StoryEditor

Sneh na Sahare, mráz na Floride. To nie je normálne, hovorí klimatológ

12.01.2018, 12:00
Na dážď miesto snehu by sme si v strednej Európe mali radšej zvykať, v budúcnosti ho totiž sotva bude viac.

Povedal v rozhovore pre iDNES klimatológ Radim Tolasz. Extrémne horúčavy, ktorá teraz zažívajú Austrálčania, mráz na Floride i sneh na saharskej púšti sú podľa neho jednoznačné prejavy klimatickej zmeny.

Severovýchod USA je ochromený mrazom, po tridsiatich rokoch snežilo na Floride. Sneh v týchto dňoch zasypal aj Saharu, zato Austrálčania sa varia v päťdesiatstupňových horúčavách. Čo si o tom máme myslieť?
Extrémy, či už spády arktického vzduchu na severoamerický kontinent, horúce vlny vo vrcholiacom lete v Austrálii, prípadne absencia snehu v strednej Európe, hoci v Alpách sú ho prívaly, sa na zemeguli vyskytujú úplne bežne. Čo už však bežné nie je, je intenzita javov a skutočnosť, že sa v posledných piatich, desiatich rokoch opakujú takmer každoročne.

V niektorých častiach Ameriky sú síce ľudia na veľké mrazy zvyknutí, ale čo tá Florida?
Američania zo severu naozaj vedia s mrazom pracovať a teploty namerané v týchto dňoch nie sú pre túto oblasť až také nízke, aby nás to muselo vyložene prekvapovať či znepokojovať. Druhá vec je, že sa tentoraz mráz dostal skutočne nezvyčajne ďaleko. Z hľadiska rozsahu ide podľa môjho názoru o úplne mimoriadny extrém, myslím, že v histórii nič podobné zaznamenané nebolo.

Veľa ľudí nechápe, prečo by sa globálne otepľovanie malo prejavovať veľkými mrazmi či snežením. Ako to teda je?
Pre laika skutočne nie je veľmi pochopiteľné, keď hovoríme, že sa otepľuje, a preto niekde viac sneží, ale je to logické. V okamihu, keď vzduch spadne zo severu a ochladí teplejší vzduch, ktorý tam v tej dobe bol, má v sebe potom viac vlhkosti a dôsledkom je, že z neho táto vlhkosť "vysneží".

Takže nezostáva iné, než prijať fakt, že extrémy budeme v dôsledku globálneho otepľovania zažívať častejšie?
Vplyvom odmrazovania či zmenšovania plochy plávajúceho arktického ľadu sa mení radiačna bilancia povrchu (rozdiel medzi tým, koľko energie povrch pohltí a koľko ho vyžiari, pozn. red.) A nabúrava tryskové prúdenie. Prúdenie vo vyšších zemepisných šírkach ako pás obopína celú zemeguľu, avšak z dôvodov inej radiačnej bilancie sa tento pás zvlní viac, než je obvyklé, a ak je vlna veľmi veľká a vpadne do nej arktický vzduch, stane sa to, čo teraz vidíme v Amerike. V roku 2012 zasa trápili Rusko veľké sucho a požiare. Išlo úplne o to isté, tiež sa tam vytvorila vlna, avšak držala tam teplý vzduch, kým teraz drží studený.

Na čo by sme sa teda s ohľadom na dianie u nás a vo svete mali do budúcna pripraviť?
História je zrkadlo budúcnosti. To, čo sme videli v posledných desiatich rokoch, bude v nasledujúcich desaťročiach minimálne rovnaké, ak nie intenzívnejšie a častejšie. Nemôžeme asi čakať, že by teploty na severoamerickom kontinente klesli na mínus 70, to určite nie, ale tých mínus 40 sa bude vyskytovať častejšie.

Január v strednej Európe je tento rok zatiaľ pomerne teplý. Môžu podobne kruté mrazy, ako zažíva sever USA, prísť v budúcnosti aj k nám?
Iste, podobný vpád arktického vzduchu sa môže budúci rok pokojne vyskytnúť v Európe.

Ako to teda u nás bude vyzerať?
Asi nemôžeme očakávať, že by sme v strednej Európe boli dvadsať rokov bez snehu, ale tri roky po sebe už bez neho máme prelom roka, čo už o niečom svedčí. Celkom iste by sme sa do budúcna počas zimných mesiacov mali pripraviť na viac dažďa ako snehu.

Dá sa teda jednoznačne povedať, že všetky spomínané extrémy sú dôsledkom klimatických zmien?
Áno. Nás klimatológov zmena neprekvapuje, už dvadsať rokov hovoríme, že sa extremita bude zvyšovať. Vždy sme hovorili, že jeden extrém nie je dokladom meniaceho sa podnebia, ale v okamihu, keď extrémy zažívame každoročne a sú zreteľne intenzívnejšie, už príčinu v zmene klímy hľadať musíme. Klíma sa skrátka mení - atmosféra je teplejšia, tým pádom je v nej viac energie, ktorá sa musí niekde "vybiť". Vieme z fyziky, že teplejšia atmosféra v sebe unesie viac vodnej pary, a v okamihu, keď začne snežiť alebo pršať, tak samozrejme sneží alebo prší o to viac.

Napadajú vás ešte iné súčasné prírodné extrémy, o ktorých sa zatiaľ v médiách toľko nehovorilo?
Nič zvláštne. V Austrálii počas uplynulých rokov určite nájdeme obdobia, kedy tam teploty vystupovali veľmi vysoko - štyridsiatky sa tam v teplých vlnách vyskytujú, ale teraz už to trvá dlhšiu dobu, než je obvyklé, a naozaj sa to vyskytuje každoročne. Nejakú príčinu to mať musí. Keď sa zamyslíme nad snehom na Sahare, tak Maroko a Tunisko podobnú informáciu čas od času dávajú. Neviem, z akých nadmorských výšok sú obrázky, ktoré teraz kolujú po internete. Nemal som čas to študovať.

01 - Modified: 2018-01-09 09:42:59 - Feat.: 0 - Title: Ďalší dôsledok globálneho otepľovania. Na Sahare došlo k ojedinelému javu
01 - Modified: 2024-04-19 09:00:00 - Feat.: - Title: El Niño skončil skôr, rekordné teploty však pokračujú. Čo bude teraz nasledovať a prečo to pre planétu nie je dobrá správa? 02 - Modified: 2024-04-17 07:00:00 - Feat.: - Title: Lyžiarske strediská sa uchýlili k bizarnému kroku. Cez leto skladujú sneh, aby ho mali dosť na ďalšiu sezónu 03 - Modified: 2024-04-09 13:19:33 - Feat.: - Title: Švajčiarska vláda robí málo proti globálnemu otepľovaniu. Klimatické seniorky uspeli na Štrasburskom súde 04 - Modified: 2024-04-08 12:00:00 - Feat.: - Title: Nebezpečné horúčavy. Nová štúdia prezradila, ako vysoké teploty ovplyvňujú naše pohlavné bunky 05 - Modified: 2024-04-07 10:41:26 - Feat.: - Title: Vedci v USA testujú novú metódu boja s otepľovaním. Snažia sa odrážať slnečné svetlo v atmosfére
menuLevel = 2, menuRoute = science/klima-a-fyzika, menuAlias = klima-a-fyzika, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
20. apríl 2024 06:18