Priemerné globálne teploty v roku 2020 boli o jeden stupeň Celzia teplejšie ako v tridsaťročnom priemere v rokoch 1951 až 1980, zistili vedci NASA, uvádza Business Insider.
Druhá štúdia globálneho otepľovania, ktorú uskutočnil Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA), zistila, že rok 2020 bol v skutočnosti druhým najteplejším rokom vôbec po roku 2016, možno kvôli skutočnosti, že vedci z NOAA porovnávali priemer ročnej teploty so 100-ročným priemerom medzi rokmi 1901 a 2000.
Údaje však môžu pomôcť vysvetliť, prečo sa klimatická kríza v roku 2020 prudko zvýšila na novú úroveň. Vedci nemôžu povedať, či jednotlivá búrka alebo požiar boli priamo spôsobené zmenou podnebia, pretože ku každej udalosti prispieva veľa faktorov.
Odborníci sa ale zhodujú, že s otepľovaním planéty sa počasie stáva extrémnejším. „Posledných sedem rokov bolo najteplejších sedem rokov v histórii, čo charakterizuje pokračujúci a dramatický trend otepľovania,“ uviedol Gavin Schmidt, riaditeľ Goddardovho inštitútu pre výskum vesmíru.
Extrémne počasie súvisí s rastúcimi teplotami
Pravdepodobne nie je náhoda, že najteplejší rok Zeme sužovalo bizarné počasie. V januári zúrili na východe Austrálie požiare.
Tajfún Goni priletel na Filipíny s vetrom 313 km/h, čo z neho činí najsilnejší tropický cyklón v histórii. Z obrovského ľadovca sa odlomil grónsky ľadový šelf.
Výskum ukázal, že meniace sa podnebie prispieva k silnejším hurikánom, silnejším vlnám horúčav, väčším a ničivejším lesným požiarom a výdatnejším zrážkam, ktoré môžu spôsobiť záplavy.
„Globálne otepľovanie nemusí nevyhnutne zvýšiť celkovú tvorbu tropických búrok, ale keď príde búrka, je pravdepodobnejšie, že zosilnie,“ povedal pre The Guardian Jim Kossin, vedec v oblasti atmosféry z NOAA.
Niektoré štúdie spájajú otepľujúcu klímu s dnes už dobre známym príchodom polárneho víru do miernych šírok. Zvyšujúce sa teploty môžu byť dokonca príčinou prudších búrok a ohnísk tornád.
Niet sa kam schovať
S otepľovaním Zeme v priebehu času je čoraz jasnejšia jedna vec: Čoskoro, ak už nie, sa nebude mať kde skrývať pred ničivými následkami správania ľudí, ktoré mení podnebie.
Extrémne horúčavy by mohli spôsobiť, že niektoré regióny v USA, na Strednom východe a v Austrálii budú v lete takmer neobývateľné. Vedci očakávajú, že sa zhoršia aj extrémne búrky a požiare.
Očakáva sa tiež, že niektorým mestám dôjde voda. Medzivládny panel o zmene klímy plánuje v rokoch 2021 až 2040 výrazné zníženie vodných zdrojov pre 8 percent svetovej populácie.
Amazonský prales, koralové útesy a grónsky ľadový štít sú vystavené riziku zrútenia. Arktída je na dobrej ceste, aby v tomto storočí stratila viac ľadu ako kedykoľvek predtým od poslednej doby ľadovej.
Do roku 2100 môže stúpajúca hladina mora pohltiť mestá ako New Orleans, Boston, Benátky, Lagos a Jakartu, čo spôsobí vlny utečencov do vnútrozemia.
„Či je jeden rok rekordný alebo nie, nie je skutočne také dôležité - dôležité sú dlhodobé trendy,“ uviedol Schmidt. „S týmito trendmi a so zvyšujúcim sa dopadom človeka na podnebie musíme počítať s tým, že sa budú lámať rekordy.“