úpadok, iné soľ nespájali s mozgovou dysfunkciou.

Nakoniec začala mať veda podozrenie, že sa následky solenia môžu na ľudskom mozgu podpisovať rôzne – podľa pohlavia. Austrálska štúdia, ktorá svoje zistenia zhrnula v magazíne Neurobiology of Aging, preverila práve to.

A nebola malým výskumom, v hľadáčiku mala viac ako 1 200 ľudí starších ako šesťdesiat rokov,...

„Pamätám si pacienta, ktorý vošiel do ambulancie veľmi typickým spôsobom – pomalá šuchtavá chôdza, hlava trochu predsunutá – akoby na nej niesol knihu. Ruky sa mu pri chôdzi takmer nehýbali. Tieto znaky sú charakteristické pre Parkinsonovu chorobu. Ešte pred rozhovorom som mala silné podozrenie, ktoré sa následne potvrdilo. Alebo druhý pacient, vitálny dôchodca, ktorý rád rozprával a občas nás dokonca rozosmial vtipom. Jedného dňa prišiel do ambulancie ‚zvädnutý‘, spomalený, museli sme z neho ťahať každé slovo. Nevedela som, čo sa deje, len som vnímala významný rozdiel oproti tomu, aký býval inokedy. Poslala som ho do nemocnice a tam sa ukázalo, že má krvácanie do mozgu. Včasné odoslanie do nemocnice mu zachránilo život,“ spomína konkrétne príklady zo svojej praxe pre HN magazín všeobecná lekárka Jana Bendová.

Už od dverí

Na pacientovi si všíma spektrum vonkajších „príznakov“. „Napríklad chôdzu, či je plynulá, spomalená, bolestivá alebo neistá. Držanie tela a dýchanie – najmä, či je pokojné alebo zrýchlené, plytké alebo s piskotmi pri výdychu. Tiež farbu kože – jej bledosť, začervenanie, cyanózu a celkový vzhľad vrátane prejavov, ako únava, zanedbanosť, nepokoj.“

Pacient, ktorý sa podľa lekárky zadýcha už pri krátkej chôdzi, môže mať závažnú chudokrvnosť, ochorenie srdca alebo pľúc. „Keď sa pohybuje veľmi pomaly a stuhnuto, zase neurologický problém alebo chronickú bolesť.“

Veľmi dôležité je podľa nej aj „vyžarovanie“ pacienta. „To je niečo, čo sa ťažko meria, ale skúsený lekár to vie navnímať. Hlavne vo všeobecnom lekárstve, kde pacienta poznáme roky, si ľahšie všimneme, keď príde k nejakej zmene.“

Podľa kardiológa, internistu a predsedu Českej internistickej spoločnosti pri Českej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyně Richarda Češku môžu byť varovné príznaky zjavn...

Jednou z možností je napríklad „intermittent fasting“, teda prerušované hladovanie. Znamená to vyhradiť si počas dňa približne 8 až 9 hodín, keď prijímame jedlo, a zvyšných približne 16 hodín nejesť.

Môže to vyzerať napríklad tak, že prvé jedlo máme o 10.00 h, posledné o 18.00 h a potom už nič. To je jedna z metód, ktoré môžu byť veľmi efektívne. To však neznamená, že počas tých ôsmich hodín môžeme jesť čokoľvek a v akomkoľvek množstve.

Dôležité je aj zmenšiť porcie a mať dostatočný príjem bielkovín, ktoré zasýtia najviac. Pomôcť môžu takzvané náhrady, teda potraviny, ktoré zvyšujú pocit sýtosti a plnosti.

Ide najmä o potraviny s vyšším obsahom vlákniny, ako sú ovocie, zelenina či celozrnné výrobky, napríklad ovsené vločky. Tie zasýtia na dlhší čas, vstrebávanie živín je pomalšie a pomalšie stúpa aj glykémia, teda hladina cukru v krvi, a inzulín.

Následný pokles je potom pozvoľnejší a aj pocit hladu je iný. Zdôraznila by som aj jednoduché pravidlá. Ak chce človek znížiť príjem, môže si skúsiť z taniera odobrať približne tretinu porcie.

Najmä by som odporúčala ubrať z príloh. Dôležité je mať kvalitný zdroj bielkovín, primeranú prílohu a veľa zeleniny. Ideálne je začať práve zeleninou, potom zjesť zdroj bielkovín – či už je to mäso, vajcia, tvaroh alebo strukoviny – a ak príloha zostane, pokojne ju už nedojesť.

Loď so zostávajúcimi pasažiermi sa plavila smerom na španielske Kanárske ostrovy, kde jej príchod podlieha zvýšenej pozornosti.

Dve teórie prepuknutia

Dvaja pasažieri vo vážnom stave, ktorí boli z lode evakuovaní, dorazili do Holandska na ošetrenie, uviedol vo štvrtok prevádzkovateľ lode, spoločnosť Oceanwide Expeditions. Tretí evakuovaný, ktorý podľa spoločnosti momentálne nevykazuje žiadne príznaky, tam tiež dostáva lekársku starostlivosť.

Evakuovaní pasažieri sú britský štátny príslušník, 65-ročný nemecký občan a 41-ročný holandský člen posádky.  Odkedy loď minulý mesiac opustila Argentínu, zomreli traja ľudia – holandský pár a nemecký štátny príslušník.

Hovorca holandskej vlády vo štvrtok pre CNN uviedol, že žena išla na testy do amsterdamskej nemocnice po možnej expozícii súvisiacej s loďou.

Holandské médiá informovali, že ide o členku posádky leteckej spoločnosti KLM, ktorá bola v kontakte so 69-ročnou Holanďankou, ktorá minulý mesiac zomrela v Južnej Afrike.

Prepuknutie nákazy sa spája s kmeňom hantavírusu Andes, zriedkavým, ale potenciálne závažným vírusom, ktorý sa v niektorých prípadoch môže šíriť medzi ľuďmi prostredníctvom blízkeho kontaktu.

Juhoafrické zdravotnícke orgány uviedli, že laboratórne testy identifikovali kmeň Andes v dvoch potvrdených prípadoch súvisiacich s plavidlom, informovala agentúra Reuters, pričom sledovanie kontaktov stále prebieha.

Vyšetrovatelia sa zameriavajú na dve hlavné teórie, ktoré vysvetľujú, ako sa vírus dostal do prostredia lode. Jednou z nich je predchádzajúca expozícia na pevnine. Cestujúci mohli byť vystavení vírusu poč...

Bod zlomu

Začiatkom tohto mesiaca klinická štúdia fázy 3 – predposledná fáza testovania liekov – zistila, že liek s názvom daraxonrasib, určený na zacielenie na genetickú mutáciu, môže v kombinácii s chemoterapiou takmer zdvojnásobiť výsledky prežitia u pacientov s rakovinou pankreasu.

Ovplyvnený gén s názvom KRAS pomáha regulovať rast buniek. Ale keď mutuje, bunky „sa stále delia, rastú a delia, až kým prakticky nevyhasnú život pacienta,“ hovorí Olatunji Alese, onkológ z Winship Cancer Institute na Emory University, ktorý sa špecializuje na gastrointestinálne rakoviny.

Mutácie KRAS nie sú jedinečné pre rakovinu pankreasu, ale sú prítomné vo veľkej väčšine nádorov pankreasu. Lieky ako daraxonrasib sú navrhnuté tak, aby pôsobili na túto chybu, viažu sa na zmenený proteín a blokujú signály, ktoré riadia nekontrolovaný rast.

V najnovšej fáze skúšania pacienti, ktorí liek dostali, žili v priemere 13,2 mesiaca v porovnaní so 6,7 mesiaca u tých, ktorí ho nedostali.

Možno to neznie ako vzrušujúci nárast – tesne pod šesť mesiacov – „ale pri rakovine pa...

Stehná a zadok patria k najväčším svalovým skupinám v ľudskom tele a podieľajú sa na každodenných pohyboch, ktoré väčšina z nás berie ako samozrejmosť.

Práve sila a funkčnosť týchto svalov pritom môže súvisieť nielen s našou mobilitou alebo pohyblivosťou, ale aj s celkovým zdravím a dĺžkou života, uvádza iDnes.cz.

Stehná ako ukazovateľ zdravia

Nejde len o samotnú dĺžku dožitia, ale aj o jeho kvalitu. Vďaka „silným základom“ sa môžeme aj ku koncu života tešiť dobrému zdraviu a samostatne zvládať každodenné činnosti.

Veľkú úlohu v tom hrajú stehenné svaly, predovšetkým kvadricepsy a hamstringy, ktoré ovplyvňujú stabilitu, pohyblivosť aj metabolické zdravie.

Podľa dostupných štúdií sa u ľudí s väčším obvodom stehien (alebo vyšším objemom svalovej hmoty v tejto oblasti) znižuje riziko úmrtia na celý rad ochorení.

Dokonca vrátane obáva...

Sedem prípadov

Loď, ktorú prevádzkuje cestovná kancelária Oceanwide Expeditions, minulý mesiac opustila argentínske mesto Ushuaia a vydala sa na plavbu cez Atlantický oceán, pričom sa zastavila na niektorých z najodľahlejších ostrovov sveta. Počas cesty však niekoľko pasažierov ochorelo rýchlo sa zhoršujúcim ochorením dýchacích ciest, uvi...

Hantavírus je zriedkavé, ale závažné respiračné ochorenie, ktoré môže spôsobiť silné krvácanie, horúčku a dokonca smrť. Vírus sa šíri hlodavcami, ako sú myši a potkany, najmä močom a trusom infikovaných zvierat, píše pre The Conversation Thomas Jeffries, ktorý prednáša mikrobiológiu na Western Sydney University.

Hantavírus sa zvyčajne nešíri z človeka na človeka. V zriedkavých prípadoch sa však môže šíriť medzi ľuďmi. Na celom svete sa odhaduje 150 000 až 200 000 prípadov hantavírusu ročne....

V Laboratóriu regulácie motoriky CEM SAV vo všeobecnosti skúmame mechanizmy udržiavania rovnováhy vzpriameného postoja, sedu i chôdze.

Zaujímajú nás zmeny, ktoré sa dejú vplyvom starnutia, ale aj vplyvom viacerých neurologických porúch, napr. Parkinsonovej choroby alebo po cievnej mozgovej príhode.

Zvlášť sa venujeme výskumu tzv. senzorickej integrácie, teda sledujeme, ako sa jednotlivé zmysly zapájajú pri udržiavaní rovnováhy, a to najmä vtedy, keď sa náhle zmenia podmienky prostredia.

Rozlišujeme, ako v takýchto podmienkach reagujú zdraví mladí či starší ľudia, a následne reakcie porovnávame s ľuďmi, ktorí patria k najviac zraniteľným skupinám, čo sa týka rizika pádu.

A to sú práve starší ľudia s neurologickým alebo kognitívnym deficitom. Následne hľadáme ukazovatele, ktoré by mohli poukazovať na to, že sa u daného jednotlivca takéto ochorenie môže v budúcnosti rozvinúť.

Keď sa pozriete na človeka, ako kráča, čo všetko sa dá z jeho chôdze vyčítať?

Chôdza nám vie napovedať veľa. Keď skúmame chôdzu v populácii zdravých ľudí alebo pacientov, sledujeme viaceré parametre, napr. rýchlosť, dĺžku kroku, symetriu medzi pravou a ľavou stranou, šírku opornej bázy, čas trvania stojnej a švihovej fázy.

Popri tom sa hodnotí postavenie jednotlivých segmentov tela, pohyb trupu, panvy a horných končatín, spôsob došľapu, ale aj celková stabilita pri chôdzi. Dôležité je tiež brať do úvahy, či človek pri chôdzi trpí strachom z pádu alebo bolesťou.

V klinickej praxi sa dôraz kladie na dôkladné pozorovanie individuálneho vzorca chôdze, ktorý napovedá, či v prípade patológie ide o ortopedický, neurologický alebo funkčný problém....

Vedkyňa zo Slovenskej akadémie vied a diabetologička Adela Penesová v rozhovore pre HN magazín hovorí: „Ak sa človek stravuje zdravo a jeho jedálniček je vyvážený, pravdepodobne bude problém v tom, že kalorický príjem je predsa len o niečo vyšší, než potrebuje. Vždy je to predovšetkým otázka príjmu a výdaja energie. Niekedy zohrávajú úlohu aj zdanlivé detaily. Môžeme napríklad dať rovnaký recept dvom ľuďom, no každý ho pripraví inak. V recepte môže byť uvedená jedna malá čajová lyžička oleja, ale niekto si do šalátu pridá dve polievkové lyžice. To už predstavuje násobne vyšší energetický príjem. Pri tukoch je to obzvlášť dôležité, pretože jeden gram tuku má 9 kilokalórií, čo je najviac zo všetkých makroživín. Bielkoviny a sacharidy majú 4 kilokalórie na gram, alkohol 7 kilokalórií na gram. Práve v tomto môžu vzniknúť významné rozdiely,” upresňuhe odborníčka.

Samozrejme, záleží aj od veľkosti porcií a od kombinácie jedál. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viac. Patrí medzi ne aj vek. Penesová pokračuje: „Je rozdiel, či ide o 25-ročnú ženu alebo 65-ročnú ženu. Po menopauze metabolizmus klesá až o 15 percent, a preto môže byť energetický výdaj nižší. To znamená, že aj keď životospráva zostáva rovnaká, v období perimenopauzy môže byť priberanie pravdepodobnejšie. Rolu môžu zohrávať aj hormonálne faktory, najmä tie prirodzené, ktoré sa menia s vekom. Úplne iná situácia je u dospievajúceho mladého človeka a iná u seniora. Svoju úlohu môže mať aj istá predispozícia v tom, ako organizmus narába so živinami, ako aj to, akú máme prirodzenú tendenciu a afinitu k pohybovej aktivite.“

Treba rátať kalórie?

Diabetologička nepovažuje počítanie kalórií za úplne prvý kro...

Spúšťačom môžu byť napríklad nevhodný spôsob stravovania (mastné či ťažké jedlá, veľké porcie), zvýšený vnútrobrušný tlak pri obezite, užívanie niektorých liekov, tehotenstvo alebo stres.

Pomôcť môže úprava jedálnička, menšie a častejšie porcie, dostatočný pitný režim či vyhýbanie sa ležaniu bezprostredne po jedle. Ak problémy pretrvávajú, je vhodné konzultovať ich s odborníkom.

Veľmi častý problém

Počas tehotenstva môžu tieto nepríjemné prejavy prichádzať častejšie. Vplyv hormonálnych zmien a rastúcej maternice spôsobuje, že žalúdočná šťava sa ľahšie vracia späť do pažeráka.

„Pálenie záhy patrí medzi veľmi časté ťažkosti počas tehotenstva. Súvisí najmä s hormonálnymi zmenami, ktoré uvoľňujú svalstvo tráviaceho traktu, ale aj s tlakom rastúcej maternice na žalúdok....

Viac vitamínu a nižší obsah tau proteínu

Výskumníci poznamenávajú, že zistenia ukazujú súvislosť, nie dôkaz, že vitamín D priamo znižuje hladiny tau proteínu alebo znižuje riziko demencie.

Štúdia sledovala 793 dospelých, ktorí mali priemerný vek 39 rokov a na začiatku netrpeli demenciou. Výskumníci na začiatku štúdie merali hladinu vitamínu D v krvi každého účastníka.

Približne o 16 rokov neskôr účastníci podstúpili skenovanie mozgu na vyhodnotenie hladín tau a amyloid beta proteínov, ktoré sa považujú za biomarkery Alzheimerovej choroby.

Hladina vitamínu D nad 30 nanogramov na mililiter (ng/ml) bola klasifikovaná ako vysoká, zatiaľ čo hladiny pod touto hranicou boli považované za nízke. Celkovo malo 34 percent účastníkov nízke hladiny vitamínu D a iba päť percent uviedlo, že užívalo doplnky vitamínu D.

Po zohľadnení faktorov, ako je vek, pohlavie a príznaky depresie, výskumníci zistili, že vyššie hladiny vitamínu D boli o niekoľko rokov neskôr spojené s nižšími hladinami tau proteínu. Hladiny vitamínu však neboli spojené s množstvom amyloid beta proteínu v mozgu.

„Výsledky sú sľubné, pretože naznačujú súvislosť medzi vyššími hladinami vitamínu D v ranom strednom veku a nižšou záťažou tau proteínu v priemere o 16 rokov neskôr. Stredný vek je obdobím, kedy môže mať modifikácia rizikových faktorov väčší vplyv,“ povedal Mulligan. Jedným z obmedzení štúdie je, že hladiny vitamínu D boli merané iba raz a neboli sledované v priebehu času....

Často to prejdete s tým, že stačí použiť balzam a bude pokoj. Lenže pery patria k najcitlivejším miestam na tele a veľmi rýchlo reagujú na vnútorné zmeny.

Nemajú ochrannú vrstvu ako koža inde na tele, a preto sa na nich prejaví nedostatok tekutín, vitamínov i celková kondícia organizmu.

Práve preto sa oplatí venovať im dostatok pozornosti. Môžu byť totiž prvým signálom, že niečo nie je v rovnováhe, a včas vás tak upozorniť, že telo potrebuje viac starostlivosti, pokoja alebo zmenu návykov.

• Suché a popraskané pery

Najčastejší problém, ktorý pozná takmer každý. Môže za ním byť obyčajný nedostatok tekutín, ale aj suchý vzduch, vietor alebo časté olizovanie pier. Pokiaľ sa však suchosť vracia opakovane, môže ísť aj o signál, že telu chýbajú vitamíny, najmä skupiny B.

Pomôže tak nielen balzam, ale hlavne správny pitný režim a pestrejšia strava. Dobré je tiež obmedziť časté olizovanie pier, ktoré ich stav vo výsledku ešte zhoršuje.

• Veľmi bledé pery

Ak pery strácajú svoju prirodzenú farbu a pôsobia až sivo alebo bielo, mô...

Ako funguje repelent

Noste aj svetlé oblečenie, aby bolo kliešte ľahšie vidieť, a zastrčte si nohavice do ponožiek, aby sa vám nemohli šplhať po nohaviciach. 

Keďže zvyčajne hľadajú menšie zvieratá, často sa prichytia niekde od pása nadol a potom sa plazia hore. Bežným správaním je „hľadanie“, kedy kliešte vyliezajú na vrchol stebla trávy a čakajú tam s natiahnutými prednými nohami, pripravené prichytiť sa, keď okolo prejde hostiteľ.

Použite repelent, ktorý odpudzuje kliešte, vrátane tých, ktoré obsahujú DEET. Percento DEET určuje, ako dlho účinkuje, takže ak budete v dome kliešťov len hodinu alebo dve, je v poriadku nižšie percento, uviedol pre National Geographic Michael Reiskind, entomológ na Štátnej univerzite v Severnej Karolíne.

Ak budete vonku dlhšie, je rozumné až 25 percent, alebo repe...

„Žili v oceánoch za...

Celkom dobre. Spánok však nie je stabilná veličina ako meter či kilogram. Raz sa zobudíte ľahko, inokedy máte pocit, že ste spali dosť, ale mozog je ešte v servise.

Spánok je živý biologický proces, ktorý sa riadi tým, čo ste cez deň zažili, v akom období sa nachádzate, aj tým, ako vám tikajú biologické hodiny.

Ako vyzerá váš štandardný spánkový režim?

Moja hlavná zásada je jednoduchá: režim má byť taký, aby vás v živote podporoval, nie trestal. Pre väčšinu ľudí je najdôležitejší stabilný čas vstávania. Tým dávate mozgu kotvu, podľa ktorej si vie lepšie nastaviť večernú ospalosť.

Posledné dve hodiny pred spánkom sa snažím postupne znižovať stimuláciu – akoby som stlmoval svetlá na pódiu, aby telo pochopilo, že končí predstavenie dňa.

Prakticky to znamená menej jasného svetla, menej pracovných podnetov, ľahšiu večeru a mentálny „výbeh“ do ticha – cez dýchanie, krátku meditáciu či obyčajné ničnerobenie.

V spálni je pre mňa kľúčové, aby bola tma, ticho a trochu chladnejšie ako cez deň, lebo spánok je úzko prepojený s termoreguláciou.

Mali so spánkom problém aj naši predkovia, ktorí si líhali po fyzickej námahe bez akéhokoľvek svetelného rozptylu?

Je lákavé romantizovať si minulosť, že „kedysi sa spalo prirodzene”. Lenže človek nie je len produkt elektriny. Stres, strach, choroba, hluk, konflikty v skupine, hlad, teplo, zima – to vše...

Áno. V Austrálii som sa narodila a žila som tam do svojich osemnástich rokov. Potom som študovala na Univerzite St Andrews v Škótsku a magisterské štúdium som ukončila na Univerzite v Heidelbergu v Nemecku.

Vaša mama je Slovenka a máte krásnu slovenčinu. Ako to u vás doma vyzeralo? Pravdepodobne s vami hovorila po slovensky.

Mama ma už ako malú učila hovoriť po slovensky. Som jej za to veľmi vďačná, pretože som od malička vedela komunikovať so starými rodičmi a celou mojou slovenskou rodinou.

Ako si spomínate na detstvo? Boli ste už vtedy zvedavé dieťa?

Keď som bola malá, vraj som veľmi rada pozorovala hviezdy. Rodičia si to všimli a začali ma trochu viesť k astronómii, ktorá ma veľmi bavila. Myslím, že približne od troch do dvanástich rokov som chcela byť astronómkou a dosť som sa tomu venovala.

Potom sa prihodila jedna vec, na ktorú si jasne pamätám. Súťažne som plávala a pred pretekmi som chodievala k fyzioterapeutovi.

V čakárni som natrafila na článok v časopise National Geographic, ktorý opisoval epigenetický vývoj jednovaječných dvojčiat. Ten článok ma veľmi zaujal, a tak som si začala hľadať podobné a prišla som na to, že epigenetika je nesmierne zaujímavá vedná disciplína.

Ak by som to mala jednoducho vysvetliť, bolo by to asi takto – keď si predstavíme genóm, ktorý predstavuje naše celkové genetické zloženie ako klavír, epigenetika je spôsob, ako sa na tom klavíri hrá. Pridaním rôznych chemických zlúčenín na nukleotidové bázy sa naše gény buď „zapnú“, alebo „vypnú“.

Čiže práve spomínaný článok vo vás odštartoval prvý vážnejší záujem o vedu?

Presne tak. Písalo sa tam o identických dvojčatách a o tom, že aj keď majú rovnakú DNA, môžu sa od seba veľmi líšiť – nielen výzorom, ale aj inými vlastnosťami. To ma veľmi zaujalo.

Začala som si o genetike viac čítať a venovala som sa jej. Jedna z prvých vecí, na ktoré som narazila, bol príbeh Dolly – prvej naklonovanej ovce.

Neskôr, keď som bola na strednej škole, som o svojom záujme o epigenetiku, ale aj genetiku povedala svojmu profesorovi biológie. Spomenul mi, že pozná vedeckých výskumníkov v oblasti molekulárnej a bunkovej biológie na univerzite v Perthe.

V tom čase pôsobili na University of Western Australia a neskôr sa presunuli do nových výskumných priestorov na Murdoch University.

Obaja sa venovali a naďalej sa zaoberajú výskumom Duchennovej svalovej dystrofie. Je to genetické ochorenie spôsobujúce postupné ochabovanie svalov.

Ide o recesívne ochorenie viazané na chromozóm X a keďže muži majú len jeden chromozóm X, práve oni sú v 99 percentách prípadov touto chorobou postihnutí.

Postupne im chradne svalstvo nielen na rukách a nohách, ale postihnuté sú aj iné dôležité orgány, ako pľúca a srdce, ale aj dýchacie svalstvo. Títo pacienti sa, žiaľ, často nedožívajú ani tridsiatky.

Spomínaní dvaja profesori mi túto problematiku vysvetlili a navrhli mi projekt, na ktorom som dostala príležitosť s nimi spolupracovať. Ako vieme, na syntézu potrebných proteínov sa naše gény prepisujú do mediátorovej RNA (mRNA).

Keďže exóny nesú informácie potrebné na syntézu proteínov, intróny sa odstránia a nakoniec sa RNA pretransformuje na proteín.

Mutácie jedného bázového páru, ktoré som skúmala, zmenili „strihanie“ mRNA, čo zabránilo syntéze proteí...

„Veľkým problémom je, koľko z nich je skutočne biologicky dostupných,“ alebo ako sa živina trávi a následne vstrebáva do krvného obehu, hovorí pre National Geographic Jean-Marc Zingg, docent biochémie a molekulárnej biológie na Univerzite v Miami.

„Mnohé z týchto fytochemikálií sa v tele neabsorbujú príliš efektívne,“ hovorí. Je to preto, že mnohé z nich sa rozkladajú skôr, než stihneme využiť ich prínos.

Výskum však ukazuje, že určité potraviny môžu pri spoločnej konzumácii zvýšiť nu...

Každý šiesty človek

Najnovšie odhady naznačujú, že v súčasnosti žije s týmto ochorením 1,3 miliardy ľudí na celom svete, čo predstavuje 143-percentný nárast len ​​za tri desaťročia.

Postihnutý je približne každý šiesty človek, čo znamená 16 percent. Predpokladá sa, že prevalencia tohto ochorenia ešte vzrastie, a to najmä v dôsledku rastu globálnej populácie v kombinácii so zmenami životného štýlu, ako je rastúca obezita a vysoká hladina cukru v krvi.

Štúdia zistila, že v roku 1990 žilo so stukovatením pečene približne 500 miliónov ľudí. Do roku 2023 sa toto číslo zvýšilo na 1,3 miliardy.

Predpokladá sa, že do roku 2050 postihne 1,8 miliardy ľudí, čo predstavuje 42-percentný nárast oproti roku 2023. Globálna miera prevalencie vzrástla v roku 2023 na 14 429 prípadov na 100 000 ľudí, čo predstavuje 29-percentný nárast oproti roku 1990.

Steatóza bola častejšia u mužov ako u žien a mala najvyššiu mieru prevalencie u starších dospelých vo veku 80 až 84 rokov. Najväčší počet postih...

Má odlišný tvar povrchovej časti, ktorá je kľúčová pre vstup do ľudských buniek. To mu umožňuje obchádzať imunitný systém. Prejavuje sa bežnými príznakmi infekcie horných dýchacích ciest, ako je k...

Čo ste raňajkovali a čo ste si naložili na tanier tesne pred spaním? Mali ste čas vybehnúť na čerstvý vzduch? Čo ste si večer pozreli pred spaním – napínavý thriller, politickú diskusiu, prírodopisný či vojnový dokument?

Spánková „anamnéza“ skrýva v sebe množstvo premenných. „Dobre strávený deň prináša šťastný spánok,“ povedal Leonardo da Vinci a súčasným odborníkom na spánok neostáva iné, ako súhlasiť. Aj tie najnepatrnejšie činnosti, ktoré počas dňa robíme, vplývajú na to, ako dobre sa nám (ne)bude spať.

Prečo nevieme „dobre spať“?

Podľa slovenského vedca a neurogenetika, ktorý pôsobí ako doktorand na Viedenskej univerzite, Tomáša Eichlera, žijeme proti dvom prirodzeným regulátorom spánku súčasne – nerešpektujeme svoje biologické hodiny a spánkový tlak.

„Biologické hodiny potrebujú pravidelnosť – ráno svetlo, večer tmu. Spánkový tlak potrebuje cez deň rozumný výdaj energie a večer uvoľnenie. Moderný život je často presným opakom: ráno sme v interiéri v tme, večer v jasnom svetle. Cez deň sedíme, večer sa „dostimulujeme“ obrazovkami či prácou za notebookom. A potom sa čudujeme, že telo nevie zaspať. To nie je slabá vôľa, ale logická reakcia biológie,“ hovorí vedec, ktorý sa venuje štúdiu mechanizmov spánku a prebúdzania v nervovom systéme a dlhodobo popularizuje neurovedu spánku pre HN magazín.

„Ak cez deň skáčete medzi úlohami, ste v permanentných notifikáciách a mozog je v režime „poplach“, večer mu zrazu nepoviete: tak a teraz buď pokojný,“ upozorňuje odborník.

Spánku podľa neho prospieva denná štruktúra, rozumné tempo a momenty, „keď sa učíme striedať myslenie s nemyslením – aj v mini verzii počas dňa.“

Štyri páky na spánok

Strava, pohyb, čerstvý vzduch a stres – to sú podľa Tomáša Eichlera štyri efektívne páky, ktorými vplývame na spánok. „Pohyb buduje spánkový tlak, stres ho naopak rozbíja, ...

Fyzioterapeut Tomáš Rychnovský to v rozhovore pre Tému pomenúva priamo: „Miesto, ktoré bolí, nemusí byť dôvodom bolesti. Problém môže byť úplne inde.“ A pripomína aj starú rehabilitačnú poučku: „Ten, kto lieči v mieste bolesti, je stratený.“

Prenesená bolesť

Práve tu sa začína rozdiel medzi tým, čo cítime, a tým, čo sa v tele naozaj deje. Jedna vec je lokálna bolesť – teda stav, keď problém vzniká priamo v postihnutom mieste: v poranenom svale, preťaženom kĺbe, zapálenej šľache či podráždenom nerve.

Druhá je prenesená bolesť, keď telo signalizuje problém mimo jeho skutočného zdroja. A tretia rovina je funkčná porucha – situácia, keď ešte nemusí byť prítomné výrazné štrukturálne poškodenie, ale zmenená súhra svalov, zlé pohybové stereotypy, napätie či dlhodobé preťažovanie už vytvárajú bolesť a obmedzenie.

Práve funkčné poruchy bývajú zradné. Na snímke často nevyzerajú dramaticky, pacient však napriek tomu trpí. Alebo naopak: nález existuje, no nevysvetľuje celú intenzitu ťažkostí.

Aj preto nie je správne sústrediť sa len na jeden obraz z magnetickej rezonancie, jeden výrastok, jednu platničku, jediné miesto nálezu. Treba tiež podotknúť, že nie každá bolesť znamená trvalé poškodenie.

Ako upozorňuje fyzioterapeut Vojtech Kovařovic v rozhovore pre Tému: „Vo chvíli, keď máte bežnú bolesť chrbta ešte bez zmeny štruktúry a zachytíme ju včas, máte veľkú šancu, že to nespôsobí trvalú zmenu priamo v tkanivách.“

Pri bolestiach sa preto oplatí myslieť menej bodovo a viac v mapách. Nepýtať sa iba: kde to bolí? Ale aj: čo tomu predchádzalo, čo všetko s tým súvisí, čo je preťažené, čo nefunguje, čo telo kompenzuje?

Bolesť hlavy, ktorá nevzniká v hlave

Keď nás rozbolí hlava, prirodzene predpokladáme, že problé...

Napríklad na TikToku, ktorý patrí medzi najúčinnejšie platformy v propagácii kozmetiky, si príspevky o starostlivosti o pleť každý mesiac pozrie okolo miliardy ľudí. Účinky mnohých receptov a produktov, ktoré tam influenceri propagujú, však nemajú žiadne vedecké opodstatnenie.

A akoby toho nebolo dosť, okrem pochybných produktov ponúkajú sociálne siete aj zavádzajúce informácie. Niektoré správy sú pritom vyslovene nebezpečné: patrí medzi ne napríklad tvrdenie, že krémy chrániace pred slnečným žiarením vyvolávajú rakovinu kože a navyše bránia organizmu v syntéze vitamínu D.

Napriek tomu, že ide o nezmysel, to však mnohým ľuďom nebráni v tom, aby používali neoverené produkty a riadili sa dezinformáciami.

„V porovnaní s minulosťou vidíme u ľudí oveľa väčšiu ochotu experimentovať na sebe,“ konštatuje v rozhovore pre vedecký časopis Nature dermatologička Rajani Kattaová z Health Science Center na University of Texas v americkom Houstone.

Užitočné mikroorganizmy

Lekári a vedci nepopierajú zásadný význam kože pre ľudské zdravie, zdôrazňujú však, že na udržanie zdravej pokožky nie sú potrebné žiadne zložité procedúry. Zdravý životný štýl je pre kožu väčším prínosom ako drahá kozmetika a zložité procedúry odporúčané na sociálnych sieťach.

Ľudská koža je pozoruhodný orgán, ktorý v organizme plní rad dôležitých úloh. Má celkovú plochu okolo dvoch metrov štvorcových a skladá sa z troch vrstiev.

Na povrchu sa nachádza pokožka, teda epidermis, pod ňou leží kožná vrstva, teda dermis, a najspodnejšiu vrstvu tvorí podkožné tkanivo, označované ako hypodermis.

V koži neustále vznikajú nové bunky, ktoré nahrádzajú približne 40 000 buniek, ktoré každý deň odumierajú a odlupujú sa. Povrch kože, označovaný ako stratum corneum, tvorí vrstva odumretých, plochých buniek naplnených bielkovinou keratínom....

Podiatrička Denisa Mertl to v nedávnom rozhovore pre HN magazín potvrdzuje: „Samotné chodidlo veľa prezradí – napríklad stvrdnutá koža na konkrétnych miestach môže byť signálom zvýšeného tlaku a preťaženia.“ Keď odborník sleduje, ako sa pri záťaži správajú jednotlivé kĺby chodidla, vie z toho podľa nej odhadnúť, čo sa deje vyššie – v kolene, bedre, panve či v krížovej oblasti.

Chôdza je cenná aj preto, že je prevažne automatická. „Keď chodíme, nerozmýšľame nad tým, ako chodíme, je to vrodený inštinktívny pohyb,“ hovorí ďalej Mertl. Práve v tom spočíva jej diagnostická hodnota.

Obyčajný krok môže prezradiť asymetrie, preťaženie aj kompenzácie, ktorými si organizmus pomáha. Ako dodáva Klimpera, „podľa kože, svalov, napätia aj tvaru chodidla často spoznáte, ako sa človek pohybuje“. Z chodidla sa teda dá čítať takmer ako z mapy.

Až do hlavy

Chodidlo nie je len izolovaná časť tela, ktorá sa končí pri členku. Je to základňa, na ktorej stojí celý pohybový aparát. „Akékoľvek chyby chodidiel sa premietajú do funkcie a nastavenia celého tela,“ hovorí Klimpera.

Dôsledky sa pritom nemusia zastaviť pri nohách, ale môžu sa prenášať od kolien cez bedrové kĺby až po chrbticu a v niektorých prípadoch sa prejaviť aj bolesťami hlavy.

Základný princíp je jednoduchý – ak sa pokazí opora, telo musí meniť nastavenie vo všetkých vyššie uložených segmentoch. Klimpera upozorňuje, že aj zdanlivo lokálny problém môže rozhádzať celé pohybové reťazce: „Keď máte prepadnutú klenbu, väčšinou je aj vbočený členok, koleno býva zapadnuté, bedro ide do vnútornej rotácie, čím sa panva naklápa dopredu, na čo reaguje chrbti...

Ďalšie prirodzene sa vyskytujúce peptidy vznikajú pri rozklade bielkovín v tele, napríklad pri trávení potravy.  V posledných rokoch však došlo k prudkému nárastu záujmu o používanie peptidov na terapeutické účely, od chudnutia až po boj proti starnutiu a zotavenie sa po zranení.

Patria sem schválené lieky na chudnutie na predpis založené na syntetických peptidoch, ktoré napodobňujú prirodzené hormóny, ako je semaglutid (nachádza sa vo Wegovy) a tirzepatid (nachádza sa v Mounjaro).

Mnohé peptidy na trhu však neprešli prísnymi regulačnými procesmi, aké sa používajú v liekoch. Namiesto toho ide o neregulované, experimentálne peptidy, ktoré sa predávajú na samoužívanie pomocou injekcií....

Je lákavé to označiť za osobné zlyhanie: príliš veľa času pred obrazovkou, neschopnosť odpojiť sa. Vedci zaoberajúci sa spánkom však tvrdia, že problém je hlbší.

„Možno ukončíte svoj deň,“ hovorí Orfeu Buxton, výskumník spánku na Pensylvánskej štátnej univerzite, „ale váš mozog nedostal hormonálne a nervové signály, ktoré je bezpečné pustiť – klesá hladina kortizolu, aktivujú sa parasympatické dráhy a cirkadiánne hodiny sa úplne presúvajú do nočného režimu.“

V knihe Dopamine Nation píše psychiatrička zo Stanfordu Anna Lembkeová, že neustála digitálna stimulácia tlačí systém odmeňovania v mozgu smerom k túžbe, čo ho necháva nepokojným aj po zhasnutí obrazovky.

Nový výskum to podporuje. Štúdia z roku 2025 v časopise Frontiers in Psychiatry zistila, že vyššia úroveň závislosti od smartfónov bola silne spojená s horšou kvalitou spánku a väčším psychickým stresom – dokonca aj u ľudí, ktorí si zámerne vyhradili čas na odpočinok.

Problém nie je len v tom, že obrazovky posúvajú čas na spanie neskôr. Je to v tom, že aj keď si vyhradíme osem hodín a svetlá zhasnú podľa plánu, fyziológia regenerác...

Liga za duševné zdravie: Regulovať sociálne siete je nevyhnutné, samotný zákaz však problém nerieši

Pre slovenské školy

Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa v posledných rokoch stáva jednou z najdôležitejších tém školského prostredia. Učitelia, školskí psychológovia aj vedenie škôl čoraz častejšie vnímajú, že pohoda žiakov ovplyvňuje nielen ich osobný život, ale aj učenie, vzťahy a atmosféru v triedach.

Práve preto vznikol skríningový nástroj Pohodomer, ktorý školám pomáha lepšie porozumieť tomu, ako sa deti v škole cítia.

Najnovšia výskumná štúdia publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise Frontiers in Psychology predstavuje prvý systematický krok k tomu, aby boli nástroje na mapovanie duševného zdravia detí prispôsobené slovenskému prostrediu.

Hovorí aj to, že naša slovenská skúsenosť sa stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o duševnom zdraví detí a vytvára základ pre ďalší výskum a implementáciu.

Prečo je to také dôležité

Podľa globálnych odhadov zažíva približne každé siedme dieťa vo veku 5 – 19 rokov rôzne ťažkosti v oblasti duševného zdravia.

Tieto problémy môžu ovplyvniť školský výkon, sociálne vzťahy aj celkový vývin dieťaťa. Na druhej strane, dobrá psychická pohoda podporuje odolnosť, prosociálne správanie a zdravé sebavedomie.

Škola je jedným z najdôležitejších miest života dieťa, ktoré ovplyvňuje jeho psychickú pohodu a celkovú kvalitu života.  Zároveň je to jedno z  najlepších miest, kde si možno všimnúť prvé signály psychickej nepohody. Učitelia a odborní zamestnanci sú totiž s deťmi v každodennom kontakte a môžu včas zachytiť zmeny v správaní či prežívaní.

Práve preto sa vo svete čoraz viac využívajú skríningové nástroje duševného zdravia. Ide o krátke dotazníky, ktoré pomáhajú zmapovať:

• psychickú pohodu detí
• vzťahy v škole
• pocit bezpečia a podpory
• zdroje psychickej odolnosti

Takéto nástroje existujú, no vznikli prevažne v anglicky hovoriacich krajinách. Ak majú fungovať aj v inom prostredí, je potrebné ich jazykovo a kultúrne prispôsobiť.

„Ukázalo sa, že preklad nestačí. Ak chceme, aby deti otázkam naozaj rozumeli, musíme ich prispôsobiť ich jazyku, skúsenostiam a tomu, ako premýšľajú o svete,“ vysvetľuje Lenka Janík Blašková, autorka štúdie.

Štúdia sa zamerala na adaptáciu medzinárodne používaných nástrojov psychickej pohody detí na slovenské školské prostredie. Výskum sa realizoval pod vedením Lenky Janík Blaškovej z Inštitútu aplikovanej psychológie, Fakulty sociálnych a ekonomických štúdií, Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s. Kornéliou Ďuríkovou, odbornou konzultankou Koalície škôl za duševné zdravie, Liga za duševné zdravie.

Čo bolo v Pohodomeri zaujímavé?

Do výskumu sa zapojilo 108 žiakov rôzneho veku zo základných a stredných škôl na Slovensku. Deti dotazníky vyplnili a následne sa zúčastnili diskusií, v ktorých vysvetľovali

• ako rozumejú otázkam v Pohodomeri
• čo im v otázkach v Pohodomeri chýba
• ktoré formulácie sú pre nich prirodzené

Výsledkom bol participatívny proces kutúrnej validácie, čo znamená, že  nástroje sa neprispôsobovali „od stola“, ale spolu s deťmi.

Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu bolo to, ako deti premýšľajú o otázkach týkajúcich sa ich pocitov a vzťahov. „Deti nie sú malí dospelí a dotazníky pre nich, ani tak nemôžu fungovať. Keď dáme deťom priestor, veľmi presne vedia povedať, čo im dáva zmysel a čo nie,“ hovorí Janík Blašková.

„V jednej triede máte deti s rôznymi skúsenosťami, jazykovým zázemím aj schopnosťami. Je ilúzia myslieť si, že všetky budú otázkam rozumieť rovnako,“ vysvetľuje ďalej Janík Blašková.

Ukázalo sa, že aj pri kvalitnom preklade môžu niektoré – najmä abstraktné – pojmy pôsobiť nejednoznačne alebo si ich deti vysvetľujú odlišne.

Napríklad pojem „osamelosť“ alebo „rozhodovanie v rodine“ nebol pre všetky deti automaticky zrozumiteľný, zatiaľ čo výrazy ako „stratiť nervy“ vedeli deti veľmi konkrétne opísať, na príkladoch zo života.

Zaujímavým zistením bolo aj to, že mnohé deti nemali predtým skúsenosť s podobnými dotazníkmi o duševnom zdraví. Pre viacerých to bolo prvýkrát, keď sa ich niekto systematicky pýtal na to, ako sa cítia.

Najdôležitejšie zistenia

Triedy na slovenských školách sú veľmi rôznorodé. Jazykovo aj v schopnostiach žiakov. Preto nemôžeme predpokladať, že všetky deti otázkam rozumejú rovnako.

Pri odpovedaní vychádzajú z vlastných skúseností a konkrétnych situácií. Nielen zo samotného textu otázky. Napríklad otázku, či by niekomu v škole chýbali, si spájali s reálnymi situáciami.  Ako napríklad či sa im niekto ozve, keď neprídu do školy. 

Príklady, ktoré dospelí považujú za bežné (napr. spoločné pozeranie televízie), deti vnímali s humorom, pretože ich každodenná realita je dnes odlišná.

Pre slovenské školy je kľúčové zistenie, že samotný preklad dotazníka nestačí na to, aby prinášal presné údaje. Výsledky ukazujú, že drobné jazykové nuansy alebo kultúrne rozdiely môžu ovplyvniť odpovede. Napríklad slovo „vždy“ deti v slovenčine vnímajú veľmi striktne, a preto ho vyberajú menej často. 

Zistilo sa tiež, že niektoré otázky potrebujú lepšie prispôsobenie slovenskému kontextu. Dôležité je tiež vnímať regionálne rozdiely.

Tí, ktorí dotazníky v školách administrujú, by mali postupovať podľa stanovenej metodiky a zároveň by mali vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom sa deti môžu pýtať, ak niečomu nerozumejú.

Pozitívnym zistením je aj to, že deti a mladí ľudia dnes vnímajú tému duševného zdravia citlivo a so záujmom. Mnohí sa aktívne zapájali do diskusií a mali chuť zdieľať svoje skúsenosti aj názory. Ukazuje sa, že keď im dáme priestor, dokážu byť dôležitými partnermi vo výskume aj pri zlepšovaní prostredia v školách.

Výsledky výskumu poukázali na tri dôležité veci:

1. Skríning duševného zdravia detí je pre školy veľmi užitočný nástroj.
2. Nástroje používané v zahraničí je potrebné citlivo prispôsobiť jazyku a kultúre slovenských detí.
3. Zapojenie samotných detí do vývoja nástrojov výrazne zvyšuje ich kvalitu a zrozumiteľnosť.

Pohodomer dáva deťom a dospievajúcim hlas

„Pohodomer nie je len meranie. Je to spôsob, ako dať deťom hlas. Je to nástroj, vďaka ktorému sa v školách pýtame, ako sa deti naozaj majú“, hovorí Kornélia Ďuríková.

Dáta z Pohodomera môžu školám pomôcť:

• identifikovať oblasti, kde sa žiaci kde sa cítia bezpečne a naopak necítia bezpečne
• zachytiť signály psychickej nepohody
• sledovať zmeny v pohode žiakov v čase
• plánovať preventívne aktivity a podporu

„Je to nástroj, ktorý pomáha školám lepšie porozumieť tomu, čo sa deje v triedach, medzi žiakmi a v živote detí. Otvára tému duševného zdravia a psychickej pohody detí. Ponúka témy k diskusiám, preventívnym aktivitám ale aj intervenciám.“, hovorí Kornélia Ďuríková.

V prostredí, kde sa o duševnom zdraví hovorí málo, môže mať takýto nástroj ešte jeden efekt – pomáha vytvárať spoločný jazyk o psychickej pohode v škole.

Čo znamená publikovanie v časopise

Frontiers in Psychology patrí medzi medzinárodne rešpektované vedecké časopisy v oblasti psychológie. Články v tomto časopise prechádzajú recenzným konaním (peer review) – teda hodnotením nezávislými odborníkmi. Publikovanie výskumu v takomto časopise znamená, že:

• výskum spĺňa medzinárodné vedecké štandardy
• výsledky sú relevantné aj pre zahraničnú odbornú komunitu
• slovenská skúsenosť sa stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o duševnom zdraví detí

„Publikovanie v tomto časopise je signál, že aj skúsenosť zo Slovenska má svoje miesto v medzinárodnej vedeckej diskusii a môže prispieť k tomu, ako sa o duševnom zdraví detí premýšľa v iných krajinách, ktoré riešia podobné otázky v oblasti duševného zdravia detí. „Teší nás, že náš výskum obstál v medzinárodnom hodnotení a môže byť užitočný aj pre iné krajiny,“ vysvetľuje Janík Blašková

Štúdia predstavuje prvý krok v adaptácii medzinárodných nástrojov skríningu duševného zdravia pre slovenské školy a vytvára základ pre ďalší výskum a implementáciu.  

Dopĺňa, že tie úvahy súznia s mienkou mnohých onkologických pacientov, ktorí prisudzujú svoju diagnózu psychosociálnym problémom a ...

Ľudstvo trápili od nepamäti a liečbu masážami, obkladmi a bylinkami si na ne ordinovali už naši predkovia okolo roku 3000 pr. n. l. v starovekej Mezopotámii a Egypte.

V stredoveku sa liečba bolestivého chrbta neraz spájala s magickými rituálmi, púšťaním žilou, mechanickým naprávaním, bylinnými obkladmi či prikladaním pijavíc. Moderné fyzioterapeutické prístupy sa datujú až od devätnásteho storočia.

Bolesti chrbta patria dnes k najčastejším dôvodom absencií zamestnancov a študentov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zažije počas života významnú bolesť chrbta približne 60 – 70 % dospelých.

Chronická bolesť dolnej časti chrbtice pritom postihuje približne 540 miliónov ľudí na svete. Navyše, približne 90 % prípadov sa považuje za nešpecifickú bolesť, ktorá nemá presne identifikovateľnú príčinu.

Lekár detektív

Napriek technologickému pokroku a umelej inteligencii prenikajúcej do všetkých oblastí medicíny musí byť lekár odhaľujúci skutočný pôvod bolesti tak trochu detektív.

„Ak príde pacient s bolesťou krčnej chrbtice, hodnotíme napríklad aj to, či nemá asymetricky ploché nohy. Laicky povedané,,či sa mu neprepadla klenba na nohe‘. To totiž môže rozhodiť celú krivku chrbtice a prejaviť sa napríklad len bolesťou hlavy. Často je to skoro detektívka – snažíme sa zistiť, kde je základný spúšťač ťažkostí, ktorý,rozhodenie‘ nášho tela spôsobil. Preto sa pri vyšetrení nesústredíme len na bolestivé miesto, ale skúmame pohybový aparát ako celok. Hľadáme kľúč ku chorobe,“ hovorí v rozhovore pre magazín Téma Martina Kövári, primárka Kliniky rehabilitácie a telovýchovného lekárstva 2. LF UK a FN Motol, ktorá v praxi kombinuje neurológiu s rehabilitáciou a fyzikálnou medicínou.

Spolu s kolegami sa jej podarilo vybudovať aj spastické centrum (spasticita je stav zvýšeného svalového napätia a stuhnutosti, často po neurologických ochoreniach alebo úrazoch mozgu či miechy, pozn. red.).

Najčastejší vinníci

Svalové preťaženie a ne...

Dá sa znížiť pomerne rýchlo

Až tretina populácie sa vôbec nehýbe, čo podľa výpočtov priamo zvyšuje metabolický vek o ďalších osem rokov. Výsledkom je, že naše telo starne rýchlejšie, než by sme čakali podľa dátumu narodenia.

„Metabolický vek nie je módny trend, ale presný signál toho, ako rýchlo naše telo starne. Ak je vyšší než skutočný vek, znamená to, že únava, priberanie či vysoký tlak prichádzajú skôr, než by mali. Dobrou správou však je, že metabolický vek sa dá znížiť pomerne rýchlo. Už dvadsať minút pohybu či cvičenia denne, pravidelný spánok a jednoduché zmeny v životospráve (ako je úprava množstvo a zloženia stravy) dokážu zvrátiť to, čo dnes vidíme v štatistikách. Samoz...